znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 214/2015-96

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   augusta   2015v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Milana   Ľalíkaa Petra   Brňáka   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Ing. Karolom Kocsisom,Sobieskeho   1739/56,   Štúrovo,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu NovéZámky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   129/2004   vo   veci   nariadenia   predbežnéhoopatrenia, a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Nové Zámky vo veci nariadenia predbežného opatrenia v konanívedenom   pod   sp.   zn.   6   C   129/2004 p o r u š i l   právo ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn.6   C   129/2004   vo   veci   nariadenia   predbežného   opatrenia k o n a l   bez   zbytočnýchprieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   4 000   €(slovom štyritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý   vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   4 000   €(slovom štyritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý   vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Nové   Zámky j e   p o v i n n ý   uhradiť a ⬛⬛⬛⬛ spoločne   a nerozdielne   trovy   konania   v sume 432,30   €(slovom štyristotridsaťdva   eur   a tridsať   centov)   na   účet ich   právneho   zástupcu   advokátaJUDr.   Ing.   Karola   Kocsisa,   Sobieskeho   1739/56,   Štúrovo,   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 214/2015-20 z 13. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu NovéZámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 vo vecinariadenia predbežného opatrenia.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú vlastníkmi „... nehnuteľností, parcely číslo o výmere 340 m2 a parcely číslo o výmere 60 m2, vedených na liste vlastníctva číslo, pre katastrálne územie.“, ako aj „sú vlastníkmi pozemkov a chaty so súpisným číslom zapísaných na Správe katastra v Nových Zámkoch na LV číslo parcela číslo o výmere 340 m2, parcela číslo o výmere 60 m2. Na   okresnom   súde   prebieha   od   19.   júla   2004   konanie   vedené   pod   sp.   zn.6 C 129/2004, ktorého predmetom je určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenunadobudnutého   vydržaním,   ktorého   určenia   sa   sťažovatelia   domáhajú   z   dôvoduzabezpečenia práva prechodu cez priľahlé pozemky k svojej chate a priľahlým pozemkom.Sťažovatelia ako dôvod uvádzajú, že „... rozhodnutie vo veci samej, vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod spisovou značkou 6 C 129/2004, je v nedohľadne...“, preto sanávrhom   doručeným   okresnému   súdu   7.   apríla   2011   domáhali   vydania   predbežnéhoopatrenia „... týkajúceho sa prechodu a prejazdu autom cez parcely vyznačené bodmi 1, 2, 19, 20, p. č. bodmi 2, 3, 18, 19, p. č. bodmi 3, 4, 6, 7, 17, 18, p. č. a bodmi 4, 5, 6, 15, 16, 17, p. č. bodmi 6, 13, 14, 15, 29 p. č. bodmi 7, 8, 9, p. č. bodmi 9, 10, 29, 30, p. č. bodmi 10, 11, p. č. bodmi 10, 12, 13, 3, podľa geometrického plánu č. 41/2008 zo dňa 25. 3. 2008 vyhotoveného   geodetom ⬛⬛⬛⬛...,   aby   dočasne   dosiahli   prístup   ku   svojim nehnuteľnostiam“. Inými   slovami, „Predbežným   opatrením   sa...   domáhali,   aby   súd do právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   samej   upravil   právo   prechodu   a   prejazdu cez nehnuteľnosti patriacich do vlastníctva... odporcov..., lebo v súčasnosti sa ku svojim pozemkom nemôžu dostať žiadnym spôsobom...“.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   129/2004-552   z   15.   novembra   2011   návrhsťažovateľov   odmietol.   Krajský   súd   v   Nitre   uznesením   č.   k.   25   Co   203/2013-865z 31. júla 2013   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   6 C   129/2004-552z 15. novembra 2011 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia ďalejuvádzajú,   že   okresný   súd „...   prevzal   uznesenie   Krajského   súdu   v   Nitre...   dňa 26. augusta 2013, doteraz nerozhodol napriek tomu, že ku dňu podania tejto sťažnosti, teda do 30. júna 2014 ubehlo 308 dní, pričom podľa ustanovenia § 75 odsek 4, zákona číslo 99/1963 Zb., občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, súd má o návrhu na vydanie predbežného   opatrenia   rozhodnúť   bezodkladne,   ale   najneskôr   do   tridsiatich   dní...“.V závere svojej argumentácie sťažovatelia poukázali na to, že „... od samotného podania návrhu   sťažovateľov   na   rozhodnutie   o   predbežnom   opatrení,   ktorý   bol   súdu   doručený dňa 7. apríla 2011, do podania tejto sťažnosti, teda do 30. júna 2014, už ubehlo 1180 dní, napriek   tomu   súd   doteraz   vo   veci   právoplatne   nerozhodol.   Teda   tridsať   dňová   lehota, určená v zákona, bola prekročená takmer štyridsaťnásobne.“.

3. Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, „aby vo veci samej vyslovil tento nález:

1.   Základné   práva   sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy... a práva   na   prerokovanie   veci   súdom   v   primeranej   lehote   podľa   článku   6   odsek   1 Dohovoru... postupom konajúceho sudcu Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004, bolo porušené tým, že súd nevydal predbežné opatrenie, ktoré sťažovatelia podali na okresný súd dňa 7. apríla 2011 a Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004, aby vo veci urýchlene konal a rozhodol, tak ako to nariadil Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení číslo konania 25 Co/203/2013-865, z 31. júla 2013.

2.   Ústavný   súd...   priznáva   sťažovateľom   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v   peniazoch,   za   im   spôsobenú   ujmu   uvedenú v bode 1 tohto článku v sume 20.000 €...

3.   Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľom   trovy   právneho   zastúpenia...   vo   výške 284,08 €.“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obidvaja účastnícikonania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 492/2015 z 29. júna 2015 a právnyzástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu predsedu okresnéhosúdu listom zo 17. augusta 2015.

