SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 214/2015-96
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíkaa Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Ing. Karolom Kocsisom,Sobieskeho 1739/56, Štúrovo, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu NovéZámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 vo veci nariadenia predbežnéhoopatrenia, a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Nové Zámky vo veci nariadenia predbežného opatrenia v konanívedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 p o r u š i l právo ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.6 C 129/2004 vo veci nariadenia predbežného opatrenia k o n a l bez zbytočnýchprieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €(slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €(slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť a ⬛⬛⬛⬛ spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 432,30 €(slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet ich právneho zástupcu advokátaJUDr. Ing. Karola Kocsisa, Sobieskeho 1739/56, Štúrovo, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 214/2015-20 z 13. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu NovéZámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 vo vecinariadenia predbežného opatrenia.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú vlastníkmi „... nehnuteľností, parcely číslo o výmere 340 m2 a parcely číslo o výmere 60 m2, vedených na liste vlastníctva číslo, pre katastrálne územie.“, ako aj „sú vlastníkmi pozemkov a chaty so súpisným číslom zapísaných na Správe katastra v Nových Zámkoch na LV číslo parcela číslo o výmere 340 m2, parcela číslo o výmere 60 m2“. Na okresnom súde prebieha od 19. júla 2004 konanie vedené pod sp. zn.6 C 129/2004, ktorého predmetom je určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenunadobudnutého vydržaním, ktorého určenia sa sťažovatelia domáhajú z dôvoduzabezpečenia práva prechodu cez priľahlé pozemky k svojej chate a priľahlým pozemkom.Sťažovatelia ako dôvod uvádzajú, že „... rozhodnutie vo veci samej, vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod spisovou značkou 6 C 129/2004, je v nedohľadne...“, preto sanávrhom doručeným okresnému súdu 7. apríla 2011 domáhali vydania predbežnéhoopatrenia „... týkajúceho sa prechodu a prejazdu autom cez parcely vyznačené bodmi 1, 2, 19, 20, p. č. bodmi 2, 3, 18, 19, p. č. bodmi 3, 4, 6, 7, 17, 18, p. č. a bodmi 4, 5, 6, 15, 16, 17, p. č. bodmi 6, 13, 14, 15, 29 p. č. bodmi 7, 8, 9, p. č. bodmi 9, 10, 29, 30, p. č. bodmi 10, 11, p. č. bodmi 10, 12, 13, 3, podľa geometrického plánu č. 41/2008 zo dňa 25. 3. 2008 vyhotoveného geodetom ⬛⬛⬛⬛..., aby dočasne dosiahli prístup ku svojim nehnuteľnostiam“. Inými slovami, „Predbežným opatrením sa... domáhali, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej upravil právo prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti patriacich do vlastníctva... odporcov..., lebo v súčasnosti sa ku svojim pozemkom nemôžu dostať žiadnym spôsobom...“.
Okresný súd uznesením č. k. 6 C 129/2004-552 z 15. novembra 2011 návrhsťažovateľov odmietol. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25 Co 203/2013-865z 31. júla 2013 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 6 C 129/2004-552z 15. novembra 2011 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia ďalejuvádzajú, že okresný súd „... prevzal uznesenie Krajského súdu v Nitre... dňa 26. augusta 2013, doteraz nerozhodol napriek tomu, že ku dňu podania tejto sťažnosti, teda do 30. júna 2014 ubehlo 308 dní, pričom podľa ustanovenia § 75 odsek 4, zákona číslo 99/1963 Zb., občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, súd má o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodnúť bezodkladne, ale najneskôr do tridsiatich dní...“.V závere svojej argumentácie sťažovatelia poukázali na to, že „... od samotného podania návrhu sťažovateľov na rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorý bol súdu doručený dňa 7. apríla 2011, do podania tejto sťažnosti, teda do 30. júna 2014, už ubehlo 1180 dní, napriek tomu súd doteraz vo veci právoplatne nerozhodol. Teda tridsať dňová lehota, určená v zákona, bola prekročená takmer štyridsaťnásobne.“.
3. Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, „aby vo veci samej vyslovil tento nález:
1. Základné práva sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy... a práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru... postupom konajúceho sudcu Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004, bolo porušené tým, že súd nevydal predbežné opatrenie, ktoré sťažovatelia podali na okresný súd dňa 7. apríla 2011 a Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004, aby vo veci urýchlene konal a rozhodol, tak ako to nariadil Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení číslo konania 25 Co/203/2013-865, z 31. júla 2013.
2. Ústavný súd... priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, za im spôsobenú ujmu uvedenú v bode 1 tohto článku v sume 20.000 €...
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľom trovy právneho zastúpenia... vo výške 284,08 €.“.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obidvaja účastnícikonania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 492/2015 z 29. júna 2015 a právnyzástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu predsedu okresnéhosúdu listom zo 17. augusta 2015.
