znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 213/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   MAC   TV,   s. r. o.,   Brečtanová   1,Bratislava,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   Bugala   –   Ďurček,   s. r. o.,   Drotárskacesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v spojení   s čl.   12   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   v spojení   s čl.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 5 Sž 14/2013 z 3. februára 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   MAC   TV,   s. r. o., o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1 Dohovoru oochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sž 5/2014 z 3. februára 2015(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v správnom konaní vedenom Radou prevysielanie   a   retransmisiu   (ďalej   len   „Rada“)   bola   sťažovateľke   rozhodnutím   Radyč. RP/093/2013 zo 17. decembra 2013 (ďalej aj „rozhodnutie Rady“) uložená pokuta 700 €za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisiia o zmene   zákona   č. 195/2000   Z.   z.   o telekomunikáciách   v   znení   neskorších   predpisov(ďalej   len   „zákon   o vysielaní   a retransmisii“),   ktoré   malo   spočívať   v   tom,   že «„dňa 09.07.2013   o cca   19.30   hod.“   odvysielal   v   rámci   programovej   služby   JOJ   v programe Noviny   príspevok   informujúci   o obsahu   programu   Šport,   ktorý   obsahoval   aj   obrazové informácie zachytávajúce surovú čelnú zrážku dvoch koní na dostihoch v Nemecku, teda napĺňajúce   kritérium   „reálne   násilie   s jeho   následkami“,   pred   ktorý   nezaradil   slovné upozornenie   „Nasledujúce   zábery   nie   sú   vhodné   pre   maloletých   divákov“,   čím   došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 6 Jednotného systému označovania...». Proti uvedenémurozhodnutiu   Rady   sa   sťažovateľka   odvolala.   O   jej   odvolaní   rozhodol   najvyšší   súdnapadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozhodnutie Rady.

3. Sťažovateľka namieta,   že najvyšší súd svojím   rozsudkom porušil jej   základnépráva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. V podstatnej časti svojej argumentácie uvádza:

«...   k   zásahu   a   porušeniu   práva   sťažovateľky   došlo   postupom   najvyššieho   súdu v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd procesné porušenie, majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia nezistil...

... najvyšší   súd   sa   absolútne   nezaoberal   a teda   zrejme   nepovažoval   nevykonanie dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice o vykonaní dôkazu zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci a absencia postupu Rady v súlade so zákonom) za postup   Rady   ako   správneho   orgánu,   ktorý   by   bol   nezákonný   a ktorý   pritom   mohol spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady.

...   nevykonanie   jediného   dôkazu   v   konaní   v   súlade   so   zákonom   a)   alebo nevyhotovenie   zápisnice   o   vykonaní   dôkazu   v   súlade   so   zákonom   je   vážnym   zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu...

Rada   vo   svojom   Oznámení   o   začatí   správneho   konania,   ako   aj   v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú:... záznam z vysielania programu Šport v rámci programu Televízne noviny;... prepis/popis skutkového stavu;... Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala výlučne len skutočnosť, že... Rada nevykonala vyššie špecifikované dôkazy vôbec, resp. ich nevykonala v súlade so Správnym   poriadkom,   hoci   z   rozhodnutia   Rady   vyplýva,   že   je   postavené   výlučne na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených dôkazov zákonným spôsobom...

Najvyšší   súd   v   rozhodnutí   najvyššieho   súdu   tento   odvolací   dôvod   sťažovateľky nepovažoval za dôvodný, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery, ktoré naznačujú, že nesprávne a neúplné „pochopil“ rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky... Sťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie Rady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo- zvukového   záznamu   (resp.   ak   Rada   uvádza,   že   sa   „oboznámila   s   podkladmi   pre rozhodnutie“)   je   potom   nevyhnutné,   aby   z   obsahu   správneho   spisu   bolo   možné   učiniť spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady sa oboznámili s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli zvukovo-obrazový záznam.

Vykonanie   takéhoto   dôkazu   je   možné   preukázať   výlučne   len   formou   zápisnice o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.

Ak Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo-zvukový záznam), tzn. obhliadla dôkaz, tak o tomto dôkaze musí byť spísaná zápisnica s náležitosťami podľa ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia Rady   môžu   získať   priame   a   nesprostredkované   povedomie   o   skutočnom   obsahu odvysielaného   spotu.   Takýto   dôkazný   prostriedok   (ohliadku)   nie   je   možné   nahradiť analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec, navyše nie nestranným...

Sťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými dôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali...

V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia Rady   vo   forme   vzhliadnutia   obrazovo-zvukových   záznamov,   mala   o   vykonaní   takýchto dôkazov   spísať   zápisnicu   s   náležitosťami   podľa   §   22   ods.   2   a   3   Správneho   poriadku. Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu ani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a obsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania... V prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu (vzhliadnutí   obrazovo-zvukového   záznamu)   a   v   odôvodnení   rozhodnutia   Rady   Rada opakovane poukazuje   na skutočnosť,   že sa so záznamami   oboznámila,   ide   o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia Rady.

V   konaní   o   správnom   delikte,   ktorého   skutková   podstata   spočíva   v   porušení povinnosti   pri   vysielaní   programu,   je   obrazovo-zvukový   záznam   posudzovanej   časti vysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada nevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí byť vykonaní riadnym procesným spôsobom...

S   ohľadom   na   citeľnú   ekonomickú   ujmu,   ktorú   môžu   pokuty   Rady   znamenať,   je potrebné dôsledne dbať na to, aby účastníci konania mali zaručené všetky procesné práva.»

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:„... Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o.,... podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 v spojení s článkom   1   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd, rozsudkom   Najvyššieho   súdu...   v   konaní   o   odvolaní   pod   sp.   zn.:   3   Sž/5/2014   zo   dňa 03.02.2015, porušené boli.

... Rozsudok Najvyššieho súdu... v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 3 Sž/5/2014 zo dňa 03.02.2015   sa   zrušuje   vo   všetkých   výrokoch   a   vec   sa   vracia   Najvyššiemu   súdu   na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

... Najvyšší súd... je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s.r.o.,... trovy právneho zastúpenia vo výške 500,00 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala - Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   predovšetkýmvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu tohozákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi   napadnutým   postupom tohto orgánu   a základným právom, porušenie ktorého   sanamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situáciaalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV.   ÚS   16/04,II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

9.   Z   obsahu   sťažnosti,   ako   aj   navrhovaného   petitu   vyplýva,   že   sťažovateľka   sadomáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu. Najvyšší súd označenýmrozhodnutím   potvrdil   napadnuté   rozhodnutie   Rady,   keďže   procesné   porušenie,   majúcevplyv na zákonnosť jej rozhodnutia nezistil.

10.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bolna svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomocisúdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práva slobôd. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadenýmzákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 1 dohovoru vysokézmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedenév Hlave I tohto Dohovoru.

11. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je pretopotrebné   posudzovať   spoločne.   Ústavný   súd   už   v   rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   žeobsahom   základného   práva   na   súdnu   ochranu   (čl.   46   ods.   1   ústavy),   ako   aj   právana spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístupk súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   záveryzo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzujena kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadnes medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

13.   Z   tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   takérozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnýchrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právnezávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodenézávery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného právaalebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu,ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

14. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdeniaopodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu a argumentáciusťažovateľky   nevyhodnotil   ako   spôsobilú   spochybniť   ústavnú   udržateľnosť   záverovnajvyššieho súdu, ktoré sú síce stručnejšie ako v iných obdobných prípadoch týkajúcich sasťažovateľky, ale sú na druhej strane aj jasne a zrozumiteľne odôvodnené na s. 2 až s. 3,pričom sa opierajú aj o príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákonao vysielaní a retransmisii a § 6 ods. 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republikyč. 589/2007 Z. z., ktorou   sa ustanovujú   podrobnosti   o jednotnom systéme označovaniaaudiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel,programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v zneníneskorších predpisov. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup prizistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladaťdôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocamiustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.

15. Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom, resp. rozsudkom najvyššieho súdunestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnostinapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať sprocesným   úspechom,   z   čoho   vyplýva,   že   všeobecný   súd   nemusí   rozhodovať   v   súladeso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

16. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoruv spojení s čl. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že v čl. 12 ods. 1 ústavy sú zakotvenézákladné   princípy   a   postuláty   Slovenskej   republiky,   avšak   nepredstavujú   konkrétnezákladné práva alebo slobody, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavnýmsúdom v konaní podľa čl. 127 ústavy domáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k čl. 1 dohovoru,ktorý vyjadruje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva.

17.   Keďže   ústavný   súd   nezistil   možnosť   sťažovateľkou   namietaného   porušeniaoznačených práv rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť (obdobne napr. I. ÚS 614/2015).

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd ďalšíminárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015