znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 212/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoadvokátom   JUDr.   Jurajom   Tibenským,   Štefánikova   15,   Nitra,   vo   veci   namietanéhoporušenia základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajskéhosúdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 61/2011 zo 16. februára 2015 v častitýkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie svojich základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkomKrajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) zo 16. februára 2015 v konaní vedenompod sp. zn. 7 Co 61/2011 v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania (ďalej aj„napadnutý rozsudok“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   krajský   súdnapadnutým   rozsudkom   nepriznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania,   ktorý   vydalv odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 18 C 79/2005 z 1. apríla2010. Proti napadnutému rozsudku iba v časti nepriznania náhrady trov konania sťažovateľpodal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“) tak, že ho uznesením sp. zn. 3 Cdo 353/2012 zo 14. januára 2015 odmietol akoneprípustné.

3. Sťažovateľ poukazuje na to, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárnya krajský   súd   vychádzal   z   nesprávneho   skutkového   zistenia   veci   (krajský   súd   vôbecneskúmal majetkové pomery navrhovateľky a sťažovateľa), ako aj z nesprávneho právnehoposúdenia   veci,   a tiež   nesprávne   aplikoval   zákonné   ustanovenia   Občianskeho   súdnehoporiadku   (ďalej   aj   „OSP“),   konkrétne   ustanovenia   §   150   ods.   1   a   §   213   ods.   2   OSP(sťažovateľ   uvádza,   že   podľa   uznesenia   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   6   M   Cdo   5/2011z 18. januára 2012 je ustanovenie § 213 ods. 2 OSP „plne aplikovateľné i v konaní súdu o trovách   konania.“).   Ak   krajský   súd   v   konaní   nepostupoval   v   súlade   s   uvedenýmustanovením a nevyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k použitiu ustanovenia § 150 ods. lOSP,   odňal   mu   možnosť   konať   pred   súdom   (v   sťažnosti   uvádza   napr.   rozhodnutienajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 322/2009 z 27. októbra 2010 uverejnené v Zbierke stanovísknajvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 3/2011). Sťažovateľ v konaní o určenieneplatnosti   kúpnopredajnej   zmluvy   chránil   svoje   práva,   a   ak   krajský   súd   mu   v konanív súlade s § 243d ods. 2 OSP poskytol ochranu, niet preto rozumného dôvodu, aby muneboli priznané trovy konania, ak zároveň svojím správaním pred podaním žaloby nedalžiadny   dôvod   na   začatie   konania.   Spravodlivé   by   preto   bolo,   ak   by   trovy   konaniasťažovateľovi boli priznané v plnej výške, pretože ustanovenie § 150 ods. 1 OSP nedávadôraz na majetkové pomery účastníkov konania, ale na správanie účastníkov konania.

4.   Sťažovateľ   v petite   svojej   sťažnosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmtonálezom:

„... Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn.: 7Co/61/2011-695 zo dňa 16.02.2012 v časti   nepriznania   náhrady   trov   konania   odporcovi   v   2.   rade   (sťažovateľovi)   porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛.. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy...

... Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 7Co/61/2011-695 zo dňa 16. 02. 2012 v časti nepriznania náhrady trov konania odporcovi v 2. rade sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

...   Krajský   súd   v   Nitre   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   náhradu   trov   právneho zastúpenia v celkovej výške 294,44 €... na účet advokáta, JUDr. Juraj Tibenský... do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

5.   Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiachfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrhna začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecnýchsúdov,   ale   podľa   čl. 124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať aniprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavnéhosúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia aaplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkovtakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou oľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže staťpredmetom   kritiky   zo   strany   ústavného   súdu   iba   v   prípade,   ak   by   závery,   ktorými   savšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Oarbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom bybolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušnýchustanovení,   že   by   zásadne   poprel   ich   účel   a   význam   (m. m. I. ÚS 115/02,   I. ÚS 12/05,I. ÚS 352/06).

8.   Sťažovateľ   sa   domáha   toho,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil   porušeniejeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného právavlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   napadnutým   rozsudkom   krajského   súduz dôvodov uvedených v bode 3 tohto rozhodnutia. Sťažovateľ je presvedčený, že mu malabyť krajským súdom priznaná ako úspešnému účastníkovi náhrada trov konania, a nosnédôvody jeho sťažnosti spočívali v tom, že krajský súd ho mal s poukazom na § 213 OSPvyzvať,   že   chce   inak   rozhodnúť   o trovách   konania   (teda   nie   v zmysle   zásady   úspechuv konaní podľa § 142 ods. 1 OSP), a ak tak neurobil, je jeho rozhodnutie prekvapivé, náhlea nespravodlivé a postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdompodľa § 237 písm. f) OSP.

9. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konaťa rozhodovať   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb,   ktorými   namietajúporušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity(podobne napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04 a I. ÚS 170/2011).

10.   Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   považuje   za   potrebné   zdôrazniť,   že   akonezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti nemá právomoc preskúmať námietky sťažovateľavo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu (body 3 a 9), keďže tieto skutočnostimal   možnosť   sťažovateľ   napadnúť   v   zmysle   §   237   písm.   f)   OSP   na   najvyššom   súde.Sťažovateľ napokon tak aj urobil a jeho námietky v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu(sú v podstate totožné s jeho námietkami v podanom dovolaní) boli preskúmané najvyššímsúdom,   ktorý   nezistil   ich   dôvodnosť   a bližšie   dôvody   vyjadril   v uznesení   sp.   zn.3 Cdo 353/2012 zo 14. januára 2015 na s. 3 až s. 6. V sťažnosti doručenej ústavnému súduvšak sťažovateľ už dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu v petite (ústavný súd je petitompodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný) a ani v odôvodnení sťažnosti nenapáda(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), hoci je pritom kvalifikovane zastúpený advokátom.

11.   Za   týchto   okolností,   ak   napáda   výslovne   iba   predchádzajúce   rozhodnutiekrajského súdu (nie aj dovolacie rozhodnutie) platí tu princíp subsidiarity, pre ktorý saústavný súd vecne jeho námietkami vo vzťahu ku krajskému súdu zaoberať nemohol.

12.   Vychádzajúc   z uvedeného,   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťsťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.

13. Ústavný súd k dôvodom odmietnutia sťažnosti sťažovateľa dodáva, že v rozsahusťažovateľom namietaných nosných dôvodov navyše nezistil ani arbitrárnosť a ani zjavnúneopodstatnenosť prijatých právnych záverov zo strany krajského súdu a ani taký výklada aplikáciu   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   v okolnostiach   danejveci, ktorým by krajský súd zásadne poprel ich účel a význam. Okrem toho porušeniesvojho   základného   práva   podľa   čl. 20   ods.   1   ústavy   sťažovateľ   tiež   v sťažnosti   vôbecneodôvodnil, teda sťažnosť v tejto časti ani nespĺňa zákonom o ústavnom súde predpísanénáležitosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015