4.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   v   úvode   predostrel   prehľadprocesných úkonov, ktoré okresný súd vykonal v merite veci, a k predmetu konania zhrnul,že „V   danej   veci   sa   jedná   o   konanie   o   určenie   práva   vecného   bremena   prechodu cez pozemok, ktorého konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných úkonov   a   zmenu   účastníkov,   v   dôsledku   ktorých   je   potrebné   vo   vzťahu   k   aktuálnemu odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že   uvedená   skutočnosť   predlžuje   celé   konanie   a   neumožňuje   súdu   jednotlivé   úkony vykonávať promptne. Je ďalej nepochybné, že samotní navrhovatelia v 5. a 6. rade svojimi opakovanými rozsiahlymi podaniami (napr. návrh na predbežné opatrenie z čl. 453 a návrh na vydanie predbežného opatrenia z čl. 918) sami spôsobili neprehľadnosť v danej veci a sťažili proces rozhodovania o týchto opatreniach.

V   predmetnej   veci   boli   všetky   úkony   zo   strany   tunajšieho   súdu   vykonávané bez prieťahov.   Navrhovatelia   niektoré   svoje   procesné   podania   doručovali   súdu   osobne, napriek tomu, že sú všetci v konaní zastúpení jedným právnym zástupcom, týmto spôsobili prieťahy v konaní tým, že tieto ich podania, ktoré boli síce obsahovo rozsiahle, ale boli podávané   nekvalifikovane,   nejasne,   nepresne,   čo   v   konečnom   dôsledku   spôsobilo, že zo strany konajúceho sudcu bolo potrebné odstraňovať zakaždým vady týchto podaní.“.

4.2 Právny zástupca sťažovateľov reagoval na vyjadrenie predsedu okresného súdulistom zo 17. augusta 2015, v ktorom dôvodil, že „Napriek tomu, že už v štyroch prípadoch Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci prieťahov rozhodol o tom, že spôsobuje prieťahy a Okresnému   súdu   Nové   Zámky   bolo   uložené,   aby   sťažovateľom   uhradil   finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 € a tiež bolo Okresnému súdu Nové Zámky prikázané, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 konal bez zbytočných prieťahov, súd naďalej spôsobuje prieťahy.

Popritom, pokiaľ by Okresný súd Nové Zámky vydal predbežné opatrenie, ktorým by sa odporcom nariadilo, aby navrhovateľom v piatom a šiestom rade bolo umožnené do rozhodnutia vo veci samej prechádzať cez pozemky odporcov v prvom a v druhom rade, tým by sa zabezpečili i východzie podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Pokiaľ Okresný súd vo svojom vyjadrení podrobne uvádza jednotlivé úkony, tak toto je iba obrana a snaha ospravedlniť prieťahy. Pri pozastavení sa nad dôvodmi odročenia pojednávaní,   je   treba   konštatovať,   že   konajúci   sudca   nepožadoval   hodnoverný   doklad, ktorým by sa preukázali dôvody neúčasti účastníkov, predovšetkým odporcu v treťom rade. Súd postupne strácal autoritu až nakoniec došlo k tomu, že došlo k odpredaju nehnuteľností patriacich bývalým odporcom v prvom a druhom rade terajšiemu odporcovi v prvom rade. Tento predaj bol iba formálny a mal poslúžiť na predĺženie procesu rozhodovania, prípadne znemožniť vydať rozhodnutie vo veci samej. Tejto úvahe nasvedčuje skutočnosť, že podpis kupujúceho na kúpnej zmluve a v návrhu na vklad, čo je možné overiť v spise, ktorý bol prílohou   vyjadrenia   predsedu   Okresného   súdu   Nové   Zámky,   k   sťažnosti   sťažovateľa, je diametrálne odlišný od podpisov súčasného odporcu v prvom rade ⬛⬛⬛⬛, rodeného,   ktoré   sa   nachádzali   na   dokladoch   potvrdzujúce   prevzatie   dokumentov doručených   mu   Okresným   súdom.   Pri   porovnaní   podpisov na doručenkách od zásielok určených ⬛⬛⬛⬛ od Okresného súdu Nové Zámky, nachádzajúcich sa v spise s podpisom na kúpnej zmluve a návrhu na vklad i laik musí dospieť k názoru, že autor podpisu na doručenkách a na kúpnej zmluve a návrhu na vklad nie   je   totožný.   S   poukazom   na   uvedené   malo   byť   vykonané   dokazovanie   navrhnuté navrhovateľmi   v   piatom   a   v   šiestom   rade.   Nakoľko   boli   vykonané   výsluchy   všetkých účastníkov, až na terajšieho odporcu v prvom rade, súd žiadne ďalšie dokazovanie by nemusel   vykonávať,   až   na   to,   pokiaľ   by   súd   nechcel   preveriť   podozrivý   odpredaj nehnuteľností, patriacich bývalým odporcom v prvom a v druhom rade, ⬛⬛⬛⬛. Na základe uvedeného by súd už nemusel vykonávať ďalšie dokazovanie a preto súdu nič nebráni, aby rozhodol vo veci samej. Nečinnosť súdu, alebo jeho benevolentný prístup k veci iritoval terajšieho odporcu v druhom rade k tomu, že zničil pôvodnú prístupovú cestu a   naviac   postavil   betónový   múr,   ktorý   nahradil   doterajší   drôtený   plot   s   bránou,   čím definitívne   znemožnil   prístup   vlastníkov   k   ich   nehnuteľnostiam.   Teda   týmto   konaním navrhovatelia v prvom až šiestom rade a terajší odporcovia v treťom a vo štvrtom rade sa ku svojim nehnuteľnostiam nedostanú. Táto skutočnosť je zrejmá z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou podania navrhovateľov v piatom a v šiestom rade z 18. augusta 2014 označená ako Odpoveď navrhovateľov v piatom a šiestom rade na výzvu Okresného súdu v Nových Zámkoch,   z   30.   júla   2014,   ktorý   sa   nachádza   v   spise   spisovej   značky   6   C   129/2004 zaslanom   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky,   predsedom   Okresného   súdu   v   Nových Zámkoch...