4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení v úvode predostrel prehľadprocesných úkonov, ktoré okresný súd vykonal v merite veci, a k predmetu konania zhrnul,že „V danej veci sa jedná o konanie o určenie práva vecného bremena prechodu cez pozemok, ktorého konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných úkonov a zmenu účastníkov, v dôsledku ktorých je potrebné vo vzťahu k aktuálnemu odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že uvedená skutočnosť predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony vykonávať promptne. Je ďalej nepochybné, že samotní navrhovatelia v 5. a 6. rade svojimi opakovanými rozsiahlymi podaniami (napr. návrh na predbežné opatrenie z čl. 453 a návrh na vydanie predbežného opatrenia z čl. 918) sami spôsobili neprehľadnosť v danej veci a sťažili proces rozhodovania o týchto opatreniach.
V predmetnej veci boli všetky úkony zo strany tunajšieho súdu vykonávané bez prieťahov. Navrhovatelia niektoré svoje procesné podania doručovali súdu osobne, napriek tomu, že sú všetci v konaní zastúpení jedným právnym zástupcom, týmto spôsobili prieťahy v konaní tým, že tieto ich podania, ktoré boli síce obsahovo rozsiahle, ale boli podávané nekvalifikovane, nejasne, nepresne, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že zo strany konajúceho sudcu bolo potrebné odstraňovať zakaždým vady týchto podaní.“.
4.2 Právny zástupca sťažovateľov reagoval na vyjadrenie predsedu okresného súdulistom zo 17. augusta 2015, v ktorom dôvodil, že „Napriek tomu, že už v štyroch prípadoch Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci prieťahov rozhodol o tom, že spôsobuje prieťahy a Okresnému súdu Nové Zámky bolo uložené, aby sťažovateľom uhradil finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 € a tiež bolo Okresnému súdu Nové Zámky prikázané, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 konal bez zbytočných prieťahov, súd naďalej spôsobuje prieťahy.
Popritom, pokiaľ by Okresný súd Nové Zámky vydal predbežné opatrenie, ktorým by sa odporcom nariadilo, aby navrhovateľom v piatom a šiestom rade bolo umožnené do rozhodnutia vo veci samej prechádzať cez pozemky odporcov v prvom a v druhom rade, tým by sa zabezpečili i východzie podmienky na rozhodnutie vo veci samej.
Pokiaľ Okresný súd vo svojom vyjadrení podrobne uvádza jednotlivé úkony, tak toto je iba obrana a snaha ospravedlniť prieťahy. Pri pozastavení sa nad dôvodmi odročenia pojednávaní, je treba konštatovať, že konajúci sudca nepožadoval hodnoverný doklad, ktorým by sa preukázali dôvody neúčasti účastníkov, predovšetkým odporcu v treťom rade. Súd postupne strácal autoritu až nakoniec došlo k tomu, že došlo k odpredaju nehnuteľností patriacich bývalým odporcom v prvom a druhom rade terajšiemu odporcovi v prvom rade. Tento predaj bol iba formálny a mal poslúžiť na predĺženie procesu rozhodovania, prípadne znemožniť vydať rozhodnutie vo veci samej. Tejto úvahe nasvedčuje skutočnosť, že podpis kupujúceho na kúpnej zmluve a v návrhu na vklad, čo je možné overiť v spise, ktorý bol prílohou vyjadrenia predsedu Okresného súdu Nové Zámky, k sťažnosti sťažovateľa, je diametrálne odlišný od podpisov súčasného odporcu v prvom rade ⬛⬛⬛⬛, rodeného, ktoré sa nachádzali na dokladoch potvrdzujúce prevzatie dokumentov doručených mu Okresným súdom. Pri porovnaní podpisov na doručenkách od zásielok určených ⬛⬛⬛⬛ od Okresného súdu Nové Zámky, nachádzajúcich sa v spise s podpisom na kúpnej zmluve a návrhu na vklad i laik musí dospieť k názoru, že autor podpisu na doručenkách a na kúpnej zmluve a návrhu na vklad nie je totožný. S poukazom na uvedené malo byť vykonané dokazovanie navrhnuté navrhovateľmi v piatom a v šiestom rade. Nakoľko boli vykonané výsluchy všetkých účastníkov, až na terajšieho odporcu v prvom rade, súd žiadne ďalšie dokazovanie by nemusel vykonávať, až na to, pokiaľ by súd nechcel preveriť podozrivý odpredaj nehnuteľností, patriacich bývalým odporcom v prvom a v druhom rade, ⬛⬛⬛⬛. Na základe uvedeného by súd už nemusel vykonávať ďalšie dokazovanie a preto súdu nič nebráni, aby rozhodol vo veci samej. Nečinnosť súdu, alebo jeho benevolentný prístup k veci iritoval terajšieho odporcu v druhom rade k tomu, že zničil pôvodnú prístupovú cestu a naviac postavil betónový múr, ktorý nahradil doterajší drôtený plot s bránou, čím definitívne znemožnil prístup vlastníkov k ich nehnuteľnostiam. Teda týmto konaním navrhovatelia v prvom až šiestom rade a terajší odporcovia v treťom a vo štvrtom rade sa ku svojim nehnuteľnostiam nedostanú. Táto skutočnosť je zrejmá z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou podania navrhovateľov v piatom a v šiestom rade z 18. augusta 2014 označená ako Odpoveď navrhovateľov v piatom a šiestom rade na výzvu Okresného súdu v Nových Zámkoch, z 30. júla 2014, ktorý sa nachádza v spise spisovej značky 6 C 129/2004 zaslanom Ústavnému súdu Slovenskej republiky, predsedom Okresného súdu v Nových Zámkoch...
