znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 214/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   A.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. J. V.,B., ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 295/1998, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2007 faxom a 28. februára 2007 poštou doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol k dohovoru“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 295/1998.

1. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Dňa 01. 02. 1999 bol uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1 K 295/1998, vyhlásený konkurz na majetok, úpadcu: B., a. s. (...).

Sťažovateľ   (...)   si   dňa   05. 03. 1999   (...)   prihlásil   svoje   pohľadávky   vo   výške   (...) 612.720,10 Sk do konkurzu, ktoré ešte NEBOLI preskúmané na prieskumnom pojednávaní. Táto prihláška bola vedená v konkurznom spise pod číslom 291. (...)

Dňa 01. 02. 2002 sa zástupca sťažovateľa osobne zúčastnil schôdze konkurzných veriteľov. (...).

Listom,   č.   k.   1   K   295/98-334,   zo   dňa   21. 01. 2003,   Krajský   súd   v   Košiciach sťažovateľa informoval, že „administratívnou chybou nebola prihláška sťažovateľa pojatá do zoznamu veriteľov“ a teda NEBOLA ani na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 28. 04.   2000   „prejednaná“   a v kancelárii   „sa   našla“   až   po   dožiadaní   veriteľa,   pričom bez ohľadu na vyššie uvedené, konkurzné konanie bolo k tomuto dňu v štádiu konečnej správy § 29 ZKV, ktorá bola odovzdaná správcom dňa 18. 12. 2001, vyvesená na úradnej tabuli   súdu dňa   07.   01.   2002,   pričom veriteľ   nepodal proti nej   námietky.   Ako vyplýva z konečnej správy (nie právoplatnej), veritelia v 4. triede podľa § 32 ods. 2 písm. d) ZKV účinného   od   01.   02.   1998   neboli   uspokojení,   pretože   získane   finančné   prostriedky postačovali len na uspokojenie do 2. triedy. (...)

Listom zo dňa 23. 12. 2003, č. k. 1 K 295/98/196a, konkurzný sudca zaslal zástupcovi sťažovateľa „OPRAVENÚ“ zápisnicu z prieskumného pojednávania, „z ktorej je možné zistiť, že správkyňa nám uznala pohľadávku veriteľa A., vedeného vo veriteľskom zväzku ako   veriteľ   č.   196a   v   plnom   rozsahu   so zaradením   do 4. triedy“   a   zrejme   taktiež „opravenú“ zápisnicu zo schôdze konkurzných veriteľov, konanej dňa 01. 02. 2002, avšak bez kópie prezenčnej listiny z tejto schôdze. (...)

Pohľadávka, ktorá mala byť údajne vedená pod č. 196a, podľa nám dostupných informácií doposiaľ nebola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní a táto pohľadávka nebola preskúmaná ani pod č. 291. (...)

Krajský   súd   v   Košiciach   vydal   rozvrhové   uznesenie   č.   k.   1   K   295/1998-557 a uznesením zo dňa 18. 07. 2006 zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu B., a. s. V. a JUDr. J. G. zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty, pričom pohľadávka sťažovateľa ešte nebola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní. (...)

Nepreskúmaním prihlásenej pohľadávky sťažovateľa na prieskumnom pojednávaní v konkurze   vedenom   na   majetok   úpadcu,   súd   porušil   rovnosť   ochrany   vlastníctva sťažovateľa   v   porovnaní   s   inými   veriteľmi,   ktorých   prihlásené   pohľadávky   boli na prieskumnom   pojednávaní   preskúmané.   Krajský   súd   v   Košiciach   takto   sťažovateľovi znemožnil alebo výrazne obmedzil účinné uplatňovanie svojich práv súvisiacich s touto pohľadávkou,   a to ako v konkurznom konaní,   tak aj v konaní vedenom pred Krajským súdom v Prešove, sp. zn. 2 Cb 297/98, začatom ešte pred vyhlásením konkurzu, v ktorom si sťažovateľ uvedenú pohľadávku vymáhal a ktoré bolo vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného podľa § 14 ods. 1 písm. d) ZKV prerušené, pričom pokračovať v tomto konaní bolo podľa § 14 ods. 1 písm. 1) ZKV možné až po prieskumnom pojednávaní.

