znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 212/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., T., zastúpenej obchodnou spoločnosťou A. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. R. H., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 28 Cb 242/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2013 faxom a následne 20. marca 2013 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   A.   s.   r.   o.,   B., konajúcej prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. R. H., pre namietané porušenie jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 242/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   9.   septembra   2009   sťažovateľka   podala na okresnom   súde   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu,   ktorým   sa   proti   obchodnej spoločnosti E., a. s. (ďalej len „odporca“), domáhala zaplatenia sumy 6 794,13 €. Pôvodne bola vec vedená pod sp. zn. 30 Rob 187/2009, po prevedení do oddelenia Cb je konanie vedené pod sp. zn. 28 Cb 242/2009.

K ďalšiemu postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľka uviedla:„Dňa 14. 9. 2009 - navrhovateľ uhradil súdny poplatok vo výške 407,50 EUR, čo aj súdu písomne doložil dňa 16. 9. 2009.

Dňa   18.   9.   2009   -   okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz,   ktorý   bol   doručený   PZ navrhovateľa dňa 23. 9. 2009.

Prípisom zo dňa 15. 10. 2009 - súd zaslal PZ navrhovateľa (doručené dňa 20. 10. 2009) odpor odporcu a vyzval ho na vyjadrenie sa.

Dňa 16. 11. 2009 - navrhovateľ podal vyjadrenie k odporu odporcu. Dňa 11. 5. 2010 - navrhovateľ žiadal o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 1. 7. 2010 - navrhovateľ opätovne žiadal o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 29. 11. 2010 - navrhovateľ opätovne žiadal o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa   21.   3.   2011   -   navrhovateľ   podal   predsedníčke   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní.

Dňa 30. 3. 2011 - súd odložil sťažnosť ak nevybavenú s odôvodnením, že sťažnosť nepodal   účastník   konania   sám,   ale   právny   zástupca,   ktorý   však   doložil   plnú   moc s obyčajným podpisom a nie overeným podpisom splnomocniteľa.

Dňa   18.   4.   2011   -   navrhovateľ   podal   predsedníčke   súdu   opätovne   sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 17. 5. 2011 - predsedníčka súdu oznámila, že predlžuje lehotu na vybavenie sťažnosti až do 2. 8. 2011.

Dňa   26.   7.   2011   -   predsedníčka   súdu   oznámila,   že   opätovne   predlžuje   lehotu na vybavenie sťažnosti až do 2. 11. 2011.

Dňa   15.   2.   2012   -   navrhovateľ   podal   predsedníčke   Krajského   súdu   žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, keďže napriek 2krát predĺženému termín na jej vybavenie a uplynutia ďalších 3 mesiacov, okresný súd na sťažnosť vôbec nereagoval. Dňa   9.   3.   2012   -   podpredsedníčka   Krajského súdu   Bratislava odpovedala prípisom, že sťažnosť na postup Okresného súdu Bratislava I vo veci vybavenia sťažnosti na prieťahy   v   konaní   vyhodnotili   ako   dôvodnú   a   za   oneskorené   vybavenie   sťažnosti   sa ospravedlnili.

Medzitým odpoveďou zo dňa 29. 2. 2012 (doručenou však až spoločne s odpoveďou Krajského   súdu   v   Bratislave   dňa   15.   3.   2012)   -   Okresný   súd   Bratislava   I   oznámil,   že v konaní   došlo   k   prieťahom,   pričom   zákonná   sudkyňa   a   vyšší   súdny   úradník   boli upozornení, aby vo veci pokračovali bez prieťahov.

Dňa   21.   5.   2012   -   sa   uskutočnilo   prvé   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vypočutý štatutárny zástupca navrhovateľa a ktoré bolo odročené s tým, že na ďalšom pojednávaní bude vypočutý štatutárny zástupca odporcu. Nie je vôbec zrejmé, prečo nebol vypočutý aj Štatutárny zástupca odporcu, hoci sa na pojednávaní nachádzal.

Dňa 17. 9. 2012 - sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré však bolo odročené bez prejednania   veci   z   dôvodu,   že   za   odporcu   sa   nikto   nedostavil,   pričom   odporca   svoju neprítomnosť neospravedlnil.

Dňa 14. 11. 2012 - sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré však bolo odročené bez prejednania   veci   z   dôvodu,   že   za   odporcu   sa   nikto   nedostavil,   pričom   odporca   svoju neprítomnosť neospravedlnil, resp. sa následne dostavila osoba, ktorá síce tvrdila, že je právnym zástupcom odporcu, ale nemala o tom žiadne splnomocnenie.

Dňa 11. 2. 2013 - sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré však nebolo otvorené z dôvodu,   že odporca oznámil, že na spoločnosť odporcu bol vyhlásený konkurz,   avšak nemá o tom žiadne rozhodnutie so sebou; súd preto pojednávanie odročil na neurčito.“

Z uvedeného prehľadu úkonov v napadnutom konaní podľa sťažovateľky vyplýva, že konanie trvá dosiaľ 3 roky a 6 mesiacov, pričom za priebežný postup okresného súdu, ktorý nebol poznačený zbytočnými prieťahmi v konaní, možno považovať len obdobie od podania návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu,   t.   j.   od   9.   septembra   2009   do   rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov, t. j. do 22. februára 2010.

