SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 214/2026-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Rastislava Ka ššáka o dôvodoch jeho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 858/2026 a takto
r o z h o d o l :
1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Rastislav Kaššák n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 858/2026.
2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a oznámenie
1. Sudca štvrtého senátu ústavného súdu Rastislav Kaššák listom z 31. marca 2026 podľa § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu možné dôvody svojho vylúčenia podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 858/2026.
2. Pokynom predsedu ústavného súdu z 1. apríla 2026 bolo oznámenie podľa čl. IV bodu 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2026 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde prvému senátu ústavného súdu.
3. Z oznámenia vyplýva, že vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 858/2026 bola pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, predsedovi štvrtého senátu ústavného súdu. Predmetom konania je rozhodovanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky CONSULTA s.r.o., Šafárikovo námestie 4, Bratislava, ktorá namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/46/2024 zo 17. decembra 2025. V súlade s § 47 ods. 1 zákona o ústavnom súde bola na konanie a rozhodnutie o predmetnej ústavnej sťažnosti založená príslušnosť štvrtého senátu ústavného súdu, ktorého je sudca ústavného súdu Rastislav Kaššák členom.
4. Sudca Rastislav Kaššák oznámil, že bol u sťažovateľky – v advokátskej kancelárii v období od 3. decembra 2001 do 30. júna 2005 v pracovnom pomere ako advokátsky koncipient. Zdôraznil, že v súčasnosti sa zásadne zmenili spoločníci tejto obchodnej spoločnosti, no aj napriek uvedenému považuje za povinnosť uvedenú skutočnosť oznámiť. Akcentoval, že jeho prístup k sťažovateľke plne zodpovedá povinnostiam sudcu ústavného súdu vyplývajúcim z titulu jeho funkcie, no aj napriek tomu je potrebné preskúmať, či sú alebo nie sú dané objektívne dôvody vylúčenia z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. Rvp 858/2026, a to pre pomer k sťažovateľke.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
5. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
6. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
7. Podľa čl. IV bodu 1 písm. a) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
8. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý prípad. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa názoru ESĽP objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar proti Spojenému kráľovstvu z 10. 6. 1996, sťažnosť č. 22399/93).
9. Námietkový senát ústavného súdu po preskúmaní obsahu spisu vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 858/2026 a dôvodov uvedených v oznámení sudcu štvrtého senátu ústavného súdu Rastislava Kaššáka dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania o predmetnej ústavnej sťažnosti.
10. Ústavný súd vzal zo subjektívneho hľadiska do úvahy, že sudca ústavného súdu Rastislav Kaššák vo svojom podaní výslovne subjektívnu zaujatosť nevyhlásil (podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ale možné dôvody svojho vylúčenia oznámil (podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
11. Formulačný rozdiel medzi týmito ustanoveniami zákona o ústavnom súde možno vidieť v subjektívnom postoji sudcu – ak si je vedomý existencie dôvodu vylúčenia, ale jeho intenzitu nepovažuje za dostatočnú, urobí oznámenie podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ak sa so zisteným dôvodom vylúčenia vnútorne stotožní, vyhlási svoju subjektívnu zaujatosť podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj MACEJKOVÁ, I., BÁRÁNY, E., BARICOVÁ, J., FIAČAN, I., HOLLÄNDER, P., SVÁK, J. a kolektív. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020. s. 289.).
12. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd zastáva názor, že skutočnosť, že sudca ústavného súdu Rastislav Kaššák bol v období pred dvadsiatimi rokmi pracovne činný pre sťažovateľku ako advokátsku kanceláriu v pozícii advokátskeho koncipienta, nie je sama osebe, t. j. bez ďalších relevantných okolností, dostačujúca na vznik pochybnosti o jeho nezaujatosti ako sudcu ústavného súdu v danej veci.
13. Z dôvodu v súčasnosti už neaktívneho pracovného pomeru sudcu ústavného súdu u sťažovateľky, ako aj z dôvodu existencie konkrétnych okolností spočívajúcich vo vykonaných zmenách v osobách spoločníkov sťažovateľky ako spoločnosti s ručením obmedzeným je intenzita prípadných pochybností o zaujatosti sudcu ústavného súdu ako bývalého zamestnanca sťažovateľky v súčasnosti takmer neidentifikovateľná.
14. Ústavný súd tak vzhľadom na uvedené konštatuje, že v tomto prípade nie sú naplnené podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudcu Rastislava Kaššáka z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 858/2026, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
15. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2026
Mi roslav Duriš
predseda senátu