Nepreskúmaním prihlásenej pohľadávky sťažovateľa na prieskumnom pojednávaní v konkurznom konaní Krajsky súd v Košiciach porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces,   zakotvene   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odoprel mu prístup k súdnej ochrane   so všetkými   procesnými   oprávneniami,   ktoré   z   jeho   procesného   postavenia vyplývajú a znemožnil mu súdnu ochranu jeho práva v konaní vedenom pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 2 Cb 297/98. (...)

Za zbytočné   prieťahy   v   konaní   treba   považovať   aj   neprimerane   dlhý   čas   od vyhlásenia konkurzu dňa 01. 02. 1999 do začatia prieskumného pojednávania dňa 28. 04. 2000. Tým, že Krajský súd v Košiciach od 28. 04. 2000 až doteraz vôbec nepokračoval v začatom prieskumnom pojednávaní, dopustil sa významných zbytočných prieťahov (...). Keďže pohľadávka sťažovateľa prihlásená ešte dňa 05. 03. 1999 nebola až doposiaľ preskúmaná   na   prieskumnom   pojednávaní,   porušovanie   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   stále   trvá,   a   to   k   dnešnému   dňu   už 2.900 dní, pričom súd uznesením zrušil konkurz, čo treba považovať za odmietnutie výkonu spravodlivosti.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:„Postupom Krajského súdu v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 295/1998 bolo porušené základné právo sťažovateľa: (...) ustanovené v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Postupom Krajského súdu v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 295/1998 bolo porušené základné právo sťažovateľa: (...), vlastniť majetok, ústavnoprávnej zásady, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, zakotvených v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Krajského súdu v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 295/1998 bolo porušené základné právo sťažovateľa: (...), na spravodlivý proces, zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru n ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Krajského súdu v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 295/1998 bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa:   (...),   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný   súd   prikazuje   Krajskému   súdu   v   Košiciach   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 K 295/1998 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   ukladá   Krajskému   súdu   v   Košiciach,   aby   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   zaplatil   sťažovateľovi:   (...),   primerané finančné   zadosťučinenie   za   dlhodobé   porušovanie   jeho   základného   práva   vo   výške 750.000,- Sk.

Ústavný súd ukladá Krajskému súdu v Košiciach, aby do 15 dní od doručenia nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľa: (...), na účet jeho právneho zástupcu (...).“

2. Sťažovateľka   k sťažnosti   pripojila „Sťažnosť   vo   veci“ z   21. októbra 2003 adresovanú predsedovi krajského súdu sp. zn. 1 K 295/1998, v ktorej ako veriteľ „A. s. r. o. (teraz A., s. r. o., A.),...“ žiadala o:

„- (...) vydanie výpisu zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní.

- (...) vysvetlenie rozporov vo vyjadreniach správcu konkurznej podstaty a súdu, - (...) vydanie výpisu zo zápisnice o schôdzi konkurzných veriteľov konanej dňa   01. 02. 2002.“

Sťažovateľka uviedla, že uvedené žiadala aj písomným podaním z 23. mája 2003 a „Na   tieto   žiadosti   som   do   dnešného   dňa   nedostala   žiadnu   odpoveď“. Sťažovateľka súčasne požiadala krajský súd „o oznámenie, či konečná správa odovzdaná správcom súdu dňa 18. 12. 2001 nadobudla právoplatnosť, kto je správcom konkurznej podstaty, v prípade, že už   bolo   vydané   rozvrhové   uznesenie   o vyhotovenie   a zaslanie   jeho   rovnopisu s vyznačením právoplatnosti a o podanie informácie o stave konania“.

II.

