znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 214/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, toho času ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušeniazákladných práv podľa čl. 17, čl. 19, čl. 22 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľačl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôda základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôdpostupom ObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboruMyjavav konanívedenompod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016, postupom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhomv konaní vedenom pod sp. zn. Pv 99/16/3304 a jej rozhodnutiami z 9. februára 2016, ako ajpostupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.0 Tp 13/2016 a jeho rozhodnutím z 11. februára 2016 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola26. februára 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17, čl. 19, čl. 22 a čl. 46 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného právapodľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupomObvodného oddelenia Policajného zboru Myjava (ďalej len „OO PZ“) v konaní vedenompod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016, postupom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 99/16/3304 a jejrozhodnutiami z 9. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresnej prokuratúry“),ako aj postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 13/2016 a jeho rozhodnutím z 11. februára 2016 (ďalejaj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2. V úvode sťažnosti sťažovateľ v právnom postavení obvineného s poukazomna pomerne podrobne opísanú genézu partnerské vzťahu so sl. ⬛⬛⬛⬛ (poškodenouv trestnom konaní, pozn.) a skutkový stav veci poukazuje na začatie trestného stíhania vočijeho osobe a následné vznesenie obvinenia. Ako ďalej uvádza, do väzby bol vzatýuznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu č. k. 0 Tp 13/2016-34z 11. februára 2016 vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 zákonač. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len„Trestný zákon“) a prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a) a c)Trestného zákona s odvolaním sa na dôvody väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b)a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len„Trestný poriadok“), pričom podľa názoru sťažovateľa dôvody väzby v jeho prípade nebolidané a inštitút väzby bol už od počiatku použitý v rozpore s jeho zákonným účelom.

2

Sťažovateľ považuje obmedzovanie jeho osobnej slobody za protiústavné a následnépokračovanie v tomto obmedzovaní za neprípustné.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti rozporuje postup poverenej príslušníčky OO PZ,ako i príslušnej prokurátorky okresnej prokuratúry z dôvodu, že obe„... vedeli, že niet žiadneho relevantného a konkrétneho dôkazu na to, aby bol sťažovateľ zadržaný“. Podľanázoru sťažovateľa obe podľahli tak tlaku médií, ako i inštruktáži Generálnej prokuratúrySlovenskej republiky a porušili povinnosť skúmať trvanie obmedzenia osobnej slobodysťažovateľa na čas nevyhnutne potrebný.

S ohľadom na uvedené sťažovateľ zastáva názor, že„... vznesené obvinenie je iba doplnením procesných podmienok pre nezákonný a neústavný postup pri obmedzovaní osobnej slobody...“a že„... ani jeden a ani druhý dôvod väzby neexistoval, neexistuje a nie je ani prokurátorkou ani sudcom odôvodnený...“. Sťažovateľ následne poukazujena podanie sťažnosti voči napadnutému rozhodnutiu okresného súdu a namieta prieťahyv konaní, keďže súdny spis bol na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) zaslanýaž 19. februára 2016, čo sťažovateľ považuje za neakceptovateľné s ohľadom na povahuprerokúvanej väzobnej veci. Zároveň dodáva, že jeho„... väzobná vec ležala na súde I. stupňa od 09.02.2016 do 19.02.2016“.

4. V závere sťažnosti sťažovateľ konštatuje, že „... že postupy orgánov činných v trestnom konaní boli vykonávané vo svetle tragických udalostí ostatných mesiacov, kedy chybou nekonajúcich policajtov došlo k naplneniu vyhrážok. To však nesmie znamenať, že každý, kto prednesie aj výhražný výrok, musí byť obmedzený na slobode...

V tomto prípade však došlo k tak markantným, flagrantným a až absurdne vyznievajúcim porušeniam práv a slobôd...

Od 05.02.2016 do teraz je v tejto veci porušovaný zákon, Ústava SR, Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.“.

V petite podanej žiadosti preto sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Poverená príslušníčka OO PZ v Myjave vydaním opatrenia po pátraní, pobyte a zadržaní podozrivého v konaní vedenom pod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016 a prokurátorka

3

Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom súhlasom na zadržanie podozrivého a nezrušením uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 08.02.2016, návrhom na vzatie do väzby sp. zn. Pv 99/16/3304-10 zo dňa 09.02.2016 a návrhom na konanie o väzbe zo dňa 10.02.2016, ako aj rozhodnutím o preskúmaní postupu policajta zo dňa 09.02.2016 a sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp/13/2016 po tom, čo prerušil úkon, ktorý možno prerušiť len výnimočne a rozhodnutím zo dňa 11.02.2016 porušili práva sťažovateľa... v článkoch č. 17, 19, 22, 46 Ústavy SR, článkoch č. 6 ods. 1, 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v článku č. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

II. Uznesenie Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 0 Tp/13/2016 zo dňa 11.02.2016 sa zrušuje a obvinený ⬛⬛⬛⬛ sa okamžite prepúšťa na slobodu. III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (desaťtisíc eur), ktoré sú porušovatelia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu.

