znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 214/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť B. D., S., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/227/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. D. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2007   doručená   sťažnosť   B.   D.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. Ľ. F.,   ktorou   namietala porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/227/2005.

Sťažovateľka k priebehu súdneho konania vedeného okresným súdom uviedla: „Dňa 30. 12. 2005 som podala na Okresný súd Dolný Kubín... Žalobu na určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam (pozemkom)...

Dňa 14. 2. 2006 bol môj právny zástupca vyzvaný, aby súdu uviedol a dokladoval cenu nehnuteľností, ktorá je predmetom sporu... Prípisom zo dňa 12. 4. 2006 môj právny zástupca doručil okresnému súdu znalecký posudok za účelom vyrúbenia súdneho poplatku.... výzvou   zo   dňa   2.   5.   2006   som   bola   Okresným   súdom   v Dolnom   Kubíne   vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 3.990,- Sk. Súdny poplatok som uhradila dňa 11. 5. 2006.

Môj nový právny zástupca prípisom zo dňa 12. 03. 2007 požiadal Okresný súd Dolný Kubín o nariadenia pojednávania...

Pojednávanie vo veci vytýčené nebolo... Dňa 17. 05. 2007... podal... môj právny zástupca do rúk predsedu Okresného súdu Dolný Kubín sťažnosť... sa sťažoval na postup súdu, ktorým...   porušuje moje právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Na uvedenú sťažnosť som obdržal odpoveď zo dňa 30. 5. 2007 od JUDr. M. K. – predsedníčky Okresného súdu Dolný Kubín. (...)

Sťažnosť   môjho   právneho   zástupcu   na   prieťahy   v konaní   uznala   predsedníčka okresného   súdu   za   dôvodnú   a zároveň   oznámila,   že   vec   bude   sledovať   v pravidelných trojmesačných intervaloch, aby vo veci nedochádzalo k zbytočným prieťahom.

Od   uvedenej   doby   do   dnešného   dňa,   t.   j.   do   dňa   20.   11.   2007 (dátum   spísania sťažnosti, pozn.)... Okresný súd Dolný Kubín naďalej absolútne nekoná vo veci...

... od   začatia   konania,   t.   j.   od   dňa   30.   12.   2005   nebolo   vo   veci   vytýčené pojednávanie...   od   mája   2006,   t.   j.   po   dobu   18   mesiacov   nevykonal   súd   žiadny   úkon vo veci...

Pričom   ako   navrhovateľka   som   svojím   konaním   nezadala   príčinu   na   zbytočné prieťahy v konaní súdu, riadne sa zdržujem vo svojom bydlisku, na výzvu súdu som nechala vypracovať a riadne včas som predložila znalecký posudok... za účelom vyrubenia súdneho poplatku... súdny poplatok som riadne v určenej lehote zaplatila...

Okresný súd Dolný Kubín nekoná v predmetnej veci napriek tomu, že sa nejedná o skutkovo zložitú vec...

Budúci rok budem mať 60 rokov a vzhľadom na môj vek ako navrhovateľka mám skutočne naliehavý právny záujem o určení môjho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu.“

Sťažovateľka   v   petite   sťažnosti   navrhla,   aby   ústavný   súd   vyslovil porušenie označených základných a iných práv okresným súdom, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí, pričom zistil toto:

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namietala   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/227/2005.

Konanie   vedené   okresným   súdom   začalo   na   návrh   sťažovateľky,   ktorý   podala 30. decembra 2005. Po podaní návrhu okresný súd vykonal úkony smerujúce k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu, ktorý sťažovateľka zaplatila 11. mája 2006.

Sťažovateľka uviedla, že v nasledujúcom období okresný súd vo veci nevykonával žiadne úkony, a preto prostredníctvom   svojho právneho zástupcu podala 21. mája 2007 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 30. mája 2007 uznala sťažnosť za dôvodnú a uviedla, že bude vec sledovať, aby v nej k ďalším prieťahom nedochádzalo.

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   naďalej   nekonal   a tento   stav   pretrvával   do   dňa podania sťažnosti ústavnému súdu.

Predsedníčka Okresného súdu Námestovo listom sp. zn. Spr. 4522/08 z 20. mája 2008 zaslala príslušný spis ústavnému súdu a k sťažnosti vo vzťahu k priebehu konania okresného   súdu   opísala   obdobný   priebeh   konania,   ako   uviedla   sťažovateľka,   s tým, že poukázala na ďalší a zároveň posledný úkon tohto súdu vo veci – doručenie návrhu žalovanému   a doručenie   vyjadrenia   žalovaného   k návrhu   v priebehu   mesiaca   máj   2006. Zároveň poukázala na opakované prideľovanie príslušného spisu okresným súdom iným zákonným   sudcom   (z dôvodu   materskej   dovolenky,   pracovnej   zaťaženosti).   Vo vzťahu k priebehu ďalšieho konania uviedla: „V súvislosti s prechodom súdnictva bola vec od 1. 1. 2008 odstúpená na novovzniknutý Okresný súd Námestovo a vec bola dňa 18.   1.   2008 pridelená... zákonnej sudkyni... “.

Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   s priebehom   konania,   z obsahu   spisu   a sťažnosti zistil,   že   doterajšia   doba   trvania   predmetného   konania   predstavuje   od   jeho   začatia (30. decembra   2005)   až   do   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (22.   novembra   2007) rok a 11 mesiacov, pričom počas tohto obdobia sa vyskytli prieťahy v konaní, ktoré uznala aj   samotná   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   na   sťažnosť   na   prieťahy v konaní z 30. mája 2007.

Ústavný súd pritom vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04).

Po preskúmaní sťažnosti a jej príloh sa ústavný súd prikláňa k názoru, že v prípade sťažovateľky   nešlo   o taký   prípad,   ktorý   by   mal   za   následok   porušenie   označeného základného práva, ale o status quo, keď sťažovateľka svojím postupom vo fáze konania pred všeobecným   súdom   konala   spôsobom   znamenajúcim   objektívne   neposkytnutie možnosti a dostatočného časového intervalu pre orgán verejnej moci (súd) na zjednanie nápravy. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ak medzi odpoveďou predsedníčky okresného súdu na sťažnosť na prieťahy v konaní (30. mája 2007) a podaním sťažnosti ústavnému   súdu   (22.   novembra   2007)   uplynulo   iba   viac   ako   päť   mesiacov,   vzniká domnienka, že sa tak stalo len za účelom splnenia formálnych predpokladov na možnosť podania sťažnosti ústavnému súdu a sťažovateľka neumožnila predsedníčke okresného súdu reálne   zjednať   nápravu   a zabezpečiť   urýchlené   prerokovanie   a skončenie   veci.   Navyše doterajšia dĺžka konania (rok a jedenásť mesiacov) nesignalizuje porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi   uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2008