znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 215/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť B. G., P., M. J., Ž., a Mgr. E. S., P., zastúpených advokátkou JUDr. M. J., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 66/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. G., M. J. a Mgr. E. S.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2009 doručená sťažnosť B. G, M. J. a Mgr. E. S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 66/04.

1. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „... Žaloba bola podaná na OS v Prešove dňa 18. 2. 2004. Žalobu podal žalobca Š. B. voči žalovaným B. G., M. J. a Mgr. E. S. Žaloba sa týka zaplatenia nesplatenej časti úveru, úrokov, zmluvných pokút a nenávratného príspevku.   Súd spočiatku konal a v roku 2004 robil   všetky úkony,   ktoré bolo potrebné vykonať až do 31. 10. 2004. Týmto dátumom žalobca požiadal súd o prerušenie konania do doby   právoplatného   skončenia   trestného   konania,   ktoré   sa   viedlo   voči   žalovanému v 1. rade...

O   prerušení   však   nebolo   rozhodnuté,   pretože   rozhodujúci   sudca   bol   dočasne pridelený na Krajský súd v Prešove v čase od 1. 1. 2005 - 31. 12. 2005...

Súd nekonal až do vytýčenia pojednávania dňa 20. 2. 2006, ktoré bolo odročené na žiadosť žalobcu na deň 24. 3. 2006. Následne bolo ďalšie pojednávanie vytýčené na 19. 5. 2006 a nie na mesiac apríl, opakovane na žiadosť žalobcu. V danom čase boli spôsobené prieťahy v konaní v trvaní 13 mesiacov...

K ďalším prieťahom došlo v čase od uskutočneného pojednávania dňa 19. 5. 2006, kedy bolo pojednávanie odročené na neurčito a súd nekonal do 29. 9. 2006, čím spôsobil prieťahy v konaní v trvaní 4 mesiacov. V tomto čase opätovne došlo k zmene rozvrhu práce a vec bola pridelená novému sudcovi. Súd do konca roka 2006 vykonával úkony a vytýčil pojednávanie na 22. 3. 2007. Pre nedoručenie zásielky žalovanému v 1. rade súdom, bolo pojednávanie   odročené   na   17.   5.   2007.   Na   tomto   pojednávaní   súd   1.   stupňa   vo   veci rozhodol...

Súd pri vyhotovovaní rozsudku a jeho doručovaní spôsobil ďalšie prieťahy v konaní v čase od 17. 5. 2007 do 11. 12. 2008, kedy doručoval vyhlásený rozsudok v písomnej podobe účastníkom konania. Touto svojou nečinnosťou spôsobil prieťahy v konaní v trvaní 18 mesiacov...

Voči rozsudku OS v Prešove sa odvolali žalovaní v 2. a 3. rade v mesiaci december 2008. Vec bola postúpená Krajskému súdu v Prešove a pojednávanie bolo vytýčené až na deň 14. 5. 2009...

Účastníci konania na žalovanej strane zaslali Okresnému súdu v Prešove sťažnosť pre prieťahy v konaní listom zo dňa 27. 2. 2009, ktorý bol doručený súdu dňa 27. 5. 2009... Súdne konanie sa v tomto prípade vedie od roku 2004, viac ako 5 rokov a podľa nášho názoru došlo k omeškaniu a prieťahom v celkovom trvaní 37 mesiacov, čo je pri 5 ročnom spore viac ako polovica času, počas ktorého je súdny spor vedený. Máme za to, že prieťahy boli spôsobené nečinnosťou a zmenami sudcov na OS v Prešove a oneskoreným vyhotovením písomného rozsudku OS v Prešove a jeho neskorým doručením účastníkom konania...“

Sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   po   vykonanom   dokazovaní   o   sťažnosti sťažovateľov nálezom takto rozhodol:

„1. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR   Okresným   súdom   v   Prešove   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   20   C66/04 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Prešove prikazuje, aby v konaní spisová značka 20 C66/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. B. G..., M. J..., Mgr. E. S... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške EUR 4 500,00 do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. M. J. v zmysle vyhlášky č. 655/04 Z. z....“

2. Ústavný súd z odpovede predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 2248/2009 z 2. júna 2009 sťažovateľom na ich sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 20 C 66/04 tvoriacu prílohu sťažnosti okrem iného zistil:

„Na základe Vašej sťažnosti zo dňa 27. 2. 2009, doručenej tunajšiemu súdu 27. 5. 2009   týkajúcej   sa   spisu   tunajšieho   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.   20   C   66/2004   Vám oznamujem, že nie je možné sa k nej vyjadriť, nakoľko spisový materiál bol 30. 1. 2009 zaslaný Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní.

Po   vrátení   spisu   Krajským   súdom   v   Prešove   bude   Vaša   sťažnosť   prešetrená a o výsledku šetrenia budete informovaní.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože súd bol nečinný dlhú dobu.

3. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02). Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   môže   preto vyplývať   aj z   toho,   že   porušenie   uvedených   práv   sa   namieta   v   takom   konaní   pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

Vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde)   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   posudzoval   označené   porušenie   práv sťažovateľov   (kvalifikovane   zastúpených   advokátkou)   vo   vzťahu   k tomu   porušovateľovi, ktorého označili v sťažnosti, teda vo vzťahu k okresnému súdu. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd 30. januára 2009 v namietanej veci sp. zn. 20 C 66/04 zaslal spis Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní proti rozsudku, ktoré podali sťažovatelia v 2. a 3. rade. Krajský súd prevzal spis 3. februára 2009 a zaevidoval vec pod sp. zn. 13 Co 6/09.

Rozhodnutím vo veci okresným súdom a jej odstúpením krajskému súdu 30. januára 2009 (v dôsledku podaného odvolania) vykonal okresný súd všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (8. júla 2009) nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne   prieťahy   v ňom,   a teda   nemohol   ani   porušovať   v sťažnosti   označené   práva sťažovateľov.   V čase   doručenia   ich   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   vo   veci   sťažovateľov prebiehalo konanie na krajskom súde, proti ktorému sťažnosť nesmeruje.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (podobne IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto o ďalších uplatnených nárokoch sťažovateľov už nerozhodoval.

4.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009