znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 216/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť V. M., B. B., vo veci porušenia jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 83/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2004 doručená sťažnosť V. M., B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 83/03.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že:   „Sťažovateľ,   občan   Slovenskej   republiky   v   zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zák. č. 58/1969 Zb. podal dňa 21. 5. 2003 na Slovenskú republiku žalobu o náhradu škody vo výške 815.000,- Sk s 15,5 % úrokom z omeškania   od   ukončenia   zmluvného   vzťahu   s   nebankovým   subjektom   do   zaplatenia   a náhradu   trov   konania,   ktorú   na   základe   výzvy   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa 14. 5. 2003 príslušne doplnil.

Sťažovateľ sa domnieval, že na konanie o žalobe je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I, na ktorý žalobu smeroval.

Okresný súd Bratislava I listom zo dňa 26. 8. 2003 žalobcovi oznámil postúpenie veci č. 12 C 44/2003 Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu miestne príslušnému. Okresný súd   po   obdržaní   podania   vo   veci   nekonal   a   preto   sťažovateľ   dňa   4.   5.   2004   podal predsedovi tohto súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Zastupujúci predseda Okresného súdu v Banskej Bystrici listom zo dňa 31. 5. 2004 č. Spr. 928/04 sťažovateľovi oznámil, že po oboznámení sa so spisom sťažnosť bola dôvodne podaná a v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 7 C 83/2003 zistil prieťahy v konaní. Dňa 21. 5. 2004 súd postúpil spis Najvyššiemu súdu SR Bratislava na rozhodnutie o miestnej príslušnosti, pretože s postúpením Okresného súdu Bratislava I nesúhlasí. Sťažovateľ je presvedčený,   že týmto postupom dochádza k ďalším prieťahom. (...)

Postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 7 C 83/2003 došlo k prieťahom,   čím   bolo   porušené   právo   sťažovateľa,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásených pod č. 209/1992 Zb. Porušiteľ porušenie uznal. (...)

Sťažovateľ   nečinnosťou   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   sp.   zn. 7 C 83/2003 sa dostal do stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, pričom k naplneniu tohto práva dochádza až právoplatným rozhodnutím.

Svojho   práva   sa   sťažovateľ   domáhal   podaním   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní predsedovi Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4. 5. 2004, ktorý listom zo dňa 31. 5. 2004   porušenie   základného   práva   v   deklaratórnej   podobe   uznal.   Sťažovateľ   nemá   inú možnosť   ako   odstrániť   následky   porušenia   práv   vyplývajúcich   z   Ústavy   Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, len požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby o porušení jeho základného práva nálezom rozhodol. (...) Podľa   čl.   127   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   môže   Ústavný   súd   Slovenskej republiky rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli   porušené,   primerané   zadosťučinenie.   Prieťahmi   v   konaní   sťažovateľovi   vznikla materiálna   a   psychická   ujma,   lebo   v   dobe   najpotrebnejšej,   starobe   a   chorobe   nemôže disponovať   so   svojimi   celoživotnými   úsporami   a   preto   sa   domnieva,   že   mu   patrí   aj primerané zadosťučinenie. (...)

Na základe uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol že:

1. Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 83/2003 porušil právo V. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (slovom dvesto tisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet.“

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa označeného článku ústavy, ku ktorému malo dôjsť z dôvodu v sťažnosti označenej nečinnosti okresného súdu v konaní o veci sťažovateľa, ktorá bola postúpená okresnému súdu   26. augusta   2003. Okresný   súd 21.   mája 2004 spis   postúpil Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   na   rozhodnutie o miestnej príslušnosti podľa § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd uznesením   z 24.   júna   2004   sp.   zn.   3   Ndc   61/2004   rozhodol,   že „na   prejednanie   veci pôvodne   vedenej   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   pod   sp.   zn.   12   C   44/03   a teraz   na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7 C 83/03, je miestne príslušný Okresný súd Bratislava   I“. Na   základe   uvedeného   uznesenia   najvyššieho   súdu   vec   sťažovateľa   bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I.   ÚS 47/95).   Z judikatúry ústavného súdu   ďalej vyplýva, že nie každý   zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (pozri   napr.   rozhodnutie   sp.   zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu; ďalej napr. I. ÚS 47/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

V okolnostiach danej veci, najmä vzhľadom na to, že postupom Okresného súdu Banská   Bystrica   (ktorý   je   na   prejednanie   a rozhodnutie   veci   sťažovateľa   miestne nepríslušný)   nemožno odstrániť stav právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ ako osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu nachádza, ústavný súd nepovažoval za takýto „zbytočný prieťah“ ojedinelú nečinnosť okresného súdu (napr. I. ÚS 47/03) v období od 26. augusta 2003 do 21. mája 2004. Okrem uvedeného celková dĺžka konania v kontexte s predmetom sporu a riešením procesných podmienok vylučuje, aby došlo k zbytočným prieťahom alebo k ústavne relevantným zbytočným prieťahom porušujúcim sťažovateľovo základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   neprichádza   teda   do   úvahy,   aby   ústavný   súd namietaný postup okresného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako   porušenie   označeného   práva   sťažovateľa.   Jeho   sťažnosť   bola   preto   z uvedených dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2004