znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 215/2010-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia E., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu zo 14. októbra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 321/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   občianskeho   združenia   E. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2010 doručená sťažnosť občianskeho združenia E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie   svojich   základných   práv   na   inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 ústavy postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu zo 14. októbra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 321/09.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k   informáciám   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (zákon   o slobode   informácií) v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o informáciách“) sťažovateľ   žiadosťou z 24. septembra 2008 požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) o sprístupnenie sťažnostného spisu sp. zn. KRP-367/K-Sť-2008 Ta. Doručením tejto žiadosti začalo správne konanie sp. zn. KRP-118/SI-2008, v ktorom má sťažovateľ postavenie účastníka konania. Sťažovateľ chcel 31. júla 2009 prostredníctvom advokáta nahliadnuť do spisu vedeného vo veci jeho žiadosti, čo mu nebolo umožnené s odôvodnením,   že   zákon   o informáciách   to   neumožňuje   a   aplikácia   §   23   zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)   je vylúčená. Podnetom   z 3. augusta 2009 sťažovateľ požiadal Krajskú prokuratúru v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) o preskúmanie postupu krajského   riaditeľstva   pri   odmietnutí   nahliadnutia   do   spisu.   Krajská   prokuratúra   listom č. Kd 266/09-8 zo 6. októbra 2009 sťažovateľovi oznámila, že postup krajského riaditeľstva bol zákonný. Na opakovaný podnet sťažovateľa z 12. októbra 2009 reagovala generálna prokuratúra listom č. VI/2 Gd 321/09-6 z 3. decembra 2009 (doručeným sťažovateľovi 8. decembra 2009), ktorým sťažovateľovi oznámila, že spôsob vybavenia podnetu zo strany krajskej prokuratúry bol zákonný.

3. Sťažovateľ po uvedení na vec sa vzťahujúcich ustanovení príslušných právnych noriem   (§   22   ods.   1   zákona   o informáciách,   §   23   ods.   1   a 3   Správneho   poriadku) a judikatúry   ústavného   súdu   uviedol,   že „Súčasťou   práva   na   inú   právnu   ochranu   je, rovnako   ako   v prípade   práva   na   súdnu   ochranu,   nielen   právo   na   formálne   vybavenie podnetu, ale aj právo, aby sa príslušný orgán zaoberal všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa, aby relevantné právne normy boli aplikované ústavne konformným spôsobom a aby v oznámení o vybavení podnetu jasne vysvetlil na základe akých skutkových zistení a právnych úvah podnetu nevyhovel...

Konanie   o   žiadosti   o   informácie   je   správnym   konaním...   Nahliadanie   do administratívneho   spisu   vedeného   povinnou   osobou   vo   veci   žiadosti   o   informácie...   sa v plnom rozsahu použije ust. § 23 správneho poriadku.“. Generálna prokuratúra podľa názoru   sťažovateľa „...   svojim   postupom   porušila   právo...   na   inú   právnu   ochranu, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy... a nepriamo aj právo na informácie garantované čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy..., keďže dôsledkom odmietnutia nahliadnutia do administratívneho spisu je znemožnenie účastníkovi konania získať informácie o priebehu konania, ktorého bol účastníkom.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo občianskeho združenia E. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 Ústavy...   a právo na informácie podľa čl.   26 ods.   1,   4 a 5 Ústavy...   postupom Generálnej prokuratúry... pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa zo dňa 14. 10. 2009, sp. zn. VI/2 Gd 321/09 porušené bolo.

2. Oznámenie Generálnej prokuratúry... zo dňa 03. 12. 2009, č. k. VI/2 Gd 321/09-6 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre... na ďalšie konanie.

3.   Generálna   prokuratúra...   je   povinná   opätovne   vybaviť   opakovaný   podnet sťažovateľa zo dňa 14. 10. 2009, sp. zn. VI/2 Gd 321/09.

4.   Generálna   prokuratúra...   je   povinná   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia k rukám advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti ešte pred jej predbežným prerokovaním podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyjadrila generálna prokuratúra podaním   z 1.   marca   2010,   v ktorom   navrhla   sťažnosť   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú.

6. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu 1. marca 2010 doručil požadované na vec sa vzťahujúce písomné podania (okrem iného správnu žalobu sťažovateľa vedenú na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 1 S 176/2009 vo veci preskúmania opakovanému podnetu predchádzajúcim rozhodnutiam policajných orgánov) a uviedol, že „... si dovoľujem opätovne poznamenať, že v danej veci ide o dva odlišné spisy KR PZ BA, jeden   vedený   vo   veci   sťažnosti   Ing.   T.   a   druhý   vedený   vo   veci   žiadosti   o.   z.   E. o sprístupnenie sťažnostného spisu Ing. T. Sprístupnenie sťažnostného spisu je predmetom rozhodovania v konaní podľa ZSI, v súčasnosti v štádiu správnej žaloby. Sťažovateľ E., o. z. sa na ÚS SR obracia výlučne vo veci neumožnenia nahliadnutia do administratívneho spisu vedeného vo veci jeho žiadosti o informácie.“.