Treba podotknúť, že účelom civilného konania je zabezpečiť účastníkovi ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Vyplýva to z práva každého na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je zakotvené v ústavnom zákone číslo 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“). Z doterajšieho postupu Okresného súdu v Nových Zámkoch je zrejmé, že ochranu jeho práv a oprávnených záujmov účastníkov nie je zaistená nakoľko doterajšie konanie svedčí o neefektívnosti konania a pri podrobnom rozbore jednotlivých úkonov konajúceho sudcu vrátane nariadenia pojednávaní ako i odročovaní pojednávaní je zrejmé, že nekonal razantne a vôbec nereagoval na neúčasť účastníkov konania na väčšine nariadených pojednávaní, ktoré z týchto dôvodov boli odročené, pričom ani v jednom prípade nevyužil poriadkové opatrenie podľa § 53 OSP, ktoré mal k dispozícii. Obdobne je možné vytýkať postup konajúceho súdu v prípade konania o predbežnom opatrení. Napriek tomu, že konajúci sudca obdržal od Krajského súdu v Nitre spis spisovej značky 6 C 129/2004, už v auguste 2013, v ktorom bolo i uznesenie 25 Co 23/13-865 zo dňa 31.07.2013 v ktorom bolo uvedené, že návrh navrhovateľov v piatom a v šiestom rade, obsahoval všetky náležitosti na vydanie predbežného opatrenia. Napriek tomu konajúci sudca doteraz nevydal predbežné opatrenie, týmto nekonaním sa vo veľkej miere pričinil o prieťahy v doterajšom súdnom konaní a má veľký podiel na vzniknutých prieťahoch...
Zo spisu Okresného súdu v Nových Zámkoch vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 je zrejmé, že sťažovatelia síce podávali návrhy a domáhali sa, aby súd vykonal kroky na odstránenie prieťahov, ale ten nekonal, napriek tomu, že sťažovatelia včas plnili požiadavky súdu a svojou účasťou na pojednávaniach nezavdali príčinu prieťahom súd neoprávnene tvrdí, že konaním sťažovateľov došlo k prieťahom, čo ale nie je pravdou a preto tvrdenie predsedu Okresného súdu v Nových Zámkoch je iba účelové.“.
4.3 Právny zástupca sťažovateľov taktiež v predošlom období doplnil podanú ústavnúsťažnosť svojím písomným vyjadrením z 1. júna 2015 (doručeným ústavnému súdu 4. júna2015), v ktorom aj poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 70/02 zo 16. apríla 2003akcentoval dôvodnosť podanej ústavnej sťažnosti a konštatoval, že „... sudca Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci vydania predbežného opatrenia vedenej pod spisovou značkou 6 C 129/2004 spôsobil značné prieťahy, s poukazom na to, že od 7. apríla 2011, teda od podania návrhu do dnešného dňa uplynulo 1516 dní a od prijatia uznesenia Krajského súdu v Nitre číslo konacie 25 Co/203/2013-865, z 31. júla 2013 uplynulo 670 dní, v konaní obdobne, ako to bolo konštatované i v prípade postupu Okresného súdu v Bratislave I pod spisovou značkou 6 C 129/200422 C 30/00 a preto máme za to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť sťažovateľov... evidovaná pod číslom Rvp 7930/2014 bola predbežne prerokovaná a pokiaľ nebudú k sťažnosti závažné námietky i prerokovaná.“.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na predmet posúdenia, ktorý je určenýpovahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórnerozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušenéprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,I. ÚS 65/04).
⬛⬛⬛⬛II.
6. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu okresného súdusp. zn. 6 C 129/2014 ústavný súd zistil takýto prehľad procesných úkonov:
Konanie pred okresným súdom začalo 19. júla 2004, keď bol okresnému súdudoručený návrh na „určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na jeho trpenie“. Účastníkmi konania (po zmenách účastníkov konania v jehopriebehu, pozn.) konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 129/2014 sú/boli (ďalej aj „žalobca v 1. rade“), ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobkyňa v 2. rade), (ďalej aj „žalobca v 3. rade“), ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobkyňa vo 4. rade), ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobca v 5. rade“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobkyňav 6. rade“) proti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaný v 1. rade“), (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“), ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaný v 3. rade“), obci (ďalej aj „žalovaná vo 4. rade“), Slovenskému pozemkovému fondu (ďalej aj„žalovaný v 5. rade“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaná v 6. rade“).
