znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 215/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., spol. s r. o., so sídlom B., právne zastúpenej advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu   Liptovský   Mikuláš v konaní vedenom   pod sp.   zn. 4 Cb 211/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T., spol. s r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2005 doručená a 10. októbra 2005 doplnená sťažnosť spoločnosti T., spol. s r. o., so sídlom B. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   právne   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   B.,   ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 211/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 20. 8. 2001 doručil sťažovateľ Okresnému súdu v Liptovskom   Mikuláši   návrh   na   začatie   konania.   Konanie   vo   veci   sťažovateľa   proti odporcom 1) P., a. s., B., 2) G., s. r. o., N., 3) D. LD, o zaplatenie 116.783,- Sk s prísl. prebiehalo   na   Okresnom   súde   v Liptovskom   Mikuláši   pod   č.   k.   4   Cb   211/2001.   Dňa 5. 8. 2004 Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol, proti rozsudku sa odvolal odporca 3)   a navrhovateľ   sa   k odvolaniu   odporcu   3)   vyjadril   podaním   zo   dňa   5.   10.   2004. K dnešnému dňu nebola vec právoplatne skončená. (...)

Konanie v predmetnej veci prebieha už piaty rok, pričom účastníci na strane odporcu si   medzi   sebou   predmetnú   pohľadávku   posúvajú   formou   obchodných   zmlúv.   Dlhodobo trvajúce konanie spôsobuje u sťažovateľa stav právnej neistoty a sťažovateľ sa domnieva, že aj   v prípade   jeho   úspechu   v konaní   si   svoju   pohľadávku   s príslušenstvom   od   odporcov nebude   môcť   vymôcť,   práve   z dôvodu   prieťahov   v tomto   konaní.   Z uvedeného   dôvodu sťažovateľovi vznikla škoda vo výške 265.588,- Sk. (...)

Sťažovateľ   súhlasí,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania.

Sťažovateľ sa domáha, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 265.588,- Sk, pretože spôsobenými prieťahmi v konaní si už svoju pohľadávku nebude môcť úspešne od odporcov vymáhať. (...)

Prieťahmi v konaní boli ústavné práva sťažovateľa porušené, preto navrhuje, aby Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   pretože prieťahmi v konaní boli porušené základné práva sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   stanoveným zákonom vyslovil nález

Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 265.588,- Sk, ktoré   mu   Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš   a Krajský   súd   Žilina   vyplatia   podľa   miery zavinenia do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš   a Krajský   súd   Žilina   sú   povinní   spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľa (...).“

Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovateľka   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 10. októbra 2005 svoju sťažnosť nasledovne upresnila:

„Sťažovateľ   podaním   na   Krajský   súd   v Žiline   žiadal   o prešetrenie   sťažnosti   na prieťahy   v konaní,   ktorá   sa   týkala   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   v Liptovskom Mikuláši, č. k. 4 Cb 211/01, pretože vzhľadom na úkony, ktoré vo veci vykonával Okresný súd v Liptovskom Mikuláši malo na Krajskom súde prebiehať odvolacie konanie. Listom zo dňa 19. 7. 2005 Krajský súd v Žiline sťažovateľovi oznámil, že konanie o odvolaní bolo zastavené   a rozsudok   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   v Liptovskom   Mikuláši,   č.   k. 4 Cb 211/01 sa stal právoplatným ešte dňa 7. 10. 2004. O tejto skutočnosti prvostupňový súd sťažovateľa neinformoval a preto sťažovateľ podal sťažnosti na prieťahy v konaní na Okresnom   súde   v Liptovskom   Mikuláši.   Podaním   zo   dňa   2.   8.   2005   Okresný   súd v Liptovskom Mikuláši doručil sťažovateľovi uznesenie o zastavení konania a následne na žiadosť sťažovateľa vyznačil na rozsudku vo veci doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Z podania   zo   dňa   2.   8.   2005   predsedníčky   Okresného   súdu   v Liptovskom   Mikuláši jednoznačne vyplýva, že nečinnosť Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši kvalifikuje ako prieťah   v konaní.   Sťažovateľ   poukazuje   na   skutočnosť,   že   počas   trvania   konania   stále dochádzalo k prieťahom v tomto konaní a vzhľadom k tejto skutočnosti sa jeho pohľadávka voči odporcom stala prakticky nevymožiteľnou, čím mu vznikla značná škoda.

S poukazom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   berie   sťažovateľ   svoju   sťažnosť   voči Krajskému súdu v Žiline späť a v súvislosti s touto skutočnosťou upravuje petit sťažnosti nasledovne:

Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 265.588,- Sk, ktoré mu Okresný súd Liptovský Mikuláš vyplatí do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľa v sume 5.302,- Sk (2 právne úkony prevzatie + príprava, písomné podanie á 2.501,- Sk, 2 x režijný paušál á 150,- Sk) na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. Š., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 211/01 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z podania   sťažovateľky,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   10.   októbra   2005 a z jej príloh (najmä z rozsudku okresného súdu z 5. augusta 2004 č. k. 4 Cb 211/01-149, ktorý je opatrený doložkou právoplatnosti) vyplýva, že napadnuté konanie pred okresným súdom bolo právoplatne skončené 7. októbra 2004.

1. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a ustálenej judikatúry ústavného súdu jednou   zo   zákonných   podmienok   pre   prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   na   ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).

Pretože napadnuté konanie bolo 7. októbra 2004 právoplatne skončené a predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v čase (12. júla 2005), keď už uplynula lehota ustanovená   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   predmetnú   sťažnosť odmietol predovšetkým ako oneskorene podanú.

2. Pokiaľ však sťažovateľka namietala prieťahy v napadnutom konaní tým, že jej nebolo včas doručené uznesenie okresného súdu z 23. novembra 2004 č. k. 4 Cb 211/01-166,   ktorým   bolo   konanie   o odvolaní   právoplatne   zastavené,   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že uvedený ojedinelý prieťah okresného súdu nemožno považovať za porušenie práva garantovaného v citovanom článku ústavy   (napr.   I.   ÚS   58/04).   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   otázka,   či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti   každého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Odhliadnuc od toho že, sťažovateľka medzičasom dostala uznesenie okresného súdu č. k. 4 Cb 211/01-166, treba konštatovať, že napadnutý postup okresného súdu, aj keď nebol bez prieťahov, v kontexte danej veci sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. S ohľadom na tieto skutočnosti v danom štádiu konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd   namietaný   postup   všeobecného   súdu   mohol   po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, preto jej sťažnosť odmietol aj ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v uvedenom období ani nebolo možné   uvažovať   o právnej   neistote   sťažovateľky,   pretože   vec   bola   7.   októbra   2004 právoplatne   skončená,   čo   sťažovateľka   pri   náležitej   starostlivosti   o svoje   práva   mohla bezodkladne zistiť.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005