SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 213/2026-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Dud itša o dôvodoch jeho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 812/2025 a takto
r o z h o d o l :
1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Duditš j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 812/2025.
2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a oznámenie sudcu
1. Sudca IV. senátu ústavného súdu Ladislav Duditš listom z 24. marca 2026 podľa § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu dôvody svojho vylúčenia podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 812/2025.
2. Z oznámenia sudcu a pripojeného príslušného súdneho spisu vyplýva, že vec vedená pod sp. zn. Rvp 812/2025 bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu pridelená ako sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi, ktorý je tiež sudcom IV. senátu ústavného súdu. Ide o ústavnú sťažnosť sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie svojich práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/155/2023 z 29. januára 2025. Sťažovateľku v konaní pred ústavným súdom o jej ústavnej sťažnosti zastupuje advokátska kancelária Sudca Ladislav Duditš so spoločníčkou a konateľkou tejto advokátskej kancelárie, spolupracuje ako s externou poradkyňou ústavného súdu. Táto skutočnosť podľa sudcu Ladislava Duditša zakladá z objektívneho pohľadu pochybnosti o jeho nezaujatosti.
3. Pokynom predsedu ústavného súdu z 24. marca 2026 bolo oznámenie podľa čl. IV bodu 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2026 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde do I. senátu ústavného súdu (ďalej len „námietkový senát“).
II.
Posúdenie veci ústavným súdom
4. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
5. Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu (§ 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
6. Podľa čl. IV bodu 1 písm. a) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
7. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. aj Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012 alebo Pullar v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 22399/93, rozsudok z 10. 6. 1996) rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.
8. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý prípad. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán.
9. Námietkový senát ústavného súdu po preskúmaní obsahu spisu vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 812/2025 a dôvodov uvedených vo vyhlásení sudcu Ladislava Duditša dospel k záveru, že v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľku zastupuje advokátska kancelária ⬛⬛⬛⬛, pričom so spoločníčkou a konateľkou tejto advokátskej kancelárie ⬛⬛⬛⬛, sudca Ladislav Duditš spolupracuje ako s externou poradkyňou sudcu, z uvedeného dôvodu môžu z pohľadu objektívneho vzniknúť pochybnosti o jeho nestrannosti. V tomto smere už ústavný súd uviedol, že ak externý poradca zastupuje sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, táto skutočnosť je podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na vylúčenie takéhoto sudcu ústavného súdu z konania a rozhodovania v predmetnej veci (napr. III. ÚS 28/2019, IV. ÚS 401/2020, I. ÚS 402/2020, IV. ÚS 178/2021). O obdobnú situáciu pritom ide, ak externý poradca je spoločníkom a konateľom (jedným z dvoch) právneho zástupcu sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, a preto, zastávajúc názor, že v zmysle § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sú splnené zákonné podmienky na vylúčenie sudcu, rozhodol o vylúčení sudcu IV. senátu ústavného súdu Ladislava Duditša z prejednania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ vedenej pod sp. zn. Rvp 812/2025 (bod 1 výroku tohto uznesenia).
10. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.
11. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2026
Miroslav Duriš
predseda senátu



