znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 213/2010-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna   2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., M. L., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných   práv   a   slobôd   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23 To 8/2009-757 z 2. marca 2010 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2010 doručená sťažnosť M. K., M. L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 To 8/2009-757 z 2. marca 2010 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 T 15/2008-660 zo 17. marca 2009 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) odsúdený pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania   so zbraňami a prečin   nebezpečného vyhrážania na úhrnný trest   odňatia slobody   v   trvaní   siedmich   rokov   a   šiestich   mesiacov   nepodmienečne   so   zaradením   do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   okresného   súdu   odvolanie,   o   ktorom   rozhodol krajský súd rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu, uznal sťažovateľa vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a šiestich mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Konanie na okresnom súde prebiehalo pred senátom, ktorého členkou bola D. Š. (ďalej   len   „prísediaca“).   Sťažovateľ   ešte   počas   prebiehajúceho   konania   pred   okresným súdom vzniesol 8. decembra 2008 námietku zaujatosti proti prísediacej, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením č. k. 2 T 15/08-471 z 30. septembra 2008 tak, že menovanú z konania   a   rozhodovania   v   sťažovateľovej   veci   nevylúčil.   Proti   predmetnému   uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením č. k. 6 Tos 62/08-485 z 22. októbra 2008 zamietol. Následne podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej navrhol preskúmanie postupu a rozhodnutí konajúcich súdov týkajúcich sa vznesenej námietky zaujatosti. Ústavný súd podanú sťažnosť odmietol uznesením č. k. III. ÚS 39/09-10 z 10. februára 2009.

Druhýkrát   vzniesol   sťažovateľ   námietku   zaujatosti   proti   prísediacej   6.   novembra 2008 z dôvodu podania žaloby o ochranu osobnosti sťažovateľa proti prísediacej. Okresný súd uznesením č. k. 2 T 15/2008-505 z 11. novembra 2008 prísediacu opätovne nevylúčil. Uvedené   uznesenie   okresného   súdu   napadol   sťažovateľ   sťažnosťou,   o   ktorej   rozhodol krajský súd uznesením č. k. 6 Tos 69/08-523 z 3. decembra 2008 tak, že jeho sťažnosť zamietol.   Sťažovateľ   opätovne   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu,   v   ktorej   navrhol preskúmanie postupu   a rozhodnutí konajúcich   súdov   o   druhej   námietke   zaujatosti proti prísediacej.   Ústavný   súd   podanú   sťažnosť   odmietol   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   79/09-12 z 12. februára 2009 ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ považuje za porušenie ním označených práv postup a rozsudok krajského súdu   v spojení s postupom a rozsudkom   okresného súdu,   ktoré „aj   napriek niekoľkým námietkam   zaujatosti   a   iným   prostriedkom   nápravy,   nechali   prejednávať   a   rozhodnúť prísediacu v senáte o trestnej veci sťažovateľa“, a tým porušili jeho právo na „prejednanie a rozhodnutie veci nestranným a nezávislým súdom“.

Sťažovateľ   tiež   v   sťažnosti   poukázal   na   potrebu   skúmania   objektívneho a subjektívneho   hľadiska   nestrannosti   sudcu,   resp.   prísediaceho   v   súlade   s   judikatúrou Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   na   ktorú   nadväzuje   judikatúra   ústavného   súdu. Z okolností   uvedených   sťažovateľom   je podľa   neho   zrejmé,   že   samotná   skutočnosť,   že prísediaca bola členkou senátu, ktorý rozhodoval o jeho trestnej veci, zakladá jej zaujatosť z objektívneho hľadiska, bez ohľadu na potrebu skúmania subjektívneho hľadiska, a preto ju konajúce súdy mali vylúčiť z prerokovávania a rozhodovania v jeho trestnej veci.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„KS   Trenčín   č.   k.   23Tos/8/2009-757   zo   dňa   2.   3.   2010   svojim   postupom a rozhodnutím porušil ľudské práva a základné slobody sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované Ústavou SR, najmä čl. 46 ods. 1, v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a s čl.   141 ods.   1 Ústavy Slovenskej   republiky,   Európsky   dohovor   o   ľudských   právach a základných slobodách, a to najmä čl. 6 ods. 1 a Listinu základných práv a slobôd, a to najmä čl. 36 ods. 1.

Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. 23 Tos/8/2009-757 zo dňa 2. 3. 2010, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie v sťažnosti označených práv v dôsledku toho, že krajský súd svojím postupom a rozhodnutím nenapravil pochybenia okresného   súdu,   ktorý   konal a rozhodol   v   senáte   za   účasti   prísediacej,   ktorá   mala byť vylúčená   z   vykonávania   úkonov   trestného   konania   vzhľadom   na   jej   zaujatosť   k   osobe sťažovateľa.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Podľa   §   384   ods.   1   Trestného   poriadku   na   verejnom   zasadnutí   súd   preskúma zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie,   ako   aj   správnosť   postupu   konania,   ktoré   predchádzalo   rozhodnutiu,   so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.

Podľa § 386 ods. 1 a 2 prvej vety Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   konaní,   v   ktorom   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia porušenia svojich v sťažnosti označených práv, sa vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim sa skutočnosti, že v jeho trestnej veci konal a rozhodoval senát okresného súdu za účasti prísediacej, ktorá mala byť vylúčená, sa za účinný a dostupný prostriedok nápravy vád konania   (resp.   rozhodnutia),   ktorými   sťažovateľ   svoju   sťažnosť   odôvodnil,   považuje dovolanie, v ktorom mohol uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť najvyšší súd ako súd dovolací.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   základných   práv   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010