znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 212/2012-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej spoločnosťou A., s. r. o., B.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr.   P.   V.,   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 53 Er 147/2010-117 z 13. januára 2012 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 53 Er 147/2010-117 z 13. januára 2012 p o r u š i l základné právo obchodnej spoločnosti S., a. s., na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 53 Er 147/2010-117 z 13. januára 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti S., a. s., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,40 € (slovom tristodvadsaťtri eur a štyridsať centov), ktorú j e   p o v i n n ý vyplatiť Okresný súd Bratislava II na účet spoločnosti A., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2012   doručená sťažnosť obchodnej   spoločnosti   S.,   a. s.,   B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. V., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 53 Er 147/2010-117 z 13. januára 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

2. Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 212/2012-15 z 9. mája 2012 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

3. Z obsahu sťažnosti a z pripojených listín vyplynulo: Rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) č. k. 5 Obdo/36/2009-677 zo 16. decembra 2009 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť žalobcovi T., spol. s r. o., úrok z omeškania vo výške 17,6   %   ročne   zo   sumy   1 493 726,34 €   od   2.   februára   2000   až do zaplatenia a zo sumy 429 702,09 € od 29. januára 2000 až do zaplatenia. Rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 5. februára 2010 a vykonateľnosť 8. februára 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: «Na základe Rozsudku ako exekučného titulu začal žalobca   ako   oprávnený   proti   žalovanému   ako   povinnému   exekučné   konanie   návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 9. 2. 2010, a to na Exekútorskom úrade Banská Bystrica, u súdnej exekútorky JUDr. E. N., so sídlom B., pod sp. zn. EX 28/10. Povinný uhradil vymáhanú pohľadávku oprávneného podľa Rozsudku dňa 10. 2. 2010 v celom rozsahu. Upovedomením   o   začatí   exekúcie   zo   dňa   10.   3.   2010,   EX   28/10,   vyzvala súdna exekútorka   povinného,   aby   jej   uhradil   trovy   exekúcie,   ktoré   predstavujú   sumu 39.632,14-   EUR v prípade ich uhradenia do 14 dní   odo dňa doručenia   upovedomenia o začatí exekúcie a v prípade ich neuhradenia v uvedenej lehote môžu dosiahnuť sumu 40.690,76- EUR.

Dňa   15.   3.   2010   podal   povinný   Námietky   proti   trovám   exekúcie   (ďalej   aj   ako „Námietky   proti   trovám“)...   v   Námietkach...   namietal   najmä   nepreskúmateľnosť vyčíslených   trov   exekúcie,   poukázal   na   skutočnosť,   že   vymáhaná   pohľadávka   podľa Rozsudku bola uhradená pred vydaním poverenia súdnej exekútorke a najmä na skutočnosť, že   suma   predbežných   trov   exekúcie   bola   vyčíslená   v   rozpore   s   platnými   právnymi predpismi... poukázal... na skutočnosť, že vzhľadom na dobrovoľné splnenie dlhu deň po začatí exekučného konania mala byť maximálna suma odmeny exekútora znížená minimálne v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej aj ako „Vyhláška“).

Dňa 24. 3. 2010 podal povinný tiež Námietky povinného proti exekúcii (ďalej aj ako „Námietky“), kde namietal viaceré dôvody, pre ktoré je predmetná exekúcia neprípustná... dôvody... doplnil v Doplnení námietok proti exekúcií zo dňa 26. 3. 2010...

Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 5. 2010, sp. zn. 53Er 147/2010- 86, EX 28/10, bolo Námietkam povinného vyhovené v celom rozsahu a toto uznesenie bolo po odvolaní oprávneného potvrdené uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 5. 4. 2011,   sp   zn.   19CoE/399/2010-105.   Krajský   súd   Bratislava   vo   svojom   potvrdzujúcom uznesení konštatoval, že povinný uhradil pohľadávku dňa 10. 2. 2010, teda deň po začatí exekučného konania. Preto bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne, a povinný musí znášať trovy konania a trovy exekúcie. Odvolací súd ale zároveň upozornil súd prvého stupňa,   že   bude   musieť   pri   svojom   rozhodovaní   o   trovách   exekúcie   vziať   do   úvahy skutočnosť,   že   povinný   uhradil   vymáhanú   pohľadávku   oprávnenému   deň   po   začatí exekučného konania a pred tým, ako sa súdny exekútor obrátil na súd so žiadosťou na udelenie poverenia a pred tým, ako bol súdom poverený na vykonanie exekúcie a mohol začať vykonávať exekučnú činnosť smerujúcu k vymoženiu pohľadávky oprávneného... Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. 7. 2011, sp. zn. 53Er/147/2010- 109,   EX   28/10   súd   exekúciu   vedenú   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 53Er/147/2010 a u súdneho exekútora JUDr. E. N. pod sp. zn. EX 28/10 zastavil v celom rozsahu   (ďalej aj   ako „Uznesenie o   zastavení   exekúcie“).   V   odôvodnení zastavujúceho uznesenia súd informoval účastníkov, že o náhrade trov exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením. Takéto uznesenie však nebolo do dnešného dňa vydané, hoci o jeho vydanie povinný žiadal Žiadosťou o rozhodnutie o náhrade trov exekúcie zo dňa 8. 2. 2012... Dňa 13. 1. 2012 vydal Okresný súd Bratislava II pod sp. zn. 53Er 147/2010-117 uznesenie,   ktorým   vyhovel   Námietkam   proti   trovám   v   časti   1.180,72-   EUR   a   v   časti 39.510,04-   EUR   ich   zamietol   (ďalej   aj   ako   „Uznesenie“).   Uznesenie...   nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 2. 2012...