- okresnému súdu bol 7. apríla 2011 doručený návrh žalobcov v 5. a 6. radena nariadenie predbežného opatrenia a zmenu účastníkov konania, aby do konania namiestožalovaných v 1. a 2. rade vstúpil ako žalovaný v 1. rade účastník s bydliskom v USA,
- okresnému súdu bol 7. apríla 2011 doručený návrh žalovanej vo 4. radena nariadenie predbežného opatrenia,
- okresný súd svojím uznesením z 13. apríla 2011 pripustil, aby do konania namiestožalovaných v 1. a 2. rade vstúpil ako žalovaný v 1. rade účastník s bydliskom v USA,a ďalším uznesením z 13. apríla 2011 vyzval žalobcov v 5. a 6. rade na odstránenienedostatkov podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 5. apríla 2011doručeného okresnému súdu 7. apríla 2011,
- žalobcovia v 5. a 6. rade zaslali okresnému súdu 21. apríla 2011 doplnenie návrhuna nariadenie predbežného opatrenia,
- žalobcovia v 3. a vo 4. rade doručili 26. apríla 2011 okresnému súdu návrhna nariadenie predbežného opatrenia,
- žalovaný vo 4. rade doručil 6. júna 2011 okresnému súdu návrh na nariadeniepredbežného opatrenia,
- okresný súd vydal 15. novembra 2011 tri uznesenia. Prvým uznesením pribraldo konania tlmočníčku v anglickom jazyku, druhým odmietol návrh na nariadeniepredbežného opatrenia podaného žalobcami v 5. a 6. rade a tretím uznesením vyzvalžalobcov v 3. a vo 4. rade na doplnenie ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
- okresný súd uznesením zo 16. novembra 2011 zamietol návrh žalovanéhovo 4. rade na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením z 18. novembra 2011 zamietolnávrh žalovaného vo 4. rade na ustanovenie opatrovníka pre odporcu v 1. rade,
- žalobcovia v 3. a vo 4. rade doručili 7. decembra 2011 okresnému súdu doplnenienávrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
- okresnému súdu bolo 9. decembra 2011 doručené odvolanie žalovaného vo 4. radeproti uzneseniu okresného súdu zo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrhna nariadenie predbežného opatrenia, a toho istého dňa bolo okresnému súdu doručenéaj odvolanie žalovaného vo 4. rade proti uzneseniu okresného súdu z 18. novembra 2011o zamietnutí návrhu na ustanovenie opatrovníka pre žalovaného v 1. rade,
- okresnému súdu bolo 9. decembra 2011 doručené odvolanie žalobcov v 5. a 6. radeproti uzneseniu okresného súdu z 15. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý ich návrhna nariadenie predbežného opatrenia,
- okresnému súdu bolo 12. decembra 2011 doručené odvolanie žalobcovv 5. a 6. rade proti uzneseniu okresného súdu zo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutýnávrh žalovaného vo 4. rade na nariadenie predbežného opatrenia,
- ustanovená tlmočníčka podaním doručeným okresnému súdu 30. januára 2012oznámila, že úradný preklad nemôže vykonať zo zdravotných dôvodov,
- okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 pribral do konania nového tlmočníka,
- okresný súd zaslal 16. mája 2012 zo súdneho spisu žalobu a tiež uzneseniez 13. apríla 2011, ktorým pripustil do konania žalovaného v 1. rade, na účel ich prekladuustanovenému tlmočníkovi, aby tieto preložil do 30 dní (v uznesení zo 16. apríla 2012 bolostanovené, že tlmočník má preklad vykonať do 21 dní, pozn.). Dňa 17. mája 2012 okresnýsúd vykonal identický procesný úkon, aký urobil 16. mája 2012 (tlmočníčke bola táto výzvadoručená tiež dvakrát, a to 22. a 23. mája 2012, pozn.),
- žalobcovia v 5. a 6. rade svojím písomným podaním zo 14. mája 2012,ako aj žalobcovia v 3. a vo 4. rade svojím písomným podaním zo 14. mája 2012 oznámilipredsedovi okresného súdu nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 50/2012 a požiadali hov predmetnej právnej veci o postup bez prieťahov,
- okresnému súdu bol 25. mája 2012 doručený návrh žalobcov v 5. a 6. rade, ktorýmnavrhli, aby okresný súd „vypustil“ z konania žalovanú v 6. rade, ktorej podiel na spornýchnehnuteľnostiach odkúpili,
- okresný súd 16. júla 2012 zaslal podanie žalobcov v 5. a 6. rade na vyjadrenieprávnej zástupkyni, aby oznámila súdu, či aj „... navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade...“ berúspäť žalobu proti žalovanej „... v 7. rade...“,
