znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 214/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť L. K., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. T., K., vo veci namietaného porušenia   jej   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v bližšie nešpecifikovanom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2011   doručená   sťažnosť   L.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“) v bližšie nešpecifikovanom konaní.

2. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila takto: „Návrhom na začatie konania zo dňa z 5. 11. 2009, ktorý sťažovateľka podala na súd ešte v novembri 2009 sa domáhala zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ležiacej v B. Súd napriek žiadosti sťažovateľky zo dňa 6. 4. 2010 o informáciu o stave konania a napriek sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 6. 9. 2010, vo veci nekonal a sťažovateľke na žiadosť a ani na sťažnosť nedal žiadnu odpoveď. Preto sťažovateľka nevie ani pod akým číslom konania sa eviduje jej návrh na začatie konania pred súdom.

Vzhľadom na uplynutie pol druha roka od začatia konania, sťažovateľka nemá inú možnosť   ako   sa   domôcť   práva   na   prerokovanie   jej   veci   v   primeranej   lehote,   preto   na základe   uvedeného   skutkového   stavu   sťažovateľka   má   za   to,   že   pol   druha   ročnou nečinnosťou súdu... nevykonal žiaden úkon v jej veci.“

3. Sťažovateľka zastáva názor, že v konaní okresného súdu dochádza k prieťahom (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru), a v nadväznosti na uvedené žiadala, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.... /sťažovateľka doplní po   doručení   vyjadrenia   súdu/porušil   základné   právo   L.   K.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Banská Bystrica prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn... bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

L.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1.500.-   Eúr,   ktoré   je povinný Okresný súd Košice I vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Banská   Bystrica   je   povinný   vyplatiť   L.   K.   260,82   Eúr,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta JUDr. M. T. K.“

4. Keďže sťažnosť nespĺňala zákonom predpokladané náležitosti, ústavný súd listom z 3. mája 2011 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby v lehote 10 dní pod následkom odmietnutia podania predložil najmä doklad o doručení žalobného návrhu okresnému súdu a uviedol, pod akou spisovou   značkou je žalobný návrh zaevidovaný okresným súdom, ako aj doklad, kedy zaslal/doručil sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu a jeho odpoveď na sťažnosť.

5.   Právny   zástupca   sťažovateľky   na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   podaním zo 14. mája 2011, v ktorom uviedol: „... sťažovateľka podala svoj návrh na začatie konania z 5. 11. 2009, poštou na adresu Okresného súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého 28, 975 59 Banská Bystrica, uvedenú na návrhu, ako obyčajnú zásielku, ktorú jej pošta nevrátila ako nedoručenú, preto ju sťažovateľka považovala za doručenú adresátovi, čomu nasvedčujú aj dokumenty - jej žiadosť zo 6. 4. 2010 a sťažnosť z 10. 9. 2010 na ktoré predseda súdu vôbec nereagoval, čo bolo dôvodom podania predmetnej ústavnej sťažnosti.

Je pravdou, že predseda súdu oznámil sťažovateľke na jej opakovanú sťažnosť listom z 3. 5. 2011 č. Spr. 3017/ 2013, že ani jedno z uvedených podaní – návrh, žiadosť a sťažnosť nebolo súdu doručené, čo ale podľa sťažovateľky nie je možné, ak všetky ostatné podania doručované na tú istú adresu obyčajnou zásielkou boli súdu doručené.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.   Ak   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Pretože sťažnosť nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd vyzval sťažovateľku   prostredníctvom   právneho   zástupcu   na   ich   doplnenie.   Právny   zástupca sťažovateľky   na   výzvu   ústavného   súdu   zareagoval,   ale   ani   po   jeho   doplnení   sťažnosť neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti; sťažovateľka nepredložila doklad o doručení žalobného   návrhu   okresnému   súdu   ani   spisovú   značku,   pod   ktorou   je   žalobný   návrh zaevidovaný   okresným   súdom,   ani   doklad,   kedy   zaslala/doručila   sťažnosť   na   prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

9. Ústavnému súdu teda sťažovateľka nepreukázala tvrdené skutočnosti o doručení žalobného návrhu okresnému súdu ani nepredložila doklad o doručení sťažnosti na prieťahy v konaní   predsedovi   okresného   súdu.   Napokon   tvrdené   skutočnosti   ani   okresný   súd nepotvrdil (pozri bod 5), čo vyplýva z priloženej odpovede, ktorú dostala sťažovateľka od predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 3017/2011 z 3. mája 2011, ktorý uviedol: „Opätovne Vám oznamujem, že ani jedno z Vašich podaní, fotokópie ktoré ste predložila Okresný súd Banská   Bystrica   neeviduje...   opätovne   žiadam   preukázať,   že   tieto   podania   boli   súdu doručené   a to   predložením   podacieho   lístka,   resp.   iného   dokladu   preukazujúcu   túto skutočnosť.“

10.   Sťažovateľka   (kvalifikovane   zastúpená   advokátom)   teda   ústavnému   súdu nepredložila kvalifikovanú sťažnosť, keďže neoznačila číslo konania, pod ktorým sa jej vec prejednáva   na   okresnom   súde,   pričom   predseda   okresného   súdu   poprel   doručenie označeného návrhu na okresný súd. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažovateľke nič nebráni podať návrh   na   začatie   konania „na   zrušenia   a   vysporiadania   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ležiacej v B.“ (pozri bod 2), a to spôsobom, ktorý bude verifikovateľný.

12. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011