znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 215/2012-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 9. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., Č., zastúpeného advokátom JUDr. A. K., M.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 11 C 158/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2012 doručená sťažnosť J. D., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. K., M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 158/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je na strane odporcu účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11 C 158/2009 (sťažovateľ v sťažnosti uvedené   konanie   označuje   aj   nesprávnymi   spisovými   značkami   11   C   158/2005   alebo 11 C 158/2010, pozn.) „o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (určenie neplatnosti darovacej zmluvy)..., ktoré bolo začaté 7. 9. 2005“.

Sťažovateľ vo vzťahu k priebehu konania v tejto veci uviedol: „Napriek tomu, že od podania pôvodného návrhu uplynulo už viac ako 10 rokov, vo veci   stále   nebolo   právoplatne   rozhodnuté   po   vylúčení   veci   na   osobitné   konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy.

Sťažovateľ je toho právneho názoru, že je ľudský a právne neúnosné, aby súdne konanie   trvalo   na   súde   prvého   stupňa   viac   ako   7   rokov   bez   právoplatného   ukončenia právnej veci.

Okresný súd Košice-okolie v predmetnej veci doteraz vykonal tieto procesné:

- Návrh žalovaného na určenie neplatnosti darovacej zmluvy 7. 9. 2005.

- Uznesenie   o   vylúčení   na   samostatné   konanie,   návrh   žalovaného   o   určenie neplatnosti darovacej zmluvy 19. 10. 2009.

- Výzva a poučenie o procesných právach a povinnostiach 17. 2. 2010

- Podanie žalovaného 2. 3. 2010.

- Výzva na zaplatenie 23. 2. 2011.

- Súdne pojednávanie dňa 5. 9. 2011.

- Žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia 4. 10. 2011.

- Rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 5. 9. 2011 sp. zn. 11 C/158/2005

- OSK-okolie   zasielanie   odvolania   žalobcu   proti   rozsudku   príslušného   súdu 12. 12. 2011.

- Uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku 12. 12. 2011.

- Predkladanie krajského súdu spis s opravným prostriedkom 28. 12. 2011... Z   vyššie   uvedeného   prierezu   procesných   úkonov   vyplýva,   že   okresný   súd nepostupoval dostatočne plynulo. Vo veci síce vykonával určité procesné úkony, ale nekonal efektívne a sústredene.

Celková   doba   konania   pred   okresným   súdom   je   poznačená   prieťahmi,   pretože v určitých   obdobiach   okresný   súd   vôbec   nekonal   a   bol   nečinný.   Najmä   od   7.   9.   2005 do 19. 10. 2009 bol súd nečinný 48 mesiacov, následne od 23. 2. 2011 do 5. 9. 2011 ďalších 7 mesiacov súd vôbec nekonal. Sťažovateľ je toho názoru, že súd nepostupoval dostatočne plynulo a celkovo konal so zbytočnými prieťahmi v dĺžke viac ako 7 rokov.“

V   záujme   ochrany   svojich   práv   podal   sťažovateľ   5.   septembra   2011   sťažnosť na prieťahy   v   predmetnom   konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   na   jeho   sťažnosť odpovedala   listom   sp.   zn.   1   Spr   2079/11   zo   6.   októbra   2011,   v   ktorom   ju   označila za opodstatnenú a zároveň sťažovateľovi oznámila, že zákonná sudkyňa bola upozornená na nečinnosť s tým, aby v tejto veci ďalej konala priebežne a bez prieťahov.

Sťažovateľ   ústavný   súd   požiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia, a to „... za utrpenú duševnú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní. Stav právnej neistoty u sťažovateľa dlhodobo pretrváva. Súdne konanie je poznačené prieťahmi ako celok viac ako 7 rokov. Okresný súd bol viackrát urgovaný na vytýčenie pojednávania vo veci samej. Konanie sa neprimerane dlho preťahuje vinou okresného súdu, ktorý nekonal efektívne   a   sústredene.   Sťažovateľ   stratil   nádej,   že   vec   sa   čoskoro   skončí.   Najmä po odpovedí   predsedu okresného súdu   na   sťažnosť   na prieťahy v konaní   stratil dôveru v spravodlivosť   domáhať   sa   cestou   okresného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Sťažovateľ prežíva muky duševného utrpenia...“.

Sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 158/2009 porušené, prikáže okresnému súdu a Krajskému súdu v Košiciach v predmetnej veci konať, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 11 C 158/2009. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť v dôsledku nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov to, že musí smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 5.   septembra   2011,   proti   ktorému   podal   sťažovateľ   odvolanie.   Okresný   súd   následne uznesením z 12. decembra 2012 zaviazal sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.   Spis   v   predmetnej   veci   bol   2.   januára   2012   postúpený   Krajskému   súdu v Košiciach na rozhodnutie o sťažovateľom podanom odvolaní.

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu (23. apríla 2012) okresný súd už vo veci nekonal, z čoho vyplýva, že zo strany okresného súdu   objektívne   nemohlo   dochádzať   k   prieťahom   v   konaní,   a   tým   ani   k   porušeniu základného práva sťažovateľa.

Zároveň   ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajšia   doba   napadnutého   konania do rozhodovania ústavného súdu nevykazuje znaky porušenia označených práv.

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosť, obsahom ktorej bolo namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 158/2009, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch   sťažovateľa   v   danej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa   nimi   ústavný   súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012