- právna zástupkyňa žalobcov v 5. a 6. rade 7. augusta 2012 súdu oznámila,že žalobcovia v 1., 2., 3. a vo 4. rade súhlasia, aby žalovaná v 6. rade „vystúpila z konania“,súčasne okresný súd urgoval u ustanoveného tlmočníka zaslanie preložených listín. Napriekuvedenému okresný súd 8. augusta 2012 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu v 5. rade, abyodpovedala na výzvu zo 16. júla 2012, a to aby oznámila, či „navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade berú návrh na začatie konania proti odporkyni v 7. rade, späť“. Právnazástupkyňa žalobcov v 5. a 6. rade 17. augusta 2012 oznámila, že na výzvu okresného súduuž reagovala 7. augusta 2012 s tým, že upozornila aj na pochybenie v označení účastníkovkonania a tiež vyjadrila počudovanie nad tým, prečo ju okresný súd opätovne vyzývana späťvzatie žaloby proti žalovanej v 6. rade, keď žalobca v 5. rade a žalobkyňa v 6. radežalobu nezobrali späť, ale žiadali, aby žalovaná v 6. rade z konania vystúpilaa aby na jej miesto vstúpil nový vlastník sporného pozemku, pretože vecné bremeno malobyť zriadené k nehnuteľnosti, a nie k osobe,
- okresný súd 12. septembra 2012 vyzval právnu zástupkyňu žalobcov v 5. a 6. rade,aby oznámila mená osôb, ktoré majú vstúpiť do konania namiesto žalovanej v 6. rade.Rovnako urgoval tlmočníka na predloženie prekladu zaslaných listín, urgencii tlmočníkvyhovel 24. septembra 2012,
- 2. októbra 2012 právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. súdu oznámila,že zmenu účastníkov konania nenavrhovala, a teda ani neoznamuje mená osôb, ktoré bymali vstúpiť do konania na strane žalovanej v 6. rade,
- okresnému súdu bolo 30. októbra 2012 doručené podanie žalobcov v 5. a 6. rade,ktorým urgovali čo najskoršie vykonanie dôkazov, a taktiež žalobkyňa v 6. rade urgovalarozhodnutie okresného súdu o jej návrhu zo 7. apríla 2012 na vydanie predbežnéhoopatrenia a žalobca v 5. rade svojím samostatným podaním urgoval rýchlosť konania súdu,
- okresnému súdu bola 4. decembra 2012 doručená sťažnosť žalobcu v 5. radena nečinnosť súdu v konaní,
- okresný súd svojím uznesením z 1. februára 2013 uznesením zamietol návrhžalobcov v 3. a vo 4. rade na vydanie predbežného opatrenia,
- okresnému súdu bolo 12. marca 2013 doručené podanie právnej zástupkyne žalobcuv 5. rade, ktorým oznámila súdu, že ona ako splnomocnená právna zástupkyňa aj žalobcovv 3. a vo 4. rade žiadny návrh na vydanie predbežného opatrenia nepodala, a teda sak uzneseniu z 1. februára 2013 nebude vyjadrovať, pričom tiež upozornila, že zrejmetakýto návrh nepodali ani žalobcovia v 3. a vo 4. rade, ako to vyplýva z uzneseniaz 1. februára 2013, ale že ho zrejme podali žalobcovia v 5. a 6. rade,
- 15. marca 2013 okresný súd dopytom adresovaným mestu zisťoval adresupobytu žalobcov v 3. a vo 4. rade. Mesto 26. marca 2013 oznámilo súdu vyžiadanéúdaje. Dňa 2. apríla 2013 okresný súd vyzval mesto na oznámenie „mien, priezvisk a adries pobytu rodinných príslušníkov“ žalobcov v 3. a vo 4. rade. Okresnému súd boli8. apríla 2013 vrátené nedoručené zásielky s uznesením z 1. februára 2013, ktoré boliadresované žalobcom v 3. a vo 4. rade s poznámkou, že ich pobyt je „neznámy“.Dňa 9. apríla 2013 mesto súdu oznámilo, že žalobcovia v 3. a vo 4. rade sú stáleprihlásení na trvalý pobyt v meste, a tiež oznámilo adresy ich detí,
- 11. apríla 2013 právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. urgovala nariadeniepojednávania a tiež upozornila, že uplynuli dva roky, od kedy vstúpil do konania žalovanýv 1. rade, a dosiaľ sa k veci nevyjadril. Dňa 16. apríla 2013 okresný súd vyzval syna a dcéružalobcov v 3. a vo 4. rade, aby oznámili adresu svojich rodičov,
- okresný súd oznámil 18. apríla 2013 právnej zástupkyni žalobcu v 5. rade a spol.dôvody, kvôli ktorým nie je možné nariadiť pojednávanie (okresný súd oznámil, že neviedoručiť uznesenie z 1. februára 2013 žalobcom v 3. a vo 4. rade, a v tomto smere ju požiadalako ich právnu zástupkyňu o súčinnosť, okresný súd tiež podotkol, že preložené listiny spolus výzvou na vyjadrenie boli žalovanému v 1. rade do USA doručené 27. decembra 2012.Podotkol tiež, že spis je potrebné predložiť krajskému súdu na konanie o odvolanížalovaného vo 4. rade proti uzneseniu z 18. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý jehonávrh na ustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade,
- 24. apríla 2013 syn žalobcov v 3. a vo 4. rade súdu oznámil, že nevie, kde sa jehorodičia zdržiavajú, a že sú „bezdomovci“,