IV. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 363,79 €, ktorý sú porušovatelia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa... v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu.“

5. Podaním doručeným 4. marca 2016 sťažovateľ ústavnému súdu zaslalsplnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a doplnenie prílohsťažnosti, ktoré v dôsledku chyby neboli k sťažnosti pripojené (išlo o zvukovo-obrazovýzáznam výsluchu poškodenej na CD nosiči, pozn.).

II.

6. Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že sťažovateľ proti napadnutémurozhodnutiuokresnéhosúdupodalsťažnosť,ktorábolakrajskémusúdupredložená 19. februára 2016. Krajský súd následne uznesením sp. zn. 3 Tpo 18/2016z 25. februára 2016 sťažnosť sťažovateľa zamietol.

4

7. Sťažovateľ bol na základe zistení od Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskeja justičnej stráže, ústredia evidencie väzňov 21. marca 2016 z väzby prepustenýa odovzdaný Policajnému zboru na dodanie do

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jehozástupca. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných

5

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie a) základných práv a slobôd, ktorésa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákonao ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľa na začatie konania,ktorý bol v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konaniapred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadomna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petitesvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili za porušovateľov svojich práv(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Ústavný súd preto v danej veci rozhodoval len v rozsahu petitom namietanéhoporušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 17, čl. 19, čl. 22 a čl. 46 ústavy, právpodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listinypostupom OO PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016, postupom okresnejprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 99/16/3304 a jej rozhodnutiami z 9. februára2016, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 13/2016 a jehorozhodnutím z 11. februára 2016.

12. V úvode, pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práv zaručenýchústavou, dohovorom a listinou, ústavný súd v zmysle požiadavky § 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,v tomto smere ústavnú sťažnosť náležite neodôvodnil. Na podporu svojho tvrdeniao porušení v petite označených sťažovateľ v podanej sťažnosti okrem podrobne a obsiahlouvedeného sledu jednotlivých udalostí majúcich za následok vznesenie obvinenia voči jeho

6

osobe a následné vzatie do väzby (bod 2) neuviedol žiadne konkrétne, ústavne relevantnéa významné argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom takéto porušenie signalizovali.Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, žesťažnosť sťažovateľa neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, a preto nespĺňa podstatnúnáležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.Pozornosti ústavného súdu v súvislosti so správnou formuláciou petitu ústavnejsťažnosti navyše neuniklo, že „v bode I.“ petitu podanej ústavnej sťažnosti (bod 4)sťažovateľ žiada zo strany ústavného súdu okrem iného i vyslovenie porušenia jeho právpodľa čl. 17, čl. 19, čl. 22 a čl. 46 ústavy, ktoré však pozostávajú z viacerých tamuvedených práv, a teda v tejto časti petit trpí vadou nedostatočne označeného porušeniapráv.

13. V prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojich právgarantovaných ústavou, dohovorom a listinou v trestnom konaní, ústavný súd vo svojejjudikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniecprocesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánovčinných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdovnaprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcichštádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konaniamožno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkochspôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. pozri napr.II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práv (bod 1) postupomOO PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016, ako i postupom okresnejprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 99/16/3304 a jej rozhodnutiami z 9. februára2016, ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti postupu a rozhodnutiuorgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného) konania, keďo odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa meritórne

7

príslušný všeobecný súd zatiaľ nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platnáprávna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, prípadne ajv ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému,namietať právne účinným spôsobom porušenie základných práv a slobôd garantovanýchústavou, resp. práv garantovaných dohovorom či listinou, ku ktorým malo dôjsť v dôsledkuúdajného nezákonného postupu policajtky OO PZ a prokurátorky okresnej prokuratúryv predmetnej trestnej veci (bod 3). Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený konaťa rozhodovať v jeho trestnej veci po skončení prípravného konania, aj odvolací súdv prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolnostíprípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnejveci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby(obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo III. ÚS 347/2011).

15. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že v dôsledku postupuOO PZ a okresnej prokuratúry v prípravnom konaní nedošlo k dostatočnému zabezpečeniuzákladných zásad trestného konania v dôsledku zásahu do jeho práv v dôsledku závažnýchprocesných pochybení, tak o jeho námietkach predložených v rámci obhajobných tvrdení jeoprávnený rozhodnúť už v rámci preskúmania obžaloby okresný súd podľa § 241 ods. 1písm. f) Trestného poriadku.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systémevšeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu v sťažnosti označenýchpráv, ktoré mali byť postupom OO PZ a okresnej prokuratúry porušené, a preto v tejto častisťažnosti bol daný dôvod i na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde prenedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

16. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti (bod 4) rovnako napáda i postupokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 13/2016 a jeho rozhodnutiez 11. februára 2016, proti ktorému bola prípustná sťažnosť, ktorú aj (ako to sám uviedol,pozn.) využil (bod 6).

8

17. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomociústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, žeprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná ibavtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa priuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániťnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárnaa nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

18. Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu právsťažovateľa postupom okresného súdu a jeho napadnutým rozhodnutím bol v odvolacomkonaní krajský súd, ktorý uznesením sp. zn. 3 Tpo 18/2016 z 25. februára 2016 sťažnosťsťažovateľa zamietol.

Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v častismerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, a preto sťažnosť z tohto dôvoduv tejto časti odmietol i podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomocina jej prerokovanie.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd užnezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016

9