Nedatovaným   vyjadrením,   ktoré   bolo   doručené   SPP,   a.   s.   dňa   27.   2.   2012   súd oznámil,   že   Uznesenie   je   konečným   rozhodnutím   o   trovách   exekúcie   a   súd   už   nebude rozhodovať osobitným uznesením o náhrade trov exekúcie, nakoľko súd zastavil exekúciu po vyhovení námietkam proti exekúcii a s trovami exekúcie sa vysporiadal uznesením č. k. 53 Er/147/2010-117, ktorým rozhodol o námietkach proti trovám exekúcie.»

Sťažovateľka   poukazuje   na   to,   že «Podľa   §   201   ods.   1   Exekučného   poriadku, predbežné   trovy   exekúcie   určuje   exekútor   podľa   osobitného   predpisu   v   upovedomení o začatí   exekúcie.   V   rámci   predbežných   trov   exekúcie   exekútor   vyčísli   odmenu   najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len   v   rozsahu   ich   skutočnej   výšky   v   čase   upovedomenia   o   začatí   exekúcie.   Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je stanovené inak. Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 EUR a najviac 33.193,92 EUR. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50 % odmeny podľa ods. 1.

Napriek skutočnosti, že Okresný súd Bratislava II v uznesení č. k. 53Er 147/2010-117 zo dňa 13. 1. 2012 predmetné ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. cituje... dospel k nesprávnym právnym záverom, resp. vôbec neodôvodňuje, prečo sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadil.

Okresný súd Bratislava II v odôvodnení predmetného uznesenia len konštatuje, že nakoľko exekútor od vykonania exekúcie neupustil, trovy sú určené v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky   č.   288/1995   Z.   z.   Uvedené   konštatovanie   považuje   sťažovateľ   za   hrubý formalizmus,   pričom   Okresný   súd   Bratislava   II   sa   vôbec   nevysporiadal   s   viacerými závažnými   porušeniami   povinností   exekútorky   JUDr.   E.   N.,   ako   aj   s ostatnými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré sa na predmetný prípad nepochybne vzťahujú... opomenul skutočnosť, že exekútorka... mala v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 10. 3. 2010 vyčísliť predbežné trovy exekúcie vo výške 50 % odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., a tiež trovy exekúcie v plnej výške, ak by povinný svoj dlh dobrovoľne nesplnil a exekútorka by musela pohľadávku v exekúcii vymáhať... skutočnosť, že exekútorka vyčíslila v upovedomení o začatí exekúcie z 10. 3. 2010 predbežné trovy v plnej   výške   napriek   tej   skutočnosti,   že   jej   oprávnený   už   dňa   15.   2.   2010   oznámil   že povinný pohľadávku uhradil, avšak exekútorka z nepochopiteľných dôvodov od exekúcie neupustila a po udelení poverenia dňa 18. 2. 2010 začala exekúciu vykonávať.

Predmetný   nedostatok   vyčíslenia   predbežných   trov   exekúcie   namietal   povinný vo svojich   námietkach   voči   trovám   exekúcie   zo   dňa   15.   3.   2010,   avšak   Okresný   súd Bratislava II sa s týmto nedostatkom vôbec nevysporiadal.

Napadnuté   uznesenie   tiež   vôbec   nerieši   tú   skutočnosť,   že   bolo   povinnosťou exekútorky...   podľa   §   46   ods.   3   Exekučného   poriadku   upustiť   od   vykonania   exekúcie, vzhľadom na to, že povinný dobrovoľne splnil, čo mu ukladal exekučný titul. Navyše, aj keď súdna exekútorka porušila svoju povinnosť upustiť od vykonania exekúcie a pokračovala v exekúcii aj po splnení povinnosti podľa exekučného titulu povinným, nárok na odmenu v plnom rozsahu podľa §5 ods. 1 vyhlášky jej nemohol vzniknúť.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku platného a účinného ku dňu 10. 2. 2010: „Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným   predpisom   v   rovnakom   rozsahu   ako   v   prípade   upustenia   od   vykonania exekúcie“...

exekučné konanie sa teda začalo 9. 2. 2010. K úhrade pohľadávky došlo zo strany povinného už...   10.   2.   2010,   upovedomenie   o začatí exekúcie   zo dňa   10.   3.   2010 bolo doručené povinnému 12. 3. 2010. K zaplateniu pohľadávky teda došlo po začatí exekučného konania a skôr, ako povinnému uplynula 14-dňová lehota na podanie námietok.