Z obsahu   spisu   krajského   súdu   sp.   zn.   1   K 295/1998   a zo   sťažnostného   spisu Spr. 70/07 ústavný súd zistil, že:

1. uznesením krajského súdu č. k. 1 K 295/98-15 z 1. februára 1999 bol na majetok úpadcu B. a. s., V., vyhlásený konkurz;

2. právny   zástupca   sťažovateľky   mimo   iných   (ďalších)   pohľadávok   prihlásil na krajskom súde do konkurzu pod značkou A 6/98 podaním z 5. marca 1999 (doručeným krajskému súdu 21. apríla 1999) aj pohľadávku veriteľa A., s. r. o., B. (teraz A., s. r. o., A., –   pozri   bod   2   v   I. časti   odôvodnenia),   v sume   607   160,10   Sk   a vyčíslil   úkony   právnej pomoci v sume 5 560 Sk.

Uvedená pohľadávka bola z dôvodov uvedených vo vyjadrení najprv zaradená spolu s ďalšími   pohľadávkami   pod   poradové   číslo   196.   V rámci   prieskumného   pojednávania (podľa „Zápisnice o prieskumnom pojednávaní“ z 28. apríla 2000) boli pohľadávky veriteľa č. 196 uznané v sume 13 356 939,31 Sk z uplatnenej pohľadávky v sume 16 447 907,52 Sk. Správkyňa   konkurznej   podstaty   poprela   len   sumu   3 090 968,21   Sk   z dôvodu „zle vyčíslených úrokov“. Pohľadávky ako celok boli zaradené do 4. triedy. Keďže tento súbor   pohľadávok   nepoprel   správca   a   ani   žiaden   z konkurzných   veriteľov,   bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom sťažnosti, riadne v rámci prieskumného pojednávania zistená,   a tým   aj   uznaná [§   23   ods.   1   zákona   č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, účinného v rozhodnom čase (ďalej aj „ZKV“)].

3. Správca   konkurznej   podstaty   po   speňažení   majetku   úpadcu   predložil   konečnú správu   spolu   s vyúčtovaním   odmeny   a náhrady   hotových   výdavkov,   ktorú   krajský   súd uznesením č. k. 1 K 295/1998-547 zo 7. apríla 2006 schválil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. apríla 2006.

4. Krajský súd uznesením č. k. 1 K 295/1998-557 z 2. mája 2006 rozhodol rozvrhom (rozvrhovým uznesením podľa § 30 ods. 1 ZKV) tak, že z celkovej sumy 23 730 096,40 Sk sa   uspokojili   pohľadávky   uvedené   v bodoch   1   až   3   výroku   uznesenia   a neuspokojili sa pohľadávky v bode 4 výroku, t. j. veritelia zaradení do 2. až 4. triedy (medzi nimi aj pohľadávka A., s. r. o., B.), a to „pre nedostatok finančných prostriedkov“. Toto uznesenie (zverejnené   v Obchodnom   vestníku   č.   94/2006   vydanom   18. mája   2006)   nadobudlo právoplatnosť 20. júna 2006.

5. Krajský súd uznesením č. k. 1 K 295/1998-575 z 18. júla 2006 zrušil „Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu B., a. s., V.“ [§ 44 ods. 1 písm. b) ZKV]. Toto uznesenie (zverejnené   v Obchodnom   vestníku   č. 144/2006)   nadobudlo   právoplatnosť   30.   augusta 2006.

6. Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“) postúpilo 12. marca 2007 krajskému súdu sťažovateľkinu sťažnosť zo 4. februára 2007 označenú ako „Žiadosť o prešetrenie nevybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu“. Sťažnosť   je   v podstate   obsahovo   totožná   s časťou   odôvodnenia   sťažnosti   podanej sťažovateľkou   ústavnému   súdu   26.   februára   2007.   Sťažovateľka   napáda   nevybavenie sťažnosti „podanej   dňa   21.   10.   2003   predsedovi   krajského   súdu“ (pozri   bod   2 v I. časti odôvodnenia).