Treba podotknúť, že účelom civilného konania je zabezpečiť účastníkovi ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Vyplýva to z práva každého na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je zakotvené v ústavnom zákone číslo 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“). Z doterajšieho postupu Okresného súdu v Nových Zámkoch je zrejmé, že ochranu jeho práv a oprávnených záujmov účastníkov nie je zaistená nakoľko doterajšie konanie svedčí o neefektívnosti konania a pri podrobnom rozbore   jednotlivých   úkonov   konajúceho   sudcu   vrátane   nariadenia   pojednávaní   ako i odročovaní pojednávaní je zrejmé, že nekonal razantne a vôbec nereagoval na neúčasť účastníkov   konania   na   väčšine   nariadených   pojednávaní,   ktoré   z   týchto   dôvodov   boli odročené, pričom ani v jednom prípade nevyužil poriadkové opatrenie podľa § 53 OSP, ktoré   mal   k   dispozícii.   Obdobne   je   možné   vytýkať   postup   konajúceho   súdu   v   prípade konania o predbežnom opatrení. Napriek tomu, že konajúci sudca obdržal od Krajského súdu   v   Nitre   spis   spisovej   značky   6   C   129/2004,   už   v   auguste   2013,   v   ktorom   bolo i uznesenie   25   Co   23/13-865   zo   dňa   31.07.2013   v   ktorom   bolo   uvedené,   že   návrh navrhovateľov   v   piatom   a   v   šiestom   rade,   obsahoval   všetky   náležitosti   na   vydanie predbežného opatrenia. Napriek tomu konajúci sudca doteraz nevydal predbežné opatrenie, týmto   nekonaním   sa   vo   veľkej   miere   pričinil   o   prieťahy   v   doterajšom   súdnom   konaní a má veľký podiel na vzniknutých prieťahoch...

Zo   spisu   Okresného   súdu   v   Nových   Zámkoch   vedenom   pod   spisovou   značkou 6 C 129/2004   je   zrejmé,   že   sťažovatelia   síce   podávali   návrhy   a   domáhali   sa,   aby   súd vykonal kroky na odstránenie prieťahov, ale ten nekonal, napriek tomu, že sťažovatelia včas plnili požiadavky súdu a svojou účasťou na pojednávaniach nezavdali príčinu prieťahom súd neoprávnene tvrdí, že konaním sťažovateľov došlo k prieťahom, čo ale nie je pravdou a preto tvrdenie predsedu Okresného súdu v Nových Zámkoch je iba účelové.“.

4.3 Právny zástupca sťažovateľov taktiež v predošlom období doplnil podanú ústavnúsťažnosť svojím písomným vyjadrením z 1. júna 2015 (doručeným ústavnému súdu 4. júna2015), v ktorom aj poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 70/02 zo 16. apríla 2003akcentoval dôvodnosť podanej ústavnej sťažnosti a konštatoval, že „... sudca Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci vydania predbežného opatrenia vedenej pod spisovou značkou 6 C 129/2004 spôsobil značné prieťahy, s poukazom na to, že od 7. apríla 2011, teda   od   podania   návrhu   do   dnešného   dňa   uplynulo   1516   dní   a od prijatia   uznesenia Krajského súdu v Nitre číslo konacie 25 Co/203/2013-865, z 31. júla 2013 uplynulo 670 dní, v konaní obdobne, ako to bolo konštatované i v prípade postupu Okresného súdu v Bratislave I pod spisovou značkou 6 C 129/200422 C 30/00 a preto máme za to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť sťažovateľov... evidovaná pod číslom Rvp 7930/2014 bola predbežne prerokovaná a pokiaľ nebudú k sťažnosti závažné námietky i prerokovaná.“.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na predmet posúdenia, ktorý je určenýpovahou   namietaného   porušenia   práv   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórnerozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušenéprávo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03,I. ÚS 65/04).

⬛⬛⬛⬛

II.

6.   Z   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   spisového   materiálu   okresného   súdusp. zn. 6 C 129/2014 ústavný súd zistil takýto prehľad procesných úkonov:

Konanie   pred   okresným   súdom   začalo   19.   júla   2004,   keď   bol   okresnému   súdudoručený   návrh na „určenie práva   zodpovedajúceho vecnému bremenu   nadobudnutého vydržaním a na jeho trpenie“. Účastníkmi konania (po zmenách účastníkov konania v jehopriebehu, pozn.) konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 129/2014 sú/boli (ďalej aj „žalobca v 1. rade“), ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobkyňa v 2. rade), (ďalej aj „žalobca v 3. rade“), ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobkyňa vo 4. rade), ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobca v 5. rade“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalobkyňav 6. rade“) proti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaný v 1. rade“), (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“), ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaný v 3. rade“), obci (ďalej   aj   „žalovaná   vo   4.   rade“),   Slovenskému   pozemkovému   fondu   (ďalej   aj„žalovaný v 5. rade“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „žalovaná v 6. rade“).