Preto nebolo rozhodujúce, či exekútorka upustila od vykonania exekúcie v zmysle § 46 ods.   3 Exekučného poriadku (napriek tomu, že tak bola povinná urobiť), nakoľko podľa § 47 ods. 3 jej vznikol nárok na náhradu trov exekúcie iba ako v prípade upustenia od exekúcie v rozsahu podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.

Napriek tomu, že Okresný súd Bratislava II správne zistil skutkový stav, na tento skutkový stav nesprávne aplikoval právne normy, s porušením povinností súdnej exekútorky sa vôbec nevysporiadal, navyše opomenul záväzný právny názor Krajského súdu Bratislava v   uznesení   o   potvrdení   námietok   Krajského   súdu   Bratislava   zo   dňa   5.   4.   2011,   sp   zn. 19CoE/399/2010-105.   Krajský   súd   totiž   nariadil   Okresnému   súdu   Bratislava   II   pri rozhodovaní o trovách exekúcie vziať do úvahy skutočnosť, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku oprávnenému deň po začatí exekučného konania a pred tým, ako sa súdny exekútor obrátil na súd so žiadosťou na udelenie poverenia a pred tým, ako bol súdom poverený na vykonanie exekúcie a mohol začať vykonávať exekučnú činnosť smerujúcu k vymoženiu pohľadávky oprávneného.».

Podľa sťažovateľky je uznesenie okresného súdu arbitrárne, nesprávne, porušujúce jej   základné   právo   na   spravodlivý   súdny   proces,   na   riadne   odôvodnenie   súdneho rozhodnutia, ako aj na spravodlivé rozhodnutie.

Sťažovateľka ďalej uvádza: „... v námietkach voči trovám exekúcie zo dňa 15. 3. 2010   namietal   postup súdnej   exekútorky pri   vyčíslení predbežných trov   exekúcie,   ktoré v porovnaní   s   trovami   exekúcie   v   zmysle   upovedomenia   o   začatí   exekúcie predstavovali skoro rovnakú sumu (predbežné trovy sumu 39.513,14 EUR s DPH oproti sume 39.632,14 EUR v prípade vymoženia pohľadávky v exekúcii).

Navyše predbežné trovy exekúcie vyčíslila súdna exekútorka v upovedomení o začatí exekúcie   zmätočne,   keď   na   prvej   strane   upovedomenia   uvádza   sumu   predbežných   trov exekúcie vrátane DPH 40.690,76 EUR a na druhej strane upovedomenia už uvádza sumu predbežných   trov   exekúcie   vrátane   DPH   podľa   §   201   ods.   1   Exekučného   poriadku 39.513,14 EUR.

Súdna   exekútorka   vyčíslila   v   Upovedomení   o   začatí   exekúcie   trovy   exekúcie v rozpore   s   ustanovením   §   201   ods.   1   Exekučného   poriadku,   keď   nevyčíslila   odmenu exekútora v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, ale jej plnú výšku... je potrebné dodať, že súdna exekútorka... trovy exekúcie žiadnym spôsobom nešpecifikovala vo vzťahu k sume odmeny a jednotlivých náhrad v zmysle ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a takáto špecifikácia bola vyčíslená až v Uznesení, aj to neúplne.

Okresný súd Bratislava II. sa s predmetnými nezrovnalosťami vôbec nezaoberal, aj keď ani jedna z predmetných súm vyčíslených ako predbežné trovy exekúcie celkom zjavne nemohla zodpovedať sume vypočítanej podľa § 5 ods. 2 vyhlášky. Navyše Okresný súd Bratislava II konštatoval, že súdna exekútorka vyčíslila v upovedomení o začatí exekúcie predbežné   trovy   exekúcie   vo   výške   40.690,76   EUR,   čo   nezodpovedá   skutkovému   stavu vzhľadom   na   dve   rozdielne   sumy   predbežných   trov   exekúcie   vyčíslené   v   upovedomení o začatí exekúcie...

Povinný takisto v námietkach voči trovám exekúcie namietal ich neprimeranú výšku, a skutočnosť, že vzhľadom na dobrovoľné plnenie povinného pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie by mala byť odmena exekútora znížená v zmysle § 5 ods. 2 Vyhlášky. Odhliadnuc od stručného konštatovania Okresného súdu Bratislava II, že súdna exekútorka neupustila   od   vykonania   exekúcie,   sa   súd   s   uvedenou   námietkou   povinného   vôbec nevysporiadal.“

Podľa názoru sťažovateľky uznesením okresného súdu bolo porušené jej základné právo   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   pričom   toto   porušenie   spočíva   v   nedodržaní   práva na odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia,   kvalitu   súdu,   čo   sa   týka   jeho   nestrannosti a nezávislosti, a práva na preskúmanie rozhodnutia súdu na základe riadneho opravného prostriedku.

Podľa sťažovateľky bolo porušené právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tým, že okresný súd „... nesprávne právne posúdil vec a nevyjadril sa k ani jednej zo zásadných námietok, vznesených sťažovateľom“.