6.1 Zo sťažnostného spisu krajského súdu sp. zn. Spr. 70/07 vyplýva, že „sťažnosť bola zaevidovaná priamo v spise sp. zn. 1 K 295/98 a bola na ňu daná odpoveď zákonným sudcom dňa 23. 12. 2003. Uvedenú odpoveď prevzal sťažovateľ 23. 12. 2003“ (a jeho právny zástupca 8. januára 2004). V predmetnej odpovedi označenej č. k. 1 K 295/98/196a z 23. decembra 2003 zákonný sudca zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky „opravenú zápisnicu z prieskumného pojednávania, z ktorej je možné zistiť, že správkyňa Vám uznala pohľadávku   za   veriteľa   A.,   s.   r.   o.,   B.,   vedeného   vo   veriteľskom   zväzku   ako   veriteľ č. 196a v plnom rozsahu so zaradením do 4. triedy“.

6.2   Sťažovateľke   bola   súčasne   zaslaná   ňou   požadovaná   zápisnica   zo   schôdze veriteľov konanej 1. februára 2002, bolo jej oznámené meno a adresa novoustanoveného správcu konkurznej podstaty a podaná informácia, že „konkurzné konanie nie je v štádiu rozvrhového uznesenia“. Podľa v spise sa nachádzajúcej poštovej doručenky odpoveď súdu bola prevzatá adresátom 8. januára 2004.

6.3   Na   sťažovateľkinu   sťažnosť   adresovanú   ministerstvu   odpovedal   predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr. 70/07 z 18. apríla 2007, v ktorom uviedol:

„Na vašu žiadosť zo dňa 4. 2. 2007, doručenú nám na priame vybavenie dňa 19. 3. 2007   prostredníctvom   Ministerstva   spravodlivosti   SR,   Vám   po   vykonanom   šetrení oznamujeme nasledovné:

Konkurz na majetok úpadcu B., a. s., V. bol vyhlásený uznesením č. k. 1 K 295/98-15 zo dňa 1. 2. 1999 s tým, že za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. M. B. Prieskumné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 28. 4. 2000 a administratívnou chybou nebola prihláška Vášho klienta pojatá do zoznamu veriteľov. Keďže Váš klient, ako veriteľ č. 196a nebol pojatý medzi uznaných veriteľov, administratívna chyba bola odstránená opravou, čo je vyznačené aj v zápisnici o prieskumnom pojednávaní na č. l. 89 spisu sp. zn. 1 K 295/98. Vami uplatnená pohľadávka nebola správcom konkurznej podstaty popretá.

Z vyjadrenia   zákonného   sudcu   vyplýva,   že   táto   skutočnosť   Vám   bola   riadne oznámená   listom   tunajšieho   súdu   zo   dňa   23.   12.   2003.   Predmetný   list   bol   zároveň   aj odpoveďou na Vaše podanie (sťažnosť) zo dňa 21. 10. 2003, keďže táto nebola doručená orgánu   štátnej   správy   súdu,   ale   bola   pripojená   priamo   do   konkurzného   spisu sp. zn. 1 K 295/98.

Z prezenčnej listiny z prieskumného pojednávania zo dňa 28. 4. 2000 naviac vyplýva, že ste sa nezúčastnili predmetného prieskumného pojednávania. Vami uplatnené nároky prihláškou   boli   správkyňou   konkurznej   podstaty   v plnom   rozsahu   uznané,   a k ich uspokojeniu   nedošlo   z dôvodu,   že   v predmetnom   konkurznom   konaní   nebol   dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie veriteľov II., III. a IV. triedy. Naviac, podľa obsahu spisu ste nevyužili možnosť podať riadne opravné prostriedky proti rozvrhovému uzneseniu zo dňa 2. 5. 2006, ani proti uzneseniu o zrušení konkurzu zo dňa 18. 7. 2006. Predmetné uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   30.   8.   2006,   a predmetné   konkurzné   konanie je právoplatne skončené.

Naviac z vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že ste sa riadne zúčastnili opakovanej schôdze veriteľov, uskutočnenej dňa 1. 2. 2002, ako zástupca veriteľov pod poradovým číslom 196, 196a, na základe čoho Vám bolo dané pri zistenej pohľadávke plné hlasovacie právo.“

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04). Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 písm. b) ZKV súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, po splnení rozvrhového uznesenia.

