znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 214/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť F. K., bytom H., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   súkromie   podľa   čl.   19   ods.   2   a 3 a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom mesta H. pod sp. zn. 20491/PRI/2004/109, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním   z 9.   septembra   2005   doručeným   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“) 14. septembra 2005 F. K., bytom H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. J. G., T., namieta porušenie základného práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   mesta   H.   (ďalej   len   „mesto“)   pod sp. zn. 20491/PRI/2004/109.

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým by vyslovil porušenie označených článkov ústavy prípisom mesta sp. zn. 20491/PRI/2004/109 z 27. decembra 2004 a zároveň žiada, aby ústavný súd zakázal mestu pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   17.   decembra   2004   bola   daná   do   užívania   časť   ulice v meste   ako   pešia   zóna.   Mesto   listom   z 27.   decembra   2004   nazvaným „informácia“ upovedomilo majiteľov nehnuteľností pešej zóny o tom, že do pešej zóny je povolený vjazd osobných motorových vozidiel len za účelom zásobovania vo vyznačenom čase. Majiteľom nehnuteľností nachádzajúcich sa na ulici...   je povolený prejazd pešou zónou za účelom parkovania i mimo času určeného na zásobovanie tak, že títo majitelia nehnuteľností musia prejazd pešou   zónou   oznámiť príslušníkovi mestskej   polície   telefonicky,   ako   aj osobne prostredníctvom   zvončeka   umiestneného   na   budove   mestského   úradu.   Po   oznámení a kontrole vozidla príslušník mestskej polície otvorí prekážku zabraňujúcu vjazdu do ulice a majiteľa pustí s vozidlom do pešej zóny. Priestor pred prekážkou je nepretržite snímaný kamerovým   systémom.   Podľa   názoru   sťažovateľa   uvedeným   spôsobom   mesto   bez zákonného dôvodu kontroluje pohyb sťažovateľa motorovým vozidlom, pričom má prehľad aj   o tom,   koho   vo   vozidle   vezie,   resp.   čo   v ňom   vezie.   Mesto   tým   zasahuje   do   práva sťažovateľa na súkromie. Zasahuje zároveň aj do práva sťažovateľa vlastniť majetok, lebo použitím   technického   prostriedku   obmedzuje   vlastnícke   právo   sťažovateľa   spočívajúce v nerušenom   prístupe   k jeho   vlastníctvu,   a tým   aj   v nerušenom   užívaní   predmetu vlastníctva.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ochranu   proti   porušeniu   základných   práv a slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa tvrdenia sťažovateľa mesto zasahuje jednak do jeho práva na súkromie, ako aj do jeho práva užívať nehnuteľný majetok, ktorého je vlastníkom. Treba uviesť, že v oboch prípadoch má sťažovateľ možnosť domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom.

Právo   na   súkromie   je   súčasťou   práva   na   ochranu   osobnosti   podľa   §   11   a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na nerušené užívanie majetku je zasa chránené ustanovením § 126 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyplýva záver, že sťažovateľovi nič nebráni podať žalobu na miestne a vecne príslušnom všeobecnom súde a tam sa domáhať ochrany označených základných práv. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005