Sťažovateľka   sa   tiež   domnieva,   že   rozhodnutie   okresného   súd   nie   je   nestranné a nezávislé, pričom poukazuje na to, že „Základným účelom exekučného konania je síce vymoženie   pohľadávky   oprávneného   pri   ktorej   nastupuje   aj   zodpovedajúci   postih povinného,   ktorý   dobrovoľne   neplní   podľa   právoplatného   a   vykonateľného   exekučného titulu,   vo   forme   povinnosti   platiť   trovy   exekúcie,   avšak   základnou   zásadou   exekučného konania je aj zásada zákonnosti. Jej dodržanie je v exekučnom konaní nevyhnutné a podľa tejto zásady sa v exekučnom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a chránia sa nielen záujmy oprávneného a súdneho exekútora, ale dbá sa aj na ochranu   práv   a   právom   chránených   záujmov   povinného.   Priorizovanie   záujmov oprávneného a súdneho exekútora v exekučnom konaní nemôže ísť na úkor rešpektovania práv   a   právom   chránených   záujmov   povinného.   Povinnosť   nepriorizovať   záujem oprávneného a súdneho exekútora má všeobecný súd, ktorý je povinný povinnému poskytnúť súdnu ochranu v zodpovedajúcej kvalite.“.

Právo na preskúmanie súdneho rozhodnutia malo byť porušené podľa sťažovateľky z týchto dôvodov:

«Exekučný poriadok v ust. § 58 ods. 5 priznáva účastníkom exekučného konania možnosť podania odvolania voči výroku o trovách exekučného konania, ktoré je súčasťou uznesenia o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. V zmysle § 50 ods. 4 Exekučného   poriadku však   nie je prípustné   odvolanie   voči   rozhodnutiu   v tom rozsahu, v ktorom boli námietky voči trovám exekúcie zamietnuté. V prípade, keď súd nerozhodol samostatne v uznesení o zastavení exekúcie aj o trovách exekúcie, a rozhodol iba následne o námietkach   voči   trovám   exekúcie,   ktorým   námietkam   z   veľkej   časti   nevyhovel,   odňal sťažovateľovi možnosť odvolať sa voči takémuto rozhodnutiu o trovách exekúcie v rozsahu, v akom trovy exekúcie sťažovateľ napádal.

Právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces bolo porušené v exekučnom konaní teda tým, že súd mal v prvom rade rozhodnúť o námietkach voči trovám exekúcie. Voči rozhodnutiu   o   odmietnutí   námietok   voči   trovám   exekúcie   nie   je   odvolanie   prípustné. Následne až mal rozhodnúť o námietkach voči samotnej exekúcii, pričom súčasťou tohto rozhodnutia malo byť aj jeho konečné rozhodnutie o trovách exekúcie.

Vo vzťahu k Uzneseniu je teda potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že toto Uznesenie bolo   vydané   po   právoplatnosti   Uznesenia   o   zastavení   exekúcie.   Uznesenie   o zastavení exekúcie   sa   stalo   právoplatným   dňa   15.   8.   2011.   Z   Uznesenia   o   zastavení   exekúcie jednoznačne vyplýva, že sa ním zastavuje predmetná exekúcia v celom rozsahu. Prípadné čiastočné zastavenie exekúcie síce je možné, ako to vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, avšak takéto čiastočné zastavenie exekúcie by muselo byť výslovne uvedené vo výroku Uznesenia o zastavení exekúcie (zhodný právny názor je uvedený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 91/2004, zo dňa 29. 9. 2005).

Vo všeobecnosti, vydanie rozhodnutia v konaní, ktoré bolo pomerne dlhú dobu pred vydaním   takéhoto   rozhodnutia   právoplatne   zastavené,   predstavuje   závažný   zásah   do právnej   istoty   účastníkov   konania.   Navyše   v   zmysle   §   50   ods.   2   Exe.   poriadku   je   súd povinný rozhodnúť o námietkach v lehote 60 dní od ich doručenia. Je pravdou, že Okresný súd   Bratislava   II   v   odôvodnení   Uznesenia   o   zastavení   exekúcie   rozhodol   o   tom,   že   o náhrade   trov   exekúcie   rozhodne   osobitným   uznesením,   avšak   Uznesenie   predstavuje rozhodnutie o námietkach proti trovám, nie však rozhodnutie o náhrade trov exekúcie v zmysle odôvodnenia Uznesenia o zastavení. Uznesenie neprisudzuje žiadnemu z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy exekúcie a proti rozhodnutiu o náhrade trov v prípade zastavenia   exekúcie   je   vždy   prípustné   odvolanie   v   zmysle   ustanovenia   §   58   ods.   5 Exekučného   poriadku,   čomu   však   odporuje   poučenie   o   možnosti   odvolania   uvedené v závere   Uznesenia,   ktoré   plne   zodpovedá   poučeniu   o   opravnom   prostriedku   v   prípade rozhodnutia o námietkach.