- spisový materiál bol 20. júna 2013 predložený Krajskému súdu v Nitre na odvolaciekonanie proti uzneseniam okresného súdu č. k. 6 C 129/2004-552 z 15. novembra 2011,č. k. 6 C 129/2004-558 zo 16. novembra 2011 a sp. zn. 6 C 129/2004 z 18. novembra 2011.Krajský súd v Nitre svojím uznesením z 13. júla 2013 sp. zn. 25 Co 203/2013,sp. zn. 25 Co 204/2013 a sp. zn. 25 Co 205/2013 zrušil uznesenie okresného súduč. k. 6 C 129/2004-552 z 15. novembra 2011, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobcovv 5. a 6. rade na nariadenie predbežného opatrenia, potvrdil uznesenie okresného súduč. k. 6 C 129/2004-558 zo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanéhovo 4. rade na vydanie predbežného opatrenia, a odmietol odvolanie žalovaného vo 4. radeproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 6 C 129/2004 z 18. novembra 2011, ktorým okresnýsúd zamietol návrh žalovaného vo 4. rade na ustanovenie opatrovníka pre žalovanéhov 1. rade,
- spisový materiál bol z Krajského súdu v Nitre doručený okresnému súdu26. augusta 2013,
- okresný súd 13. septembra 2013 zaslal uznesenie krajského súdu z 13. júla 2013tlmočníkovi na jeho preklad do anglického jazyka pre žalovaného v 1. rade,
- zákonný sudca urgoval 4. decembra 2013 tlmočníka o preklad predmetnéhouznesenia,
- okresnému súdu bol 13. decembra 2013 tlmočníkom doručený preklad uzneseniakrajského súdu č. k. 25 Co 205/2013-865 spolu s vyúčtovaním za prekladateľský úkon,
- 23. decembra 2013 žalobcovia v 5. a 6. rade podali okresnému súdu žiadosť„o urýchlené rozhodnutie o predbežnom opatrení“,
- okresný súd uznesením č. k. 6 C 129/2004-935 z 22. januára 2014 priznalprekladateľovi odmenu za prekladateľské úkony,
- zákonný sudca vyzval 24. februára 2014 žalobcu v 2. rade, aby oznámil súdu,či žalovaný v 1. rade ⬛⬛⬛⬛ „má naďalej pobyt na adrese
“,
- okresný súd zaslal 12. mája 2014 zásielku žalovanému v 1. rade na oznámenúadresu v USA,
- 2. júla 2014 okresný súd vyzval žalobcov v 1. a 2. rade, aby oznámili, či „naďalej trvajú dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia“. Právna zástupkyňa žalobcovv 1. a 2. rade reagovala na výzvu okresného súdu 21. júla 2014,
- 30. júla 2014 vyzval okresný súd žalobcov v 3., 4., 5. a 6. rade, aby oznámili, či„naďalej trvajú dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia“. Dňa 5. augusta 2014 bolasúdu vrátená zásielka určená pre žalobcov v 3. a vo 4. rade,
- 8. augusta 2014 zákonný sudca vykonal lustráciu pobytu žalobcov v 3. a vo 4. radev registri obyvateľov,
- 21. augusta 2014 žalobcovia v 5. a 6. rade odpovedali na výzvu súdu z 30. júla 2014a doložili prílohy k svojmu vyjadreniu,
- okresný súd 26. augusta 2014 požiadal Mestský úrad v o oznámenie pobytužalobcu v 3. rade a žalobkyne vo 4. rade,
- 9. septembra 2014 Mestský úrad v reagoval na výzvu súdu,
- 8. októbra 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď na lustráciu pobytužalobcov v 3. a vo 4. rade v registri obyvateľov,
- okresný súd vyzval 10. októbra 2014 žalobkyňu v 6. rade, aby oznámila adresupobytu svojich rodičov žalobcu v 3. rade a žalobkyne vo 4. rade. Dňa 16. októbra 2014bola súdu vrátená zásielka určená pre žalobkyňu v 6. rade,
- 2. marca 2015 okresný súd vyzval žalovanú v 6. rade, aby oznámila adresyžalobcov v 3. a vo 4. rade. Vzhľadom na to, že žalovaná v 6. rade na uvedenú výzvunereagovala, okresný súd uznesením č. k. 6 C 129/2004-1026 z 19. marca 2015 ustanovilžalobcom v 3. a vo 4. rade opatrovníčku ⬛⬛⬛⬛,
- okresnému súdu bolo doručené 7. apríla 2015 odvolanie plnej moci udelenej ⬛⬛⬛⬛ žalobcami v 3. a vo 4. rade,
- okresnému súdu bolo 25. mája 2015 doručené oznámenie o prihlásení sa na trvalýpobyt žalobcov v 3. a vo 4. rade,
- okresný súd 10. júna 2015 vyzval žalobcov v 5. a 6. rade na vyjadrenie k podanýmnávrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo 6. apríla 2011 a 18. decembra 2013,
- žalobcovia v 5. a 6. rade doručili 22. júna 2015 okresnému súdu písomné vyjadreniak výzve okresného súdu.
III.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy akústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zrušítaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie.
8. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 vo veci nariadeniapredbežného opatrenia. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vecprerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právona prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnompoňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sarozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právnaneistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov (v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv(pozri napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97,I. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konaniaa ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jehopredlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti(PL. ÚS 25/01).