V nasledujúcom období, t. j. od 22. februára 2010 do 25. januára 2011 (11 mesiacov), nedošlo podľa názoru sťažovateľky k žiadnemu úkonu okresného súdu, a to napriek tomu, že   v   tomto   období   sťažovateľka   trikrát   poslala   písomnú   žiadosť   o   nariadenie   termínu pojednávania a o riadne pokračovanie v konaní. Uvedenú absolútnu nečinnosť okresného súdu   v   tomto   období   potvrdila   aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   oznámení z 29. februára 2012 k sťažnosti na prieťahy v konaní.

Podľa sťažovateľky „V ďalšom období okresný súd nekonal, pretože predložil spis na Krajský   súd   Bratislava   z   dôvodu   odvolania   k   jeho   rozhodnutiu   a   návrhu   odporcu na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   V   tomto   prípade   súd   prvého   stupňa   postupoval v rozpore s § 209 ods. 2 OSP (Ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa nerozhodol vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd prvého stupňa nemohol pokračovať v konaní.), čím spôsobil ďalšie prieťahy v konaní. Okrem toho pri rozhodovaní o odvolaní odporcu k rozhodnutiu o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolací súd musel vrátiť vec súdu prvého stupňa, a to dokonca 2-krát. Riadnym a včasným konaním súdu sa rozumie nielen vydávanie rozhodnutí, ale aj správne rozhodovanie súdu, nie také rozhodovanie,   že   odvolací   súd   musí   2-krát   vracať   rozhodnutie súdu prvého   stupňa   pre nesprávny   postup.   Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   rozhodovanie   o   návrhu   odporcu na oslobodenie od súdnych poplatkov trvalo celkovo od 4. 11. 2009 do 21. 12. 2011, teda celkovo 25 mesiacov. Takýto postup je neprípustný, jednak na porušenie § 209 ods. 2 OSP, jednak   na   celkovú   dobu   takéhoto   rozhodovania,   a   znamenal   prieťahy   v   konaní,   keďže okresný súd po túto dobu vôbec neriešil rozhodovanie vo veci samej.“.

Na   základe   sťažovateľkou   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní,   ktorá   bola predsedníčkou okresného súdu 29. februára 2012 vyhodnotená ako dôvodná, okresný súd v období   od   21.   mája   2012   do   11.   februára   2013   nariadil   vo   veci   4   pojednávania. Na pojednávaní konanom 21. mája 2012 bol vypočutý štatutárny zástupca sťažovateľky (navrhovateľky) a pojednávanie bolo odročené pre účely vypočutia štatutárneho zástupcu odporcu   napriek   jeho   prítomnosti   už   na   tomto   pojednávaní.   Pojednávania   nariadené na 17. september 2012 a 14. november 2012 sa neuskutočnili z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti štatutárneho zástupcu odporcu. Okresný súd v týchto prípadoch podľa názoru sťažovateľky nevyužil príslušné zákonné opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku, t. j.   nedal   odporcu   predviesť,   neuložil   mu   poriadkovú   pokutu   ani   ho   nepredvolal   pod hrozbou pokuty či predvedenia. Ostatné pojednávanie vo veci uskutočnené 11. februára 2013 bolo okresným súdom odročené z dôvodu, že okresný súd preverí tvrdenie odporcu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   tiež   poukázala   na   nesprávny   postup   okresného   súdu pri vybavovaní jej sťažnosti na prieťahy v konaní podanej 21. marca 2011 a opakovane 18. apríla 2011, keď predsedníčka okresného súdu dvakrát predĺžila lehotu na jej vybavenie, napriek   zákonom   ustanovenej   tridsaťdňovej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   podala sťažovateľka   15.   februára   2012   predsedníčke   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len „krajský   súd“)   žiadosť   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní. Predsedníčka krajského súdu reagovala prípisom z 9. marca 2012, v ktorom jej sťažnosť vyhodnotila   ako   dôvodnú   a   za   oneskorené   vybavenie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní predsedníčkou okresného súdu sa ospravedlnila.

Podľa   sťažovateľky   napriek   stanovisku   predsedníčky   okresného   súdu   nebola zjednaná   účinná   náprava,   keďže   dosiaľ   neboli   vo   veci   okrem   vypočutia   štatutárneho zástupcu   sťažovateľa   vykonané   žiadne   efektívne   úkony,   a   teda   k   porušovaniu   jej označených práv neustále dochádza v dôsledku nekonania a úplnej nečinnosti okresného súdu, ako aj v dôsledku jeho neefektívneho a chybného postupu.