-   okresnému   súdu   bol   7.   apríla   2011   doručený   návrh   žalobcov   v   5.   a   6.   radena nariadenie predbežného opatrenia a zmenu účastníkov konania, aby do konania namiestožalovaných v 1. a 2. rade vstúpil ako žalovaný v 1. rade účastník s bydliskom v USA,

-   okresnému   súdu   bol   7.   apríla   2011   doručený   návrh   žalovanej   vo   4.   radena nariadenie predbežného opatrenia,

- okresný súd svojím uznesením z 13. apríla 2011 pripustil, aby do konania namiestožalovaných v 1. a 2. rade vstúpil ako žalovaný v 1. rade   účastník s bydliskom v USA,a ďalším   uznesením   z   13.   apríla   2011   vyzval   žalobcov   v   5.   a   6.   rade   na   odstránenienedostatkov   podaného   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   z   5.   apríla   2011doručeného okresnému súdu 7. apríla 2011,

- žalobcovia v 5. a 6. rade zaslali okresnému súdu 21. apríla 2011 doplnenie návrhuna nariadenie predbežného opatrenia,

-   žalobcovia   v   3.   a   vo   4.   rade   doručili   26.   apríla   2011   okresnému   súdu   návrhna nariadenie predbežného opatrenia,

- žalovaný vo 4. rade doručil 6. júna 2011 okresnému súdu návrh na nariadeniepredbežného opatrenia,

- okresný súd vydal 15. novembra 2011 tri uznesenia. Prvým uznesením pribraldo konania   tlmočníčku   v   anglickom   jazyku,   druhým   odmietol   návrh   na   nariadeniepredbežného   opatrenia   podaného   žalobcami   v   5.   a   6.   rade   a   tretím   uznesením   vyzvalžalobcov v 3. a vo 4. rade na doplnenie ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

-   okresný   súd   uznesením   zo   16.   novembra   2011   zamietol   návrh   žalovanéhovo 4. rade na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením z 18. novembra 2011 zamietolnávrh žalovaného vo 4. rade na ustanovenie opatrovníka pre odporcu v 1. rade,

- žalobcovia v 3. a vo 4. rade doručili 7. decembra 2011 okresnému súdu doplnenienávrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

- okresnému súdu bolo 9. decembra 2011 doručené odvolanie žalovaného vo 4. radeproti   uzneseniu   okresného   súdu   zo   16.   novembra   2011,   ktorým   bol   zamietnutý   návrhna nariadenie predbežného opatrenia, a toho istého dňa bolo okresnému súdu doručenéaj odvolanie žalovaného vo 4. rade proti uzneseniu okresného súdu z 18. novembra 2011o zamietnutí návrhu na ustanovenie opatrovníka pre žalovaného v 1. rade,

- okresnému súdu bolo 9. decembra 2011 doručené odvolanie žalobcov v 5. a 6. radeproti uzneseniu okresného súdu z 15. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý ich návrhna nariadenie predbežného opatrenia,

-   okresnému   súdu   bolo   12.   decembra   2011   doručené   odvolanie   žalobcovv 5. a 6. rade proti uzneseniu okresného súdu zo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutýnávrh žalovaného vo 4. rade na nariadenie predbežného opatrenia,

-   ustanovená   tlmočníčka   podaním   doručeným   okresnému   súdu   30.   januára   2012oznámila, že úradný preklad nemôže vykonať zo zdravotných dôvodov,

- okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 pribral do konania nového tlmočníka,

-   okresný   súd   zaslal   16.   mája   2012   zo   súdneho   spisu   žalobu   a   tiež   uzneseniez 13. apríla 2011, ktorým pripustil do konania žalovaného v 1. rade, na účel ich prekladuustanovenému tlmočníkovi, aby tieto preložil do 30 dní (v uznesení zo 16. apríla 2012 bolostanovené, že tlmočník má preklad vykonať do 21 dní, pozn.). Dňa 17. mája 2012 okresnýsúd vykonal identický procesný úkon, aký urobil 16. mája 2012 (tlmočníčke bola táto výzvadoručená tiež dvakrát, a to 22. a 23. mája 2012, pozn.),

-   žalobcovia   v   5.   a   6.   rade   svojím   písomným   podaním   zo   14.   mája   2012,ako aj žalobcovia v 3. a vo 4. rade svojím písomným podaním zo 14. mája 2012 oznámilipredsedovi okresného súdu nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 50/2012 a požiadali hov predmetnej právnej veci o postup bez prieťahov,

- okresnému súdu bol 25. mája 2012 doručený návrh žalobcov v 5. a 6. rade, ktorýmnavrhli, aby okresný súd „vypustil“ z konania žalovanú v 6. rade, ktorej podiel na spornýchnehnuteľnostiach odkúpili,

- okresný súd 16. júla 2012 zaslal podanie žalobcov v 5. a 6. rade na vyjadrenieprávnej zástupkyni, aby oznámila súdu, či aj „... navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade...“ berúspäť žalobu proti žalovanej „... v 7. rade...“,

-   právna   zástupkyňa   žalobcov   v   5.   a   6.   rade   7.   augusta   2012   súdu   oznámila,že žalobcovia v 1., 2., 3. a vo 4. rade súhlasia, aby žalovaná v 6. rade „vystúpila z konania“,súčasne okresný súd urgoval u ustanoveného tlmočníka zaslanie preložených listín. Napriekuvedenému okresný súd 8. augusta 2012 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu v 5. rade, abyodpovedala na výzvu zo 16. júla 2012, a to aby oznámila, či „navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade   berú   návrh   na   začatie   konania   proti   odporkyni   v   7.   rade,   späť“.   Právnazástupkyňa žalobcov v 5. a 6. rade 17. augusta 2012 oznámila, že na výzvu okresného súduuž reagovala 7. augusta 2012 s tým, že upozornila aj na pochybenie v označení účastníkovkonania a   tiež vyjadrila   počudovanie   nad   tým, prečo   ju okresný súd opätovne   vyzývana späťvzatie žaloby proti žalovanej v 6. rade, keď žalobca v 5. rade a žalobkyňa v 6. radežalobu   nezobrali   späť,   ale   žiadali,   aby   žalovaná   v   6.   rade   z   konania   vystúpilaa aby na jej miesto vstúpil nový vlastník sporného pozemku, pretože vecné bremeno malobyť zriadené k nehnuteľnosti, a nie k osobe,