10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalejaj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Ďalej podľa § 100 ods. 1 OSP,podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhovtak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávaniaa úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musiaoznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámideň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
11. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskomsúdnom konaní. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku existujú dva základné typy tohtoinštitútu, čo v praxi znamená, že predbežné opatrenie možno nariadiť v dvoch prípadoch,a to na návrh fyzickej či právnickej osoby mimo riadneho súdneho konaniabez predchádzajúceho podania žaloby v merite veci (vo veci samej) v zmysle § 74 ods. 1OSP. Podľa tohto ustanovenia predbežné opatrenie pred začatím konania môže súd nariadiť,ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie možno nariadiťi na základe návrhu niektorého z účastníkov už prebiehajúceho konania, a to v zmysle § 102ods. 1 OSP v prípade, že treba po začatí súdneho konania dočasne upraviť pomeryúčastníkov. Pre obidva prípady uvedené v § 74 ods. 1 OSP platí, že zásadou tu je rýchlea pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inakhrozí záujmom účastníkov. (Občiansky súdny poriadok, úplné znenie s komentároma judikatúrou... Vydala Nová práca, spol. s r.o., Barónka 12, P.O.BOX 80, 830 05 Bratislava35, v roku 2012 ako svoju 132. publikáciu, strana 121).
Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na okolnosti právnej veci (sťažovateliapodali návrh na nariadenie predbežného opatrenia po niekoľkoročnom trvaní súdnehokonania v merite veci, pozn.) ústavný súd v širšom meradle považuje za vhodné poukázať naprávny pohľad, ktorý v rozsudku veľkého senátu vo veci Micallef proti Maltez 15. 10. 2009, sťažnosť č. 17056/06 vyjadril ESĽP, práve poukazujúc na význampredbežného opatrenia (zaoberajúc sa vecnou aplikovateľnosťou čl. 6 ods. 1 dohovoruna konanie o predbežnom opatrení, o ktorú právnu otázku v predmetnej právnej veci nešlo,pozn.) „Vylúčenie predbežných opatrení zo sféry článku 6 bolo dosiaľ odôvodňovanéskutočnosťou, že v tomto prípade v zásade nie je rozhodované o občianskych právacha záväzkoch. Avšak za daných okolností, kedy množstvo zmluvných štátov čelí obrovskémumnožstvu nedorobkov v ich preťažených súdnych systémoch vedúcich k neprimerane dlhýmkonaniam, bude rozhodnutie sudcu o predbežnom opatrení často na podstatnú dobu, a vovýnimočných prípadoch natrvalo rovné rozhodnutiu o merite obžaloby.“. Naostatok,je potrebné poukázať aj na § 75 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého o návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia... rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní po doručenínávrhu.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ajk porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšoujudikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá,ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkasúdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považujeaj povahu prerokúvanej veci.
12.1 Pokiaľ ide o prvé dve kritériá (zložitosť veci a správanie účastníka), ústavný súdnezistil žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť namietanú dĺžkukonania. Rozhodovanie všeobecných súdov v majetkovoprávnych veciach patrído štandardnej/bežnej rozhodovacej praxe súdov. Z konania sťažovateľov ústavný súd zistil,že títo v časových lehotách súdom určených reagovali na jeho výzvy, ba naopaksamostatnými podaniami, a to napr. z 30. októbra 2012 – „žiadosť navrhovateľky v šiestom rade na rozhodnutie súdu ohľadne návrhu na vydanie predbežného opatrenia, žiadosť navrhovateľov v piatom a šiestom rade na vykonanie dôkazov, žiadosť navrhovateľa na urýchlenie konania“ z 3. decembra 2012 – „sťažnosť na nečinnosť súdu a žiadosť navrhovateľa v piatom rade na urýchlenie konania vo veci 6 C129/2004“ z 18. decembra2013 – „žiadosť navrhovateľov v piatom a šiestom rade o urýchlené rozhodnutie o predbežnom opatrení“, urgovali rýchly postup súdu pri rozhodovaní o ich návrhuna nariadenie predbežného opatrenia, resp. bezprieťahový postup súdu vo veci.
12.2 Pokiaľ ide o tretie kritérium (postup súdu), ústavný súd dospel k záveru,že postup okresného súdu v konaní vo veci návrhu sťažovateľov z 5. apríla 2011(doručeného okresnému súdu 7. apríla 2011, pozn.) na nariadenie predbežného opatrenia savyznačoval obdobiami buď úplnej nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, v dôsledku čohonie je o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodnuté po vyše štyroch rokochod jeho podania. Okresnému súdu trvalo sedem mesiacov, kým o návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia rozhodol, a to jeho odmietnutím z dôvodu nevyhovenia výzveokresného súdu, neskôr trvalo okresnému súdu celkovo 15 mesiacov, kým bol spisovýmateriál predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podaným odvolaniach (spis bolkrajskému súdu doručený 20. júna 2013) a následne po doručení spisu z krajského súduokresnému súdu od 26. augusta 2013 až dosiaľ nie je rozhodnuté o návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia.