Okresný   súd   Bratislava   II   na   základe   svojho   nedatovaného   Vyjadrenia   č.   k. 53Er 147/2010-123,   ktoré   bolo   sťažovateľovi   doručené   27.   2.   2012,   fakticky   potvrdil, že v Uznesení zlúčil rozhodnutie o námietkach proti trovám a rozhodnutie o náhrade trov exekúcie.   Predmetné   rozhodnutia   sú   ale   dve   nezlučiteľné   rozhodnutia   z   hľadiska   ich účastníkov (účastníkom konania o trovách exekúcie je v zmysle § 37 ods. 1 Exe. poriadku aj exekútor), výroku aj možnosti podať opravný prostriedok. Takýto postup odporuje princípu právnej   istoty,   nakoľko   jedno   rozhodnutie   nemôže   fakticky   nahrádzať   dve   povahovo a obsahovo úplne odlišné rozhodnutia len na základe „vyjadrenia“ súdu. Predmetný postup Okresného súdu Bratislava II je v rozpore s princípom právneho štátu.

Základným   následkom   právoplatného   zastavenia   exekučného   konania   je,   že   sa prestanú v takto zastavenom konaní vykonávať úkony na uskutočnenie exekúcie vrátane vydávania   ďalších   rozhodnutí   v   zastavenom   exekučnom   konaní.   Vzhľadom   na   uvedené skutočnosti máme za to, že vydaním Uznesenia bolo porušené právo na spravodlivý proces, ktoré vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako judikoval Ústavný súd SR rozhodnutím II. ÚS 71/97.

Uvedeným   nezákonným   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II,   kedy   Uznesenie o zastavení exekúcie predchádzalo Uzneseniu č. k. 53Er 147/2010-117 zo dňa 13. 1. 2012, ktorým Okresný súd rozhodol o námietkach voči trovám exekúcie, a ktorým námietkam sťažovateľa nevyhovel, bolo sťažovateľovi odňaté právo podať odvolanie vo veci nezákonne určených trov exekúcie a teda odňaté právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 53Er 147/2010-117 zo dňa 13. 1. 2012 porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy SR.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 53Er 147/2010-117 zo dňa 13. 1. 2012 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava II je povinný na účet sťažovateľa uhradiť náhradu trovy konania sťažovateľa do 15 dní od doručenia nálezu.“

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho   predsedníčkou,   a   to   listom   sp.   zn.   Spr.   2093/2012   z   13.   júna   2012, ku ktorému bolo pripojené stanovisko zákonnej sudkyne, a právny zástupca sťažovateľky vyjadrením z 29. júna 2012.

4.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla:

„Z   obsahu   predmetnej   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   namieta   správnosť, dôvodnosť, zákonnosť, resp. právne závery rozhodnutia, ktoré bolo vydaného v exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 53Er/147/2010.

S poukazom na uvedené, ako i ustanovenie § 53 ods. 1 písm. f) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, z ktorého vyplývajú úlohy predsedu súdu pri dohľade nad dodržiavaním zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti a plynulosti súdneho konania mám za to, že mi neprináleží   posudzovať   postup   sudcu   v   konkrétnom   súdnom   konaní.   Zároveň   nie   je v kompetencii   predsedu   súdu   rozhodnutia   sudcov   hodnotiť   z   hľadiska   ich   správnosti, zákonnosti, riadneho odôvodnenia, prípadne nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu a ďalších porušení tak, ako vyplývajú z predmetnej sťažnosti.

Napriek   uvedenému   bolo   v   rámci   prípravy   vyjadrenia   k   sťažnosti   zabezpečené i písomné stanovisko zákonnej sudkyne, ktoré Vám v prílohe zasielam.“

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku uviedla:„Sťažnosťou zo dňa 27. 3. 2012 sťažovateľ Slovenský plynárenský priemysel, a. s. namietal   porušenie   základných   práv   a   slobôd   uznesením   č.   k.   53Er/147/2010-117 zo dňa 13. 1. 2012. Sťažovateľ udáva, že Okresný súd Bratislava II sa v rozhodnutí č. k. 53Er/147/2010-117 nevysporiadal s viacerými porušeniami povinností súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že súd opomenul, že exekútorka mala vyčísliť predbežné trovy exekúcie vo výške 50 % odmeny vypočítanej podľa § 5 odsek 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.;   súd   sa   nevysporiadal   s   nedostatkom   vyčíslenia   predbežných   trov   exekúcie exekútorkou; napadnuté uznesenie nerieši tú skutočnosť, že bolo povinnosťou exekútorky upustiť od vykonania exekúcie.

Uznesením zo dňa 13. 1. 2012 č. k. 53Er/147/2010 tunajší súd rozhodol o námietkam povinného (sťažovateľa) proti trovám exekúcie tak, že námietkam v časti 1.180,72 € vyhovel (proti tomuto výroku súd pripustil odvolanie) a v časti 39.510,04 € ich zamietol (proti tomuto výroku nebol prípustný riadny opravný prostriedok). Svoje rozhodnutie súd náležite odôvodnil. Súd vyhodnotil námietky povinného proti trovám exekúcie ako dôvodné v časti hotových výdavkov, nakoľko neboli súdnym exekútorom riadne preukázané.