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti D., s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   článku   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn 28Cb/242/2009 porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní sp. zn. 28Cb/242/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti D., s. r. o... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3. 000,- EUR (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný sťažovateľovi vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

4)   Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   nahradiť   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.   trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 EUR (2 úkony á 130,16 EUR + 2 x paušálna náhrada á 7,81 EUR = 275,94 EUR + 55,19 (DPH) = 331,13 EUR) na účet právneho zástupcu A. s. r. o... do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   jej   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 242/2009.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplynuli tieto skutočnosti:

Sťažovateľka   podala   9.   septembra   2009   na   okresnom   súde   návrh   na   vydanie platobného   rozkazu   o   zaplatenie   6   794,13   €.   Okresný   súd   vo   veci   konal   priebežne až do 22. februára   2010.   Počas   roka   2010   sťažovateľka   opakovane   žiadala   okresný   súd o nariadenie pojednávania. Sťažnosť na prieťahy v konaní podala predsedníčke okresného súdu   18.   apríla   2011.   Predsedníčka   okresného   súdu   v   odpovedi   na   sťažnosť sp. zn. Spr 2137/2011   z   29.   februára   2012   uznala   prieťahy   v   konaní   v   období od 22. februára 2010 do 25. januára 2011 a dospela k záveru, že ku vzniku prieťahov došlo z objektívnych dôvodov, predovšetkým z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu na obchodnom úseku. Súčasne uviedla, že priebeh napadnutého konania bude priebežne sledovať, pričom zákonná sudkyňa vo veci nariadi pojednávanie v priebehu mája   –   júna 2012.   Následne   sa   21.   mája   2012   uskutočnilo   pojednávanie   vo   veci, pojednávania   nariadené   na   17.   september   2012   a   14.   november   2012   boli   odročené z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti odporcu. Pojednávanie nariadené na 11. február 2013   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu,   že   okresný   súd   preverí   odporcom   tvrdenú skutočnosť, že na jeho majetok bol v januári 2013 vyhlásený konkurz.

Zo   zistenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   v   Obchodnom   vestníku   č.   21/2013 z 30. januára   2013   bolo   zverejnené   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   2   K   47/2012 z 23. januára 2013, ktorým vyhlásil konkurz na majetok odporcu. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   konkurze“)   vyhlásením   konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   konštantnou   judikatúrou   berie   do   úvahy,   že odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne   neopodstatnenú   možno   „vzhľadom   na   skutočnosť,   že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“   (II.   ÚS   93/03),   resp.   že   „na   základe   skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (III. ÚS 204/09).

Ak   ústavný súd   dospeje k   záveru, že postup všeobecného súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi,   ktoré   by bolo   možné posúdiť   ako „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ), nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, III. ÚS 52/05) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).

K týmto ustáleným právnym názorom ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04)].

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (m.   m.   I.   ÚS   162/03)   konštatuje,   že   prerušenie   konania   možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom   predvídaným   zákonom,   nemôžu   sa   v   prerušenom   konaní   vykonávať   žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   preto   nečinnosť   všeobecného   súdu   v   dôsledku   existencie zákonnej   prekážky   jeho   postupu   neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy   v   konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06).

Z   chronológie   úkonov   vykonaných   okresným   súdom   v   sťažovateľkinej   veci vyplývajúcich zo sťažnosti, ako aj z odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť na prieťahy v konaní ústavný súd zistil dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní 11 mesiacov (od 22. februára 2010 do 25. januára 2011). Okresnému súdu možno vytknúť neefektívny   postup   spočívajúci   v   rozhodovaní   o   oslobodení   od   súdnych   poplatkov, keď krajský súd dvakrát vrátil vec okresnému súdu pre nesprávny postup. Súčasne ústavný súd konštatuje, že v rámci rozhodovania o odvolaní odporcu voči uzneseniu okresného súdu o oslobodení od súdnych poplatkov sa súdny spis nachádzal na odvolacom súde celkovo 9 mesiacov.

Podľa názoru ústavného súdu opísaný neefektívny postup okresného súdu, ako aj jeho nečinnosť síce prispeli k predĺženiu napadnutého konania, avšak s prihliadnutím na postup   okresného   súdu   v   tomto   konaní   po   vybavení   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní predsedníčkou   okresného   súdu,   ktorý   smeroval   k   odstráneniu   protiprávneho   stavu zapríčineného nečinnosťou okresného súdu (okresný súd nariadil v období od mája 2012 do februára 2013 vo veci 4 pojednávania), ako aj na súčasný stav, keď je konanie ex lege prerušené z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok odporcu, túto skutočnosť nemožno považovať za dostatočný dôvod na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný   súd   k   uvedenému   záveru   dospel   aj   s   prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   konania (3 roky a 6 mesiacov) a na skutočnosť, že na ťarchu okresného súdu nemožno pričítať obdobie v trvaní 9 mesiacov, keď sa súdny spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o oslobodení od súdnych poplatkov.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že predsedníčka okresného súdu jeho sťažnosti na prieťahy v konaní nevybavila v zákonom ustanovenej lehote, ústavný súd nie je kompetentný preskúmavať v tomto smere postup všeobecných súdov.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jej ďalšími nárokmi uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013