znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 213/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/19/03 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/47/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2009 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 1 T/19/03 a pod sp. zn. 3 T/47/05.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „1.Dňa 22. 1. 2003 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno na Okresnom súde v Komárne obžalobu... pre trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom... voči sťažovateľke ako poškodenej dňa 28. 3. 2000. Konanie na Okresnom súde Komárno začalo pod spisovou značkou 1 T/19/03.   Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom,   na základe opravného prostriedku bolo vytýčené pojednávanie na 12. 5. 2003. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 12. 11. 2003. Dňa 10. 11. 2004 boli obžalovaní uznaní za vinných zo skutku, ktorý im kládla za vinu obžaloba.

2. Po prejednaní odvolania žalovaných Krajský súd v Nitre uznesením 5 To/2/2005 zo dňa 12. 4. 2005... zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, na nové prejednanie a rozhodnutie s vytknutím nedostatočne vykonaného dokazovanie.

3.   Dňa   30.   marca   2005   podala   Okresná   prokuratúra   Komárno   na   Okresnom súde v Komárne   obžalobu...   pre   trestný   čin   násilia   proti   skupine   obyvateľov a jednotlivcovi...,   trestný   čin   výtržníctva...,   trestný   čin   ublíženia   na   zdraví...   voči sťažovateľke ako poškodenej... Konanie sa vedie pod spisovou značkou 1 T/19/03.

4. Uznesením Okresného súdu Komárno spisová značka 3 T/47/05 zo dňa 21. 7. 2005... boli vyššie označené konania spojené na spoločné konanie...

5.   Po   spojení   vecí   sa   vo   veci   meritórne   nepojednávalo   pre   pozastavenie   výkonu advokácie   zvolenej   právnej   zástupkyne   žalovaných,   neskôr   sa   hlavné   pojednávania odročovali   pre   neprítomnosť   predvolaných   osôb,   pričom   sťažovateľka   má   zato,   že   súd nevyužil na zabezpečenie prítomnosti predvolaných osôb na pojednávaní všetky zákonné oprávnenia s cieľom zabezpečiť plynulosť konania.

6. Dňa 26. 5. 2007 sťažovateľka podala návrh na odstúpenie veci, týmto návrhom sa súd   nezaoberal   až   do   pojednávania   dňa   3.   9.   2007,   na   ktorom   rozhodol,   že   hlavné pojednávanie odročuje na neurčito s tým, že vec bude predložená na vyjadrenie sudcom Okresného súdu Komárno a postúpená na Krajský súd v Nitre, po rozhodnutí Krajského súdu bude vytýčený nový termín hlavného pojednávania.

7. Z dôvodu zistenej nečinnosti súdu podala sťažovateľka dňa 27. 3. 2009 sťažnosť predsedovi Okresného súdu na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť - písomnosti Okresného súdu Komárno č. k. Spr 1507/09 zo dňa 6. mája 2009, ktorá bola sťažovateľke doručená dňa 18. mája 2009, predseda súdu konštatuje, že sťažnosť je dôvodná, spis nebol predložený nariadenému súdu a sudcovi uložil konať bez zbytočných prieťahov...

8. Na základe predložených dôkazov má sťažovateľka zato, že v konaní 1 T/19/03 súd nekonal od podania obžaloby efektívne, s cieľom zistiť objektívnu/materiálnu pravdu a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu spravodlivo rozhodnúť.“

Sťažovateľka   na   základe   uvedeného   navrhla   ústavnému súdu,   aby nálezom   takto rozhodol:

„1.   Okresný   súd   v   Komárne   v   konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami   1 T/19/03   a 3   T/47/05   porušil   právo   sťažovateľky...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Komárno v konaní 1 T/19/03 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov, zabezpečiť dôkazy potrebné pre rozhodnutie a vec čo najrýchlejšie prejednať a meritórne rozhodnúť.

3. Sťažovateľke..., priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6500 EUR, ktoré je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Priznáva sťažovateľke   náhradu trov právneho zastúpenia v konaní   o   ústavnej sťažnosti   vo   výške   245,70   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Komárno   povinný   vyplatiť   jej advokátke Mgr. E. S... jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   podľa   čl.   6   ods.   l   dohovoru, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

Ústavný súd z odpovede predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 1507/09 zo 6. mája 2009 sťažovateľke na jej sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 1 T/19/03 (sťažovateľke, ako to sama potvrdila, bola doručená 18. mája 2009) okrem iného zistil, že „Oboznámil som sa so spisovým materiálom v predmetnej veci a dospel som k záveru, že Vaša sťažnosť je dôvodná... Zároveň Vám dávam na vedomie, že som sudcovi uložil konať v uvedenej trestnej veci bez zbytočných prieťahov s tým, že som voči nemu uplatnil disciplinárnu zodpovednosť v   zmysle   §   115   a   nasledujúce   zák.   č.   385/2000   o   sudcoch   a prísediacich   a   o   zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a nasl.   zákona   o súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných   prieťahov   a ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť   [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   sťažovateľka   doručila 22. júna 2009 a predsedovi okresného súdu bola doručená sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/19/03 osobne 17. marca 2009, ktorú predseda okresného súdu vybavil 6. mája 2009 a doručil sťažovateľke 18. mája 2009, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému   nemožno   pripísať   účinky,   ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať,   pretože neuplynul dostatočne dlhý čas na zjednanie nápravy (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II.   ÚS   390/06).   Predseda   okresného   súdu   okrem   iného   priznal   prieťahy   v konaní, pričom uviedol, že uložil sudcovi konať v uvedenej trestnej veci bez prieťahov a uplatnil voči sudcovi disciplinárnu zodpovednosť.

Navyše   ústavný   súd   zistil   dopytom   na   okresnom   súde,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/19/03 vo veci koná, lebo o návrhu sťažovateľky na odstúpenie veci a prikázanie inému súdu už bolo medzičasom rozhodnuté a vo veci okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania na 19. september 2009.

Na základe týchto zistení ústavný súd   dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009