7.   Z obsahu   listu   (odpovede) generálnej   prokuratúry   č.   VI/2   Gd   321/09-6 z 3. decembra 2009 okrem iného vyplýva:

«Na základe Vášho opakovaného podnetu z 12. 10. 2009 preskúmala Generálna prokuratúra...   postup   Krajskej   prokuratúry...   pri   vybavovaní   Vášho   predchádzajúceho podnetu, ktorým ste žiadali o preskúmanie postupu Krajského riaditeľstva... vo veci vedenej pod   sp   zn.   KRP-118/Si-2008   vzťahujúcej   sa   na   konanie   o   žiadosti   o   sprístupnenie informácií.

Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisového materiálu... nebol zistený   dôvod   pre   prijatie   osobitného   prokurátorského   opatrenia   zo   strany   tunajšej prokuratúry a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom krajskej prokuratúry sp. zn. Kd 266/09-8 z 6. 10. 2009.

K Vaším námietkam vyjadreným v opakovanom podnete uvádzam nasledovné: Spisový materiál...   sp.   zn.   KRP-367/K-Sť-2008 bol založený na základe sťažnosti smerujúcej voči postupu príslušníkov Policajného zboru. Sťažnosť bola orgánom verejnej správy prešetrená a o výsledkoch šetrenia bol podateľ vyrozumený listom č. KRP-367/K- Sť-2008 z 9. 9. 2009...

Ako   oprávnená   osoba   ste   požiadali   v   zmysle   zákona   č.   211/2000   Z.   z.   o sprístupnenie informácií nachádzajúcich sa v „sťažnostnom“ spise sp. zn. KRP 367/K-Sť- 2008   so   zverejnením   ktorých   nesúhlasili   preverované   osoby.   Žiadosti   bolo...   vyhovené čiastočne s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z.

Zákon č. 211/2000 Z.   z. v ustanoveniach §§ 8-11 upravuje dôvody obmedzujúce prístup   k   informáciám.   Povinná   osoba   je   oprávnená   z   týchto   dôvodov   obmedziť sprístupnenie   informácie,   pokiaľ   v   rozhodnutí,   po   zistení   skutkového   stavu   dôvody obmedzenia subsumuje pod príslušnú právnu kvalifikáciu odôvodňujúcu obmedzenie. Tento proces a rozhodnutie je výlučne na správnej úvahe povinnej osoby,   ktorá tento proces realizuje.   Pokiaľ   povinná   osoba   v   danej   veci   nesprístupnila   požadované   informácie nachádzajúce sa už v ukončenom spise o prešetrení sťažnosti (so sprístupnením ktorých nesúhlasili   preverované   osoby)   v   zmysle   zákona   č.   152/1998   Z.   z.,   s   poukazom   na ustanovenie   §   11   ods.   1   písm.   a)   zákona   č.   211/2000   Z.   z.   a   z   dôvodov   uvedených v rozhodnutiach   povinnej   osoby,   možno   považovať   tieto   rozhodnutia   povinnej   osoby o obmedzení prístupu k informáciám za vecne správne. Za vecne správne ich možno navyše považovať aj s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko   tieto   požadované   informácie   pochádzali   z   vykonávanej   kontrolnej   a   dozorovej činnosti subjektu oprávneného na preverovanie postupu orgánov Policajného zboru v rámci procesu preverovania sťažnosti.

S   poukazom   na   vyššie   uvedené,   postupom   povinnej   osoby   v   konaní   o   žiadosti o sprístupnenie   informácií   obsiahnutých   v   spise   o   preverovaní   sťažnosti   nedošlo   ani k porušeniu § 23 zákona č. 71/1967 Zb.

Týmto   považujem   Váš   opakovaný   podnet   zo   strany   Generálnej   prokuratúry   za vybavený s tým, že ďalšie opakované podnety v tejto veci budú na prokuratúre vybavované iba ak budú obsahovať nové skutočnosti.»

II.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods.   1   ústavy   znamená,   že   ústavný   súd   môže   konať   o namietanom   porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti   a nebude   môcť ani v budúcnosti   domáhať ochrany svojich   práv pred iným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

9. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom   súdnom   konaní   sú   povinné   vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony   na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie   zásahov   ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

10. Uvedený princíp sa nepochybne týka aj prípadov, v ktorých sa sťažovateľ ako účastník konania pred orgánom verejnej správy môže domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd využitím právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu na tento účel dáva k dispozícii zákon.

11.   Podstatou   námietok   sťažovateľa   je   právne   posúdenie   postupu   generálnej prokuratúry   pri   opakovanom   podnete   sťažovateľa   v súvislosti   s preskúmaním   postupu krajského riaditeľstva pri odmietnutí nahliadnutia do spisu (pozri bod 2). Tento postup je v súčasnosti   (tiež)   predmetom   posudzovania   v rámci   správneho   konania   pred   krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 176/2009 (pozri bod 6).

12. Ak sa za tejto situácie sťažovateľ domáhal svojho práva jednak na krajskom súde a zároveň   aj   na   ústavnom   súde,   musela   byť   sťažnosť   odmietnutá   pre   jej   predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať krajský súd.

13. Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   v   zmysle   § 25   ods.   2 uvedeného zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010