- okresný súd 12. septembra 2012 vyzval právnu zástupkyňu žalobcov v 5. a 6. rade,aby oznámila mená osôb, ktoré majú vstúpiť do konania namiesto žalovanej v 6. rade.Rovnako urgoval tlmočníka na predloženie prekladu zaslaných listín, urgencii tlmočníkvyhovel 24. septembra 2012,

-   2.   októbra   2012   právna   zástupkyňa   žalobcu   v   5.   rade   a   spol.   súdu   oznámila,že zmenu účastníkov konania nenavrhovala, a teda ani neoznamuje mená osôb, ktoré bymali vstúpiť do konania na strane žalovanej v 6. rade,

- okresnému súdu bolo 30. októbra 2012 doručené podanie žalobcov v 5. a 6. rade,ktorým urgovali čo najskoršie vykonanie dôkazov, a taktiež žalobkyňa v 6. rade urgovalarozhodnutie   okresného   súdu   o   jej   návrhu   zo   7.   apríla   2012   na   vydanie   predbežnéhoopatrenia a žalobca v 5. rade svojím samostatným podaním urgoval rýchlosť konania súdu,

-   okresnému   súdu   bola   4.   decembra   2012   doručená   sťažnosť   žalobcu   v   5.   radena nečinnosť súdu v konaní,

-   okresný   súd   svojím   uznesením   z   1.   februára   2013   uznesením   zamietol   návrhžalobcov v 3. a vo 4. rade na vydanie predbežného opatrenia,

- okresnému súdu bolo 12. marca 2013 doručené podanie právnej zástupkyne žalobcuv 5. rade, ktorým oznámila súdu, že ona ako splnomocnená právna zástupkyňa aj žalobcovv 3.   a vo   4.   rade   žiadny   návrh na   vydanie   predbežného   opatrenia   nepodala, a   teda   sak uzneseniu   z   1.   februára   2013   nebude   vyjadrovať,   pričom   tiež   upozornila,   že   zrejmetakýto návrh   nepodali   ani   žalobcovia   v   3.   a   vo   4.   rade,   ako   to   vyplýva   z   uzneseniaz 1. februára 2013, ale že ho zrejme podali žalobcovia v 5. a 6. rade,

- 15. marca 2013 okresný súd dopytom adresovaným mestu zisťoval adresupobytu žalobcov v 3. a vo 4. rade. Mesto 26. marca 2013 oznámilo súdu vyžiadanéúdaje. Dňa 2. apríla 2013 okresný súd vyzval mesto na oznámenie „mien, priezvisk a adries pobytu rodinných príslušníkov“ žalobcov v 3. a vo 4. rade. Okresnému súd boli8. apríla 2013 vrátené nedoručené zásielky s uznesením z 1. februára 2013, ktoré boliadresované   žalobcom   v   3.   a   vo   4.   rade   s   poznámkou,   že   ich   pobyt   je „neznámy“.Dňa 9. apríla 2013 mesto súdu oznámilo, že žalobcovia v 3. a vo 4. rade sú stáleprihlásení na trvalý pobyt v meste, a tiež oznámilo adresy ich detí,

- 11. apríla 2013 právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. urgovala nariadeniepojednávania a tiež upozornila, že uplynuli dva roky, od kedy vstúpil do konania žalovanýv 1. rade, a dosiaľ sa k veci nevyjadril. Dňa 16. apríla 2013 okresný súd vyzval syna a dcéružalobcov v 3. a vo 4. rade, aby oznámili adresu svojich rodičov,

- okresný súd oznámil 18. apríla 2013 právnej zástupkyni žalobcu v 5. rade a spol.dôvody, kvôli ktorým nie je možné nariadiť pojednávanie (okresný súd oznámil, že neviedoručiť uznesenie z 1. februára 2013 žalobcom v 3. a vo 4. rade, a v tomto smere ju požiadalako ich právnu zástupkyňu o súčinnosť, okresný súd tiež podotkol, že preložené listiny spolus výzvou na vyjadrenie boli žalovanému v 1. rade do USA doručené 27. decembra 2012.Podotkol   tiež,   že   spis   je   potrebné   predložiť   krajskému   súdu   na   konanie   o   odvolanížalovaného vo 4. rade proti uzneseniu z 18. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý jehonávrh na ustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade,

- 24. apríla 2013 syn žalobcov v 3. a vo 4. rade súdu oznámil, že nevie, kde sa jehorodičia zdržiavajú, a že sú „bezdomovci“,

- spisový materiál bol 20. júna 2013 predložený Krajskému súdu v Nitre na odvolaciekonanie proti uzneseniam okresného súdu č. k. 6 C 129/2004-552 z 15. novembra 2011,č. k. 6 C 129/2004-558 zo 16. novembra 2011 a sp. zn. 6 C 129/2004 z 18. novembra 2011.Krajský   súd   v   Nitre   svojím   uznesením   z   13.   júla   2013   sp.   zn.   25   Co   203/2013,sp. zn. 25 Co 204/2013   a   sp.   zn.   25   Co   205/2013   zrušil   uznesenie   okresného   súduč. k. 6 C 129/2004-552 z 15. novembra 2011, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobcovv 5. a 6. rade na nariadenie predbežného opatrenia, potvrdil uznesenie okresného súduč. k. 6 C 129/2004-558 zo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanéhovo 4. rade na vydanie predbežného opatrenia, a odmietol odvolanie žalovaného vo 4. radeproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 6 C 129/2004 z 18. novembra 2011, ktorým okresnýsúd   zamietol   návrh   žalovaného   vo   4.   rade   na   ustanovenie   opatrovníka   pre   žalovanéhov 1. rade,

-   spisový   materiál   bol   z   Krajského   súdu   v   Nitre   doručený   okresnému   súdu26. augusta 2013,

- okresný súd 13. septembra 2013 zaslal uznesenie krajského súdu z 13. júla 2013tlmočníkovi na jeho preklad do anglického jazyka pre žalovaného v 1. rade,

-   zákonný   sudca   urgoval   4.   decembra   2013   tlmočníka   o   preklad   predmetnéhouznesenia,

- okresnému súdu bol 13. decembra 2013 tlmočníkom doručený preklad uzneseniakrajského súdu č. k. 25 Co 205/2013-865 spolu s vyúčtovaním za prekladateľský úkon,

-   23.   decembra   2013   žalobcovia   v   5.   a   6.   rade   podali   okresnému   súdu   žiadosť„o urýchlené rozhodnutie o predbežnom opatrení“,

-   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   129/2004-935   z   22.   januára   2014   priznalprekladateľovi odmenu za prekladateľské úkony,

- zákonný sudca vyzval 24. februára 2014 žalobcu v 2. rade, aby oznámil súdu,či žalovaný v 1. rade ⬛⬛⬛⬛ „má naďalej pobyt na adrese

,

- okresný súd zaslal 12. mája 2014 zásielku žalovanému v 1. rade na oznámenúadresu v USA,

- 2. júla 2014 okresný súd vyzval žalobcov v 1. a 2. rade, aby oznámili, či „naďalej trvajú   dôvody   pre   nariadenie   predbežného   opatrenia“.   Právna   zástupkyňa   žalobcovv 1. a 2. rade reagovala na výzvu okresného súdu 21. júla 2014,

- 30. júla 2014 vyzval okresný súd žalobcov v 3., 4., 5. a 6. rade, aby oznámili, či„naďalej trvajú dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia“. Dňa 5. augusta 2014 bolasúdu vrátená zásielka určená pre žalobcov v 3. a vo 4. rade,

- 8. augusta 2014 zákonný sudca vykonal lustráciu pobytu žalobcov v 3. a vo 4. radev registri obyvateľov,

- 21. augusta 2014 žalobcovia v 5. a 6. rade odpovedali na výzvu súdu z 30. júla 2014a doložili prílohy k svojmu vyjadreniu,

- okresný súd 26. augusta 2014 požiadal Mestský úrad v o oznámenie pobytužalobcu v 3. rade a žalobkyne vo 4. rade,

- 9. septembra 2014 Mestský úrad v reagoval na výzvu súdu,

-   8.   októbra   2014   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   na   lustráciu   pobytužalobcov v 3. a vo 4. rade v registri obyvateľov,

- okresný súd vyzval 10. októbra 2014 žalobkyňu v 6. rade, aby oznámila adresupobytu svojich rodičov   žalobcu v 3. rade a žalobkyne vo 4. rade. Dňa 16. októbra 2014bola súdu vrátená zásielka určená pre žalobkyňu v 6. rade,

-   2.   marca   2015   okresný   súd   vyzval   žalovanú   v   6.   rade,   aby   oznámila   adresyžalobcov v 3. a vo 4. rade. Vzhľadom na to, že žalovaná v 6. rade na uvedenú výzvunereagovala, okresný súd uznesením č. k. 6 C 129/2004-1026 z 19. marca 2015 ustanovilžalobcom v 3. a vo 4. rade opatrovníčku ⬛⬛⬛⬛,

-   okresnému   súdu   bolo   doručené   7.   apríla   2015   odvolanie   plnej   moci   udelenej ⬛⬛⬛⬛ žalobcami v 3. a vo 4. rade,

- okresnému súdu bolo 25. mája 2015 doručené oznámenie o prihlásení sa na trvalýpobyt žalobcov v 3. a vo 4. rade,

- okresný súd 10. júna 2015 vyzval žalobcov v 5. a 6. rade na vyjadrenie k podanýmnávrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo 6. apríla 2011 a 18. decembra 2013,

- žalobcovia v 5. a 6. rade doručili 22. júna 2015 okresnému súdu písomné vyjadreniak výzve okresného súdu.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy akústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zrušítaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie.

8. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného právazaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupomokresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   129/2004   vo   veci   nariadeniapredbežného   opatrenia.   Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa jeho   vecprerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov“   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdupre ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právona prejednanie   veci   v primeranej   lehote“,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieťzásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

9. Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   účelom   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnompoňatí   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sarozhodnutia   príslušného   štátneho   orgánu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   47/96,   I.   ÚS   55/97,I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právnaneistota   osoby   neodstráni.   Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov (v primeranej   lehote) sa   splní   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,na ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia   právnej   neistoty   týkajúcej   sa   svojich   práv(pozri napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97,I. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konaniaa ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnejneistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   súdu,   pretože   jehopredlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti(PL. ÚS 25/01).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalejaj   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Ďalej podľa § 100 ods. 1 OSP,podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhovtak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávaniaa úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musiaoznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámideň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskomsúdnom konaní. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku existujú dva základné typy tohtoinštitútu, čo v praxi znamená, že predbežné opatrenie možno nariadiť v dvoch prípadoch,a to   na   návrh   fyzickej   či   právnickej   osoby   mimo   riadneho   súdneho   konaniabez predchádzajúceho podania žaloby v merite veci (vo veci samej) v zmysle § 74 ods. 1OSP. Podľa tohto ustanovenia predbežné opatrenie pred začatím konania môže súd nariadiť,ak   je   potrebné,   aby   dočasne   boli   upravené   pomery   účastníkov,   alebo   ak   je   obava,že by výkon   súdneho   rozhodnutia   bol   ohrozený.   Predbežné   opatrenie   možno   nariadiťi na základe návrhu niektorého z účastníkov už prebiehajúceho konania, a to v zmysle § 102ods.   1   OSP   v prípade,   že   treba   po   začatí   súdneho   konania   dočasne   upraviť   pomeryúčastníkov. Pre obidva prípady uvedené v § 74 ods. 1 OSP platí, že zásadou tu je rýchlea pružné   riešenie   situácie,   ktoré   neznesie   odklad   pre   nebezpečenstvo,   ktoré   inakhrozí záujmom   účastníkov.   (Občiansky   súdny   poriadok,   úplné   znenie   s komentároma judikatúrou... Vydala Nová práca, spol. s r.o., Barónka 12, P.O.BOX 80, 830 05 Bratislava35, v roku 2012 ako svoju 132. publikáciu, strana 121).

Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na okolnosti právnej veci (sťažovateliapodali   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   po   niekoľkoročnom   trvaní   súdnehokonania v merite veci, pozn.) ústavný súd v širšom meradle považuje za vhodné poukázať naprávny   pohľad,   ktorý   v rozsudku   veľkého   senátu   vo   veci   Micallef   proti   Maltez 15. 10. 2009,   sťažnosť   č.   17056/06   vyjadril   ESĽP,   práve   poukazujúc   na   význampredbežného   opatrenia   (zaoberajúc   sa   vecnou   aplikovateľnosťou   čl.   6   ods.   1   dohovoruna konanie o predbežnom opatrení, o ktorú právnu otázku v predmetnej právnej veci nešlo,pozn.)   „Vylúčenie   predbežných   opatrení   zo   sféry   článku   6   bolo   dosiaľ   odôvodňovanéskutočnosťou,   že   v tomto   prípade   v zásade   nie   je   rozhodované   o občianskych   právacha záväzkoch. Avšak za daných okolností, kedy množstvo zmluvných štátov čelí obrovskémumnožstvu nedorobkov v ich preťažených súdnych systémoch vedúcich k neprimerane dlhýmkonaniam, bude rozhodnutie sudcu o predbežnom opatrení často na podstatnú dobu, a vovýnimočných   prípadoch   natrvalo   rovné   rozhodnutiu   o merite   obžaloby.“.   Naostatok,je potrebné poukázať aj na § 75 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého o návrhu na nariadeniepredbežného   opatrenia...   rozhodne   súd   bezodkladne,   najneskôr   do   30   dní   po   doručenínávrhu.

12.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahomv konaní,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   ajk porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšoujudikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá,ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkasúdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považujeaj povahu prerokúvanej veci.

12.1 Pokiaľ ide o prvé dve kritériá (zložitosť veci a správanie účastníka), ústavný súdnezistil   žiadnu   podstatnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   odôvodniť   namietanú   dĺžkukonania. Rozhodovanie   všeobecných   súdov   v majetkovoprávnych   veciach   patrído štandardnej/bežnej rozhodovacej praxe súdov. Z konania sťažovateľov ústavný súd zistil,že   títo   v časových   lehotách   súdom   určených   reagovali   na   jeho   výzvy,   ba   naopaksamostatnými podaniami, a to napr. z 30. októbra 2012 – „žiadosť navrhovateľky v šiestom rade   na   rozhodnutie   súdu   ohľadne   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   žiadosť navrhovateľov   v piatom   a šiestom   rade   na   vykonanie   dôkazov,   žiadosť   navrhovateľa na urýchlenie   konania“ z 3.   decembra   2012   – „sťažnosť   na   nečinnosť   súdu   a žiadosť navrhovateľa v piatom rade na urýchlenie konania vo veci 6 C129/2004“ z 18. decembra2013   – „žiadosť   navrhovateľov   v piatom   a   šiestom   rade   o   urýchlené   rozhodnutie o predbežnom   opatrení“,   urgovali   rýchly   postup   súdu   pri   rozhodovaní   o ich   návrhuna nariadenie predbežného opatrenia, resp. bezprieťahový postup súdu vo veci.

12.2   Pokiaľ   ide   o tretie   kritérium   (postup   súdu),   ústavný   súd   dospel   k záveru,že postup   okresného   súdu   v konaní   vo   veci   návrhu   sťažovateľov   z   5.   apríla   2011(doručeného okresnému súdu 7. apríla 2011, pozn.) na nariadenie predbežného opatrenia savyznačoval obdobiami buď úplnej nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, v dôsledku čohonie je o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodnuté po vyše štyroch rokochod jeho podania. Okresnému súdu trvalo sedem mesiacov, kým o návrhu na nariadeniepredbežného   opatrenia   rozhodol,   a to   jeho   odmietnutím   z dôvodu   nevyhovenia   výzveokresného súdu, neskôr trvalo okresnému súdu celkovo 15 mesiacov, kým bol spisovýmateriál   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o podaným   odvolaniach   (spis   bolkrajskému súdu doručený 20. júna 2013) a následne po doručení spisu z krajského súduokresnému súdu od 26. augusta 2013 až dosiaľ nie je rozhodnuté o návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia.

Okresný   súd   v čase   od   vrátenia   spisu   dvakrát   vyzval   sťažovateľov   k podanémunávrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom jeho prvá výzva bola všeobecnéhocharakteru a namiesto nej mohol okresný súd vyzvať sťažovateľov adresne, tak ako to urobilvýzvou   z 10.   júna   2015.   Už   z uvedeného   náčrtu   je „prima   facie“ zrejmé,   že   postupokresného   súdu   bol   nesústredený,   ba   až   povrchný   k ochrane   práv   sťažovateľov,   ktoríz pohľadu ústavného súdu podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia po tom, akokonanie vo veci trvalo už sedem rokov, a teda podaním tohto návrhu sa sťažovatelia snažiliodstrániť stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzali. Inými slovami, konanie vo veciprebieha už vyše 10 rokov, a tento stav právnej neistoty sa nedarí odstrániť predbežnýmopatrením, o ktorom okresný súd „koná“ už vyše 4 rokov.