Podľa ustanovenia § 66c ods. 1 ZKV ak tento zákon neustanovuje inak, po vyhlásení konkurzu a povolení vyrovnania doručujú sa písomnosti súdu zverejnením v Obchodnom vestníku a vyvesením na úradnej tabuli súdu s výnimkou uvedenou v písmenách a) až f) citovanej právnej normy (uznesenie o zrušení konkurzu nie je uvedené v tomto výpočte, pričom ide o písomnosť súdu po vyhlásení konkurzu, pozn. ústavného súdu).

Vzhľadom na to, že v konkurznom konaní je veľký počet účastníkov, doručovanie spôsobom uvedeným v § 45 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) je časovo, organizačne   a finančne   náročné   a v mnohých   prípadoch   by   nebolo   možné   ani   všetkým účastníkom písomnosti doručiť, zaviedla novela s účinnosťou od 1. februára 1998 nový spôsob doručovania. Uvedený spôsob doručovania sa vzťahuje aj na konania začaté pred 1. februárom 1998 (§ 70a ods. 3 ZKV).

Písomnosti súdu, ak nie je stanovené inak, sa doručujú zverejnením v Obchodnom vestníku a vyvesením na úradnej tabuli súdu.

Ak   sa   v Obchodnom   vestníku   zverejňuje   uznesenie,   z praktických   dôvodov sa zverejňuje bez odôvodnenia. Lehota na podanie odvolania je 30 dní a plynie nasledujúci deň po zverejnení v Obchodnom vestníku. Pre počítanie lehôt platí § 57 OSP.

Zákon   neustanovuje,   kedy   sa   písomnosť   pri   tomto   spôsobe   doručenia   považuje za doručenú, pretože deň zverejnenia v Obchodnom vestníku a deň zverejnenia na úradnej tabuli súdu je rôzny, ibaže by súd vyvesil   písomnosť na tabuli súdu   v deň   zverejnenia v Obchodnom vestníku. Právne účinky doručenia na úradnej tabuli súdu sú síce stanovené v § 47a OSP, ale len pre účastníkov, ktorých pobyt je neznámy alebo ktorí nie sú súdu známi.   Podľa   tohto   ustanovenia   ak   zákon   stanovuje,   že   rozhodnutie   má   byť   vyvesené na úradnej   tabuli   súdu,   platí,   že   pätnástym   dňom   vyvesenia   bolo   rozhodnutie   doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu známi alebo ktorých pobyt nie je známy. Za termín doručenia vo vzťahu k známym účastníkom je potrebné považovať termín zverejnenia v Obchodnom vestníku, pretože od toho momentu plynie lehota na odvolanie.

V posudzovanej   veci   krajský   súd   uznesením   z 18.   júla   2006   zrušil   z dôvodu uvedenom v § 44 ods. 1 písm. b) ZKV konkurz vyhlásený na majetok úpadcu B., a. s., V. (pozri bod 5 v II. časti odôvodnenia).

Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 144/2006 vydanom 28. júla 2006   s poučením   o možnosti   podať   odvolanie   v lehote   30   dní   od   jeho   zverejnenia v Obchodnom vestníku krajskému súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. augusta 2006, teda   posudzované konkurzné konanie skončilo 30.   augusta   2006, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zrušení konkurzu. Sťažovateľka nevyužila možnosť podať proti uzneseniu odvolanie.

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu 26. februára 2007, teda po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty na jej podanie.

Uvedené sa vzťahuje tak k sťažovateľkou namietaným porušeniam základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 (porušenie uvedených článkov sťažovateľka namietala práve v spojitosti s právom na spravodlivý proces, teda v spojitosti s ďalej uvedenými čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn. ústavného súdu), čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru, ako aj na sťažovateľkou namietané prieťahy v konkurznom konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tomto ohľade ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1 dohovoru) je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

2. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a najmä zo zistení ústavného súdu je potrebné konštatovať, že oneskorenosť podania nie je jediným dôvodom, pre ktorý bolo potrebné (možné) sťažnosť odmietnuť už v štádiu jej predbežného prerokovávania.