Okresný súd v čase od vrátenia spisu dvakrát vyzval sťažovateľov k podanémunávrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom jeho prvá výzva bola všeobecnéhocharakteru a namiesto nej mohol okresný súd vyzvať sťažovateľov adresne, tak ako to urobilvýzvou z 10. júna 2015. Už z uvedeného náčrtu je „prima facie“ zrejmé, že postupokresného súdu bol nesústredený, ba až povrchný k ochrane práv sťažovateľov, ktoríz pohľadu ústavného súdu podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia po tom, akokonanie vo veci trvalo už sedem rokov, a teda podaním tohto návrhu sa sťažovatelia snažiliodstrániť stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzali. Inými slovami, konanie vo veciprebieha už vyše 10 rokov, a tento stav právnej neistoty sa nedarí odstrániť predbežnýmopatrením, o ktorom okresný súd „koná“ už vyše 4 rokov.
Ústavný súd konanie okresného súdu v čase od podania návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia (od 7. apríla 2011) do jeho odmietnutia (15. novembra 2011),nehovoriac už o neprimerane dlhom období predkladania spisu odvolaciemu súdu,vyhodnotil ako neefektívnu činnosť okresného súdu vzhľadom na právny záver krajskéhosúdu vyjadrený v jeho uznesení sp. zn. 25 Co 203/2013 z 31. júla 2013, z ktorého vyplýva,že „Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým odmietol podanie navrhovateľa v 5/ rade na nariadenie predbežného opatrenia s odôvodnením, že návrh nie je úplný, nie je vecne správne. Už zo samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj z jeho doplnenia je zrejmé, čoho sa navrhovatelia v 5/ a 6/ rade domáhajú, aké ich právo je ohrozené. Je zrejmé, že ako vlastníci parc. č. a chaty tvrdia, že nemajú prístup ku svojim nehnuteľnostiam a z tohto dôvodu je zamedzené realizovať ich vlastnícke právo a s ním spojené ďalšie práva užívať nehnuteľnosti. V návrhu a v doplnení návrhu podrobne špecifikovali petit navrhovaného predbežného opatrenia a jasne uviedli, čoho sa ním domáhajú... Odmietnutie návrhu je dôvodné len v prípade, ak z neho nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľ návrhom domáha, teda ak z podania nie je možné vyvodiť, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha... S ohľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že návrh na vydanie predbežného opatrenia nielen v pôvodnom, ale aj v doplnenom znení, spĺňa náležitosti riadneho podania návrhu predbežného opatrenia, a preto nebol dôvod postupovať podľa § 43 ods. 2 OSP odmietnutím návrhu.“. V kontexte právnehonázoru krajského súdu je nepochopiteľná výzva okresného súdu z 30. júla 2014na vyjadrenie k tomu, či trvajú dôvody na nariadenie predbežného opatrenia za súčasnejabsencie rozhodnutia vo veci samej, a to o to viac, že okresný súd (i) disponoval právnymnázorom nadriadeného súdu, ktorý bol povinný rešpektovať, a (ii) konanie vo veci samejbolo predmetom niekoľkonásobného posúdenia ústavným súdom (IV. ÚS 50/2012,III. ÚS 383/2012, III. ÚS 118/2013, II. ÚS 527/2014) práve skrz porušenie právjednotlivých účastníkov konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 48 ods. 2 ústavy,kde práve vyslovenie porušenia týchto práv by malo byť pre okresný súd signálompre zintenzívnenie svojho postupu v konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovujeústavný súd záver, že postup okresného súdu v konaní o nariadení predbežného opatreniasťažovateľov z 5. apríla 2011 (doručeného súdu 7. apríla 2011) je prieťahový (okresný súd jebuď v konaní úplne nečinný alebo koná neefektívne, pozn.), a to nielen v rovine zákonnostia ústavným súdom chránenej ústavnosti, ale aj v rovine bežne ponímanej spravodlivosti a jeodňatím spravodlivosti.
13. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2014 vo veci nariadeniapredbežného opatrenia došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku nálezu).
14. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konaťvo veci bez zbytočných prieťahov.
15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľdomáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom primeraného finančného zadosťučineniaje dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielendeklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva(IV. ÚS 210/04).
16. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 12.2 považovalústavný súd priznanie sumy 4 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súdrozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.
17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veciúspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavnýsúd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátompozostávajúce z odmeny advokáta za celkovo tri úkony právnej služby, z toho dva úkonyprávnej služby vykonané v roku 2014, a to príprava a prevzatie zastupovania, a z písomnéhopodania sťažnosti ústavnému súdu a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015,a to odpoveď na písomné vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania z 18. júna 2015.Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1vyhlášky odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkonprávnej služby vykonaný v roku 2014 je 1/6 z výpočtového základu zo sumy 804,00 €,čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 134,00 € a 8,04 € režijnýpaušál. Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky základná tarifa v konanípred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 je 1/6z výpočtového základu zo sumy 839,00 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej službyodmenu v sume 139,83 € a 8,39 € režijný paušál. Odmena advokátovi za poskytnuté právneslužby v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu 432,30 €. Z týchtodôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 5.Písomné vyjadrenie právneho zástupcu (bod 4.2) nevyhodnotil ústavný súd ako podanierelevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
18. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015