Ústavný   súd   konanie   okresného   súdu   v čase   od   podania   návrhu   na   nariadeniepredbežného   opatrenia   (od   7.   apríla   2011)   do   jeho   odmietnutia   (15.   novembra   2011),nehovoriac   už   o neprimerane   dlhom   období   predkladania   spisu   odvolaciemu   súdu,vyhodnotil ako neefektívnu činnosť okresného súdu vzhľadom na právny záver krajskéhosúdu vyjadrený v jeho uznesení sp. zn. 25 Co 203/2013 z 31. júla 2013, z ktorého vyplýva,že „Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým   odmietol   podanie   navrhovateľa   v 5/   rade   na   nariadenie   predbežného   opatrenia s odôvodnením,   že   návrh   nie   je   úplný,   nie   je   vecne   správne.   Už   zo samotného   návrhu na nariadenie   predbežného   opatrenia,   ako   aj   z jeho   doplnenia   je   zrejmé,   čoho   sa navrhovatelia   v 5/   a 6/   rade   domáhajú,   aké   ich   právo   je   ohrozené.   Je   zrejmé,   že   ako vlastníci   parc. č. a chaty   tvrdia,   že   nemajú   prístup   ku   svojim nehnuteľnostiam a z tohto   dôvodu   je zamedzené realizovať   ich vlastnícke   právo   a s ním spojené   ďalšie   práva   užívať   nehnuteľnosti.   V návrhu   a v doplnení   návrhu   podrobne špecifikovali   petit   navrhovaného   predbežného   opatrenia   a jasne   uviedli,   čoho   sa   ním domáhajú... Odmietnutie návrhu je dôvodné len v prípade, ak z neho nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľ návrhom domáha, teda ak z podania nie je možné vyvodiť, čoho sa v konaní na základe   opísaného   skutkového   stavu   domáha...   S ohľadom   na   uvedené   odvolací   súd uzavrel, že návrh na vydanie predbežného opatrenia nielen v pôvodnom, ale aj v doplnenom znení, spĺňa náležitosti riadneho podania návrhu predbežného opatrenia, a preto nebol dôvod   postupovať   podľa §   43 ods.   2 OSP odmietnutím   návrhu.“. V kontexte   právnehonázoru   krajského   súdu   je   nepochopiteľná   výzva   okresného   súdu   z 30.   júla   2014na vyjadrenie k tomu, či trvajú dôvody na nariadenie predbežného opatrenia za súčasnejabsencie rozhodnutia vo veci samej, a to o to viac, že okresný súd (i) disponoval právnymnázorom nadriadeného súdu, ktorý bol povinný rešpektovať, a (ii) konanie vo veci samejbolo   predmetom   niekoľkonásobného   posúdenia   ústavným   súdom   (IV.   ÚS   50/2012,III. ÚS 383/2012,   III.   ÚS   118/2013,   II.   ÚS   527/2014)   práve   skrz   porušenie   právjednotlivých   účastníkov   konania   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a čl.   48   ods.   2   ústavy,kde práve   vyslovenie   porušenia   týchto   práv   by   malo   byť   pre   okresný   súd   signálompre zintenzívnenie svojho postupu v konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovujeústavný súd záver, že postup okresného súdu v konaní o nariadení predbežného opatreniasťažovateľov z 5. apríla 2011 (doručeného súdu 7. apríla 2011) je prieťahový (okresný súd jebuď v konaní úplne nečinný alebo koná neefektívne, pozn.), a to nielen v rovine zákonnostia ústavným súdom chránenej ústavnosti, ale aj v rovine bežne ponímanej spravodlivosti a jeodňatím spravodlivosti.

13. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupomokresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 C   129/2014   vo   veci   nariadeniapredbežného opatrenia došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku nálezu).

14. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochranysťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konaťvo veci bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľdomáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   žiadali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000   €z dôvodov   uvedených   v   sťažnosti.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučineniaje dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného   práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielendeklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva(IV. ÚS 210/04).

16. Podľa   názoru   ústavného súdu prichádza v tomto   prípade do úvahy priznanieprimeraného   finančného   zadosťučinenia.   Pri   určení   výšky   primeraného   finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 12.2 považovalústavný   súd   priznanie   sumy   4   000   €   každému   zo sťažovateľov   za   primerané   finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súdrozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veciúspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavnýsúd   priznal   sťažovateľom   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátompozostávajúce z odmeny advokáta za celkovo tri úkony právnej služby, z toho dva úkonyprávnej služby vykonané v roku 2014, a to príprava a prevzatie zastupovania, a z písomnéhopodania sťažnosti   ústavnému   súdu a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015,a to odpoveď na písomné vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania z 18. júna 2015.Vychádzal   pritom   z vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1vyhlášky odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkonprávnej služby vykonaný v roku 2014 je 1/6 z výpočtového základu zo sumy 804,00 €,čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 134,00 € a 8,04 € režijnýpaušál.   Podľa   §   11   ods.   2   v spojení   s   §   3   ods.   1   vyhlášky   základná   tarifa   v konanípred ústavným   súdom   za   jeden   úkon   právnej   služby   vykonaný   v roku   2015   je   1/6z výpočtového základu zo sumy 839,00 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej službyodmenu v sume 139,83 € a 8,39 € režijný paušál. Odmena advokátovi za poskytnuté právneslužby   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje   celkovú   sumu   432,30   €. Z týchtodôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 5.Písomné vyjadrenie právneho zástupcu (bod 4.2) nevyhodnotil ústavný súd ako podanierelevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

18. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   sa   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015