2.1 Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka mala možnosť podľa príslušných ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov   domáhať   sa   nápravy   podaním odvolaní alebo námietok (napr. podľa § 29 ods. 3 ZKV – podanie námietky proti konečnej správe a vyúčtovaniu, podanie odvolania proti uzneseniu o rozvrhu vydaného podľa § 30 ZKV a proti uzneseniu o zrušení konkurzu vydaného podľa § 47 ods. 1 ZKV), túto možnosť však ani v jednom prípade v rámci konkurzného konania nevyužila.

Nevyužitie prostriedkov nápravy daných sťažovateľke ZKV v rámci konania pred všeobecnými súdmi nemožno nahrádzať podaním návrhu na začatie konania na ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2.2 Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde je jej zjavná neopodstatnenosť.

Rozhodujúcou   skutočnosťou   vyplývajúcou   z obsahu   sťažnosti   majúcou   spôsobiť porušenie   sťažovateľkou   označených   základných   práv   je   sťažovateľkou   tvrdené nepreskúmanie jej pohľadávok v rámci prieskumného pojednávania (pozri bod 1 v I. časti odôvodnenia) nariadeného a vykonaného súdom podľa ustanovení § 21 ZKV.

Podľa § 21 ods. 1, 2 a 3 ZKV na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné   pojednávanie   tak,   aby   sa   konalo   najneskôr   v   deň   konania   prvej   schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Na prieskumné pojednávanie sa musí dostaviť správca; účasť úpadcu nie je nutná. Preskúmanie prihlásených pohľadávok sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Úpadca   aj   konkurzní   veritelia   môžu   popierať   právny   dôvod,   výšku   aj   poradie všetkých prihlásených pohľadávok. Ak je popretý právny dôvod pohľadávky, je tým popretá aj jej výška a jej poradie.

Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 ZKV pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov.

Ku   každej   pohľadávke   sa   musí   vyjadriť   správca.   Pokiaľ   správca   pohľadávku nepopiera, znamená, že pohľadávku uznáva. Tento záver je možné vyvodiť z dikcie prvej vety § 23 ods. 1 ZKV.

Výsledkom   prieskumného   pojednávania   sa   rozumie   výsledok   ohľadne   každej prihlášky, to znamená, či správca, úpadca alebo veriteľ popreli pohľadávku, v akej výške, resp. či popreli jej poradie.

Výsledok   sa   zapíše   do   zoznamu   pri   každej   prihláške   a tvorí   súčasť   zápisnice z prieskumného pojednávania. Zoznam pohľadávok plní nezastupiteľnú funkciu pre vydanie rozvrhového uznesenia. Po zrušení konkurzu je možné pre zistenú pohľadávku viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok dlžníka. Zoznam prihlášok je exekučným titulom.

Ako už bolo uvedené pohľadávka, ktorá na prieskumnom pojednávaní nie je popretá správcom   a ani konkurzným   veriteľom,   sa   pokladá   za   zistenú.   Zistenie   pohľadávky   má zásadný význam pre právne postavenie konkurzného veriteľa. Veriteľ zistenej pohľadávky môže hlasovať na schôdzi konkurzných veriteľov (§ 10 ZKV), pohľadávka tohto veriteľa môže byť uspokojená v rozvrhovom uznesení (§ 32 ZKV) a u zistenej pohľadávky, ktorá nebude uspokojená v rozvrhovom uznesení, je zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu exekučným titulom (§ 45 ods. 2 ZKV).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   pohľadávka   sťažovateľky   bola na prieskumnom pojednávaní prerokovaná v skupine medzi zistenými pohľadávkami (pozri body 2, 4 v II. časti odôvodnenia).

Skutočnosť,   že   pohľadávka   sťažovateľky   nebola   pre   nedostatok   peňažných prostriedkov v rámci rozvrhového konania uspokojená, nezakladá (nespôsobuje) porušenie sťažovateľkou označených základných práv.

Z hľadiska   posúdenia   uvedených   skutočností   ústavný   súd   v   závere   konštatuje   aj zjavnú neopodstatnenosť podanej sťažnosti.

3. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2007