Podľa   §   201   odsek   1   Exekučného   poriadku,   predbežné   trovy   exekúcie   určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 4 odsek 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 odsek 1 a 2 Exekučného poriadku, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa § 36 odsek 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Súd rozhodol o podaných námietkach sťažovateľa proti trovám exekúcie v súlade so zákonom a vyššie citovanými ustanoveniami. Exekučné konanie sa začína dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie. Znamená to, že ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania, je povinný uhradiť aj trovy exekúcie súdneho exekútora. V danom prípade povinný uhradil pohľadávku oprávneného po začatí exekučného konania. Tým mu vznikla povinnosť uhradiť aj trovy exekúcie, ktoré sú v danom prípade vo výške 50 % z odmeny súdneho exekútora vypočítanej podľa § 4 odsek 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Nakoľko   výška   vymáhanej   pohľadávky   určená   v   upovedomení   o   začatí   exekúcie   bola: 940.347,20   €   plus   141,21   €   trovy   dovolacieho   konania,   súdny   poplatok   položky   13a Sadzobníka 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 2.760,88 €, spolu: 943.265,79   €.   Odmena   z   tejto   sumy   podľa   §   5   je   odmena   z   tejto   sumy   20   %,   t.   j. 188.653,16 €,   pričom   v   predbežným   trovách   súdny   exekútor   vyčísli   odmenu   ako   50   % z odmeny 20 % z vymáhanej pohľadávky, t. j. 10 % z vymáhanej pohľadávky 94.326,79 €. Avšak minimálna   odmena   súdneho   exekútora môže byť v   zmysle   vyhlášky §   5 odsek   1 33.193,92 €. Súdny exekútor k odmene 33.193,92 € prirátal DPH, t. j. 6.306,84 €. Napriek skutočnosti, že súdny exekútor jasne neuviedol, že od vykonanie exekúcie upúšťa z dôvodu úhrady   pohľadávky,   odmena   je   vypočítaná   tak,   akoby   došlo   k   upustenie   od   vykonania exekúcie. Takto vypočítaná odmena je v súlade so zákonnými ustanoveniami. Súd v zmysle § 201   odsek   1   vyzval   súdnu   exekútorku,   aby   vyčíslila   hotové   výdavky,   nakoľko   nebolo zrejmé, z čoho pozostávajú. Nakoľko súdna exekútorka nepredložila jasnú a zrozumiteľnú špecifikáciu, súd priznal hotové výdavky tak, ako vyplývali z exekučného spisu.

Dňa 26. 7. 2011 súd rozhodnutím č. k. 53Er/147/2010-109 zastavil exekučné konanie po   tom,   ako   bolo   námietkam   povinného   proti   exekúcii   vyhovené.   Zároveň   uviedol,   že o náhrade trov exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením. Dňa 23. 11. 2011 bola súdu doručená   urgencia   súdneho   exekútora,   aby   súd   rozhodol   o   podaných   námietkam   proti trovám exekúcie. Súd sa podanými námietkami proti trovám exekúcie zaoberal a rozhodol v súlade   so   zákonom.   Dňa   9.   2.   2012   bola   súdu   doručená   žiadosť   súdnej   exekútorky o vyjadrenie, nakoľko vznikli nezrovnalosti ohľadom náhrady trov exekúcie. Vyjadrením zo dňa   20.   2.   2012   súd informoval   sťažovateľa   aj   súdneho exekútora   o   skutočnosti,   že konečným   rozhodnutím   o   trovách   exekúcie   je   rozhodnutie   o   námietkach   proti   trovám exekúcie, s ktorými sa súd vysporiadal po zastavení exekúcie na vykonanie exekúcie. Sťažovateľ voči predmetnému rozhodnutiu nepodal riadny a ani mimoriadny opravný prostriedok,   hoci   bol   o   možnosti   podania   riadneho   opravného   prostriedku   poučený. Nakoľko predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, dňa 27. 4. 2012 súdny exekútor vrátil   tunajšiemu   súdu   poverenie   na   vykonanie   exekúcie.   V   zmysle   §   61   Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.“

4.3   Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   vyjadrení   k   listu   predsedníčky okresného súdu a stanovisku zákonnej sudkyne uviedol:

«a)...   nesúhlasíme   s   tvrdením   zákonnej   sudkyne,   že   súd   svoje   uznesenie   č.   k. 53Er/147/2010-117   zo   dňa   13.   1.   2012   náležite   odôvodnil.   Odôvodnenie   predmetného uznesenia síce obsahuje odkaz na relevantné ustanovenia príslušných právnych predpisov o určení   odmeny   a   náhrady   trov   súdneho   exekútora,   avšak   týchto   sa   súd   dôsledne nepridržiava a nesprávne ich aplikuje na zistený skutkový stav, pričom túto svoju aplikáciu ani riadne nezdôvodňuje, najmä sa vôbec nevysporiadal s našou námietkou voči priznanej výške odmeny exekútora napriek skutočnosti, že došlo k dobrovoľnej úhrade pohľadávky skôr, ako uplynula lehota na podanie námietok.

Upozorňujeme,   že   súd   v   uznesení   č.   k.   53Er/147/2010-117   priznáva   súdnemu exekútorovi   odmenu   vo   výške   20   %   vymáhanej   istiny   limitovanú   maximálnou   výškou odmeny 33.193.92 EUR bez DPH v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. keď konštatuje, že súdny exekútor od vykonania exekúcie neupustil. Toto svoje odôvodnenie však zákonná sudkyňa už spochybňuje v písomnom stanovisku zo dňa 11. 6. 2012, keď uvádza že: „odmena je vypočítaná tak, ako by došlo k upusteniu od vykonania exekúcie“, t. j. vo výške polovice sumy vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.

Preto   trváme   na   tom,   že   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   II   č.   k. 53Er/147/2010-117 zo dňa 13. 1. 2012 je arbitrárne a celkom zjavne nesprávne, porušujúce základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj na spravodlivé rozhodnutie, ktoré vychádza z platnej hmotnoprávnej normy.

b) Stanovisko zákonnej sudkyne zo dňa 11. 6. 2012 následne tiež objasňuje spôsob výpočtu odmeny súdneho exekútora, ktorý súd použil (čo však bohužiaľ nebolo obsahom odôvodnenia uznesenia 53Er/147/20l0-117), avšak musíme konštatovať že tento výpočet je nesprávny.

Súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver, že suma odmeny súdneho exekútora v zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky sa určí ako 50 % z odmeny 20 % z vymáhanej pohľadávky, t. j. 10 % zo sumy vymáhanej pohľadávky, najviac však v sume 33.193,92 EUR bez DPH aj v prípade odmeny podľa § 5 ods. 2.

Uvedeným   spôsobom   výpočtu   preto   pri   výške   vymáhanej   pohľadávky   943.265.79 EUR by suma odmeny súdneho exekútora bola rovnaká, či už by predstavovala 20 % alebo 10 % z vymáhanej pohľadávky, nakoľko vždy by bola ohraničená stropom 33.193,92 EUR bez DPH. Pri tomto spôsobe výkladu ustanovení § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky by v prípade vymáhanej   pohľadávky   presahujúcej sumu 331.939,20   EUR   odmena súdneho   exekútora vždy   predstavovala   33.193,92   EUR,   a   to   bez   ohľadu   na   to,   či   exekútor   od   vykonania exekúcie upustil alebo pohľadávku riadne vymohol v exekúcii.

Ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky však priznáva exekútorovi odmenu vo výške 50 % zo sumy   vypočítanej   podľa   §   5   ods.   1.   Ak   teda   podľa   §   5   ods.   1   z   vymáhanej   sumy pohľadávky 943.265.79 EUR prináleží odmena v maximálnej výške 33.193,92 EUR bez DPH,   polovica   tejto   sumy   v   prípade   upustenia   od   exekúcie   podľa   §   5   ods.   2   musí predstavovať 16.596.96 EUR bez DPH. Maximálna výška odmeny podľa § 5 ods. 2 vyhlášky je odvodená od maximálnej výšky uvedenej v § 5 ods. 1, a preto maximálna výška odmeny podľa § 5 ods. 2 je vo výške 50 % maximálnej výšky odmeny podľa § 5 ods. 1.

c) Práve nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava II, a teda nevydaním samostatného   rozhodnutia   o   náhrade   trov   exekúcie,   voči   ktorému   by   sťažovateľ   bol oprávnený   podľa   §   58   ods.   5   Exekučného   poriadku   podať   odvolanie,   odňal   súd sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a možnosť podať riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu, ktorým priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške tak, ako by pohľadávku v plnom rozsahu vymohol (vo výške 20 % z vymáhanej pohľadávky maximálne 33.193,92 EUR bez DPH) a nie vo výške, ktorá mu prináležala pri dobrovoľnej úhrade pohľadávky v lehote   na   námietky   (vo   výške   50   %   zo   sumy   33.193,92   EUR   bez   DPH,   teda   v sume 16.596,96 EUR bez DPH).

Naopak postupom, ktorý odporuje princípu právneho štátu – princípu právnej istoty, že súdy budú konať v zmysle zákona, Okresný súd Bratislava II zlúčil dve nezlučiteľné rozhodnutia z hľadiska ich účastníkov, výroku aj možnosti podať opravný prostriedok, keď rozhodnutie o námietkach voči trovám exekúcie označil za konečné rozhodnutie vo veci, pričom voči takému rozhodnutiu o námietkach voči trovám bol sťažovateľ oprávnený podať odvolanie len v rozsahu, v akom sa námietkam vyhovuje (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku). Preto tvrdenie zákonnej sudkyne o možnosti podania riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku uvedené v jej stanovisku zo dňa 11. 6. 2012 je zavádzajúce, nakoľko sťažovateľ voči predmetnému uzneseniu č. k. 53Er/147/2010-117 síce mal možnosť podať odvolanie, avšak len v rozsahu v ktorom sa námietkam voči trovám vyhovelo, avšak týmto odvolaním by nedosiahol nápravu nezákonného zásahu do jeho práv, keďže Okresný súd námietky voči trovám exekúcie v rozsahu neoprávneného nároku exekútora na odmenu vo výške 39.510,04 EUR (33.193,92 EUR + DPH 6.306,84 EUR + hotové výdavky 9,28 EUR) zamietol, a voči tejto časti výroku odvolanie už prípustné nie je.

Taktiež dovolanie voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 53Er 147/2010- 117 nie je prípustné, nakoľko ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa.

d) Na uvedených porušeniach základných práv a slobôd sťažovateľa nič nemení ani fakt, že navrátanie do predošlého stavu je v exekučnom konaní podľa § 61 Exekučného poriadku neprípustné, práve naopak, svojim nezákonným postupom založil Okresný súd Bratislava II nezvratný stav, ktorým poškodil majetkové práva sťažovateľa, ktorý na základe nezákonného   rozhodnutia   bol   povinný   uhradiť   súdnemu   exekútorovi   náhradu   trov 39.510,94 EUR, pričom v prípade, ak by sa Okresný súd Bratislava II dôsledne pridržiaval ustanovení   Exekučného   poriadku   a   vyhlášky   č.   288/1995   Z.   z.,   exekútorovi   by   priznal nanajvýš 19.759,66 EUR (odmenu 16.596,96 + DPH 3.153,42 EUR + hotové výdavky 9,28 EUR).   Tým   sťažovateľovi   spôsobil   škodu   najmenej   19,751,28   EUR.   Doklad   o   úhrade náhrady trov súdneho exekútora prikladáme v prílohe tohto vyjadrenia.»

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia označených práv.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný úd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd zo sťažnosti, k nej priložených príloh a z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 53 Er 147/2010 zistil, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 36/2009 zo 16. decembra 2009, ktorý nadobudol vykonateľnosť 9. februára 2010, bola sťažovateľka povinná zaplatiť obchodnej   spoločnosti   T.,   spol.   s   r.   o.   (ďalej   len   „oprávnený“),   sumu 940 347,20 € a trovy dovolacieho konania v sume 141,21 €. Sťažovateľka uvedené sumy uhradila oprávnenému 10. februára 2010. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 9. februára 2010 a týmto dňom začalo proti sťažovateľke ako povinnej exekučné konanie.

Súdna exekútorka JUDr. E. N. v upovedomení o začatí exekúcie sp. zn. Ex 28/10 z 10. marca 2010 (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) uviedla: „... na základe

1. vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedeného pod číslom konania 5Obdo/36/2009-677 zo dňa 16. 12. 2009

2. návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného T., spol. s r. o... zast.: na základe udelenej plnej moci JUDr. D. V., advokátkou... vedeného pod Ex 28/10 na vymoženie

- kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 940.347,20 €

- trov dovolacieho konania 141,21 €

- súdneho poplatku v zmysle zák. č. 457/2000 Z. z. položka 13e/ 16,50 €

- trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 2.750,88 €

3. poverenia   na   vykonanie   exekúcie   vydaného   Okresným   súdom   Bratislava   II vedeného pod číslom 5102 075409 * zo dňa 18. 02. 2010 v exekučnej veci oprávneného T., spol. s r. o... a povinného S., a. s...

4. predbežné trovy exekúcie vrátane DPH môžu predstavovať v prípade nesplnenia vymáhanej pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trovami exekúcie vrátane DPH do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie sumu vo výške 40,690,76 €

5. a skutočnosti, že povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 10. 02. 2010 uhradil priamo oprávnenému sumu vo výške 940.347,20 € a daň 10. 02. 2010 uhradil na účet JUDr. D. V., advokátky, sumu vo výške 141,21 €

Vás upovedomujem o začatí exekúcie

a o tom, že exekúciu vykonám prikázaním pohľadávky, predajom cenných papierov a predajom podniku.

Pretože   ste   nesplnili   to,   čo   Vám   ukladá   právoplatné   a   vykonateľné   rozhodnutie rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   vedený   pod   číslom   konania 5Obdo/36/2009-677   zo   dňa   16.   12.   2009   a   na   základe   návrhu   na   vykonanie   exekúcie a udeleného poverenia Okresného súdu Bratislava íl vedeného pod číslom 5102 075409 * sa začalo exekučné konanie

vyzývam Vás, aby ste po doručení upovedomenia o začatí exekúcie na účet číslo..., vedený   v Č.,   a.   s.,   pobočka   B.,   alebo   do   rúk   súdnej   exekútorky   uspokojili   pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie vrátane DPH, ktoré podľa 201 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení noviel, tvoria ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie sumu vo výške 39.513,14 €. Keďže je súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie povinný podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení noviel ďalej konať, trovy exekúcie súvisiace aj s jej ukončením v prípade úhrady pohľadávky a trov exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie tvoria sumu vo výške 39.632,14 €.“

Sťažovateľka   podala   15.   marca   2010   námietky   proti   trovám   exekúcie,   v   ktorých okrem   iného   uviedla: «Jednotlivé   sumy   trov   exekúcie   uvedené   vo   vyššie   uvedenom upovedomení o začatí exekúcie súdna exekútorka žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovala a preto sú v súčasnosti nepreskúmateľné. Najmä nie je špecifikované, z akých položiek a za aké úkony mali tieto trovy exekúcie vzniknúť. Z týchto dôvodov považujeme vyčíslenie trov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie za nezrozumiteľné a zmätočné, a preto nie je možné sa k nim kvