znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 214/09-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   augusta   2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. K. – M., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K. – M.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2009 doručená sťažnosť E. K. – M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 12. 06. 1998 som ako navrhovateľ podal na Okresný   súd   Košice   II   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   na   sumu   135.653,-   Sk s príslušenstvom... Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal dňa 28. 12. 1998 žalovaný odpor, ktorý bol Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 1 Rob/1737/1998 zo dňa 22. 04. 1999 zamietnutý ako neskoro podaný. Ako sťažovateľ mám ďalej vedomosť, že na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 1 Rob/1737/1998 zo dňa 22. 04. 1999 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodovanie   prvostupňovému   súdu.   Od   tohto   momentu   nastali   vo   veci   abnormálne prieťahy   v   konaní,   ktoré   nemožno   ničím   ospravedlniť.   Až Uznesením   Okresného   súdu Košice II sp. zn. 1 Rob/1737/1998-58 zo dňa 26. 02. 2008 bol platobný rozkaz vydaný dňa 31. 07. 998 zrušený a vec bola predelená do agendy Cb.

Dňa 24. 04. 2009 som podal prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II na prieťahy v konaní, ktorý po oboznámení s obsahom mojej sťažnosti konštatoval v odpovedi k sťažnosti na prieťahy zo dňa 18. 05. 2009; Spr 82/2009, že moja sťažnosť je dôvodná, v konaní došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Samotné   konštatovanie   predsedu   okresného   súdu   o   existencii   prieťahov   pre   mňa nepredstavuje žiadnu satisfakciu navyše ak sa ako sťažovateľ v odpovedi od predsedu súdu dozviem, že po desaťročnom prieťahu v konaní zákonná sudkyňa nariadila dňa 17. 04. 2009 termín pojednávania až na deň 29. 09. 2009, teda v takmer polročnom odstupe odo dňa nariadenia termínu...“

2. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia: „1.   Základné   právo   sťažovateľa   E.   K.   –   M...   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod   sp.   zn.   1   Rob/1737/1998   vo   veci   rozhodovania   o   návrhu   sťažovateľa   na   vydanie platobného rozkazu, porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Rob/1737/1998 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

3. Sťažovateľovi E. K. – M... priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 6.500 €, ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia..

4.   Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi...,   trovy   právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. K. do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Ústavný súd z odpovede predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 82/2009 z 18. mája 2009 sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 1 Rob/1737/1998 tvoriacu prílohu sťažnosti okrem iného zistil: „Po oboznámení so spisom som zistil, že Vaša sťažnosť je   dôvodná,   v   konaní   došlo   k   porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov...

Zákonný   sudca   bol   s   Vašou   sťažnosťou   oboznámený,   upozornený   na   potrebu plynulého   konania   a   jeho   priebežnosť   budem   sledovať   do   právoplatného   skončenia predmetnej veci.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná,   ak   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný   súd   preto   o sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie   základného   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a nasl.   zákona   o súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných   prieťahov   a ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť   [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.

V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd navyše poznamenáva, že predseda okresného súdu uznal v liste sp. zn. Spr.   82/2009   z   18.   mája   2009,   ktorý   bol   doručený   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa 25. mája 2009, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998 došlo k porušeniu práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Okrem   toho   predseda   súdu   prijal   aj konkrétne   opatrenia   na   nápravu   spočívajúce   v upozornení   zákonného   sudcu   na   potrebu plynulého konania a zároveň oznámil, že priebežnosť súdneho konania bude sledovať do právoplatného skončenia predmetnej veci.

Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal 30. júna 2009 a predsedovi okresného súdu bola doručená 24. apríla 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998, t. j. dva mesiace pred podaním sťažnosti na ústavnom súde, a mesiac po oznámení ako bola jeho sťažnosť predsedom súdu vybavená, posúdil   ústavný   súd   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   zákona   o súdoch   zo   strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (podobne   II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu považovať   za   splnenie   požiadavky   namietania   prieťahov   v konaní   pred orgánom   štátnej správy   súdov.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   dodáva,   že   „povinnosť   vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ   pred   ústavným   súdom   namieta,   tiež   vyžaduje,   aby   sťažovateľ   konal   v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde,   a preto nebráni tomu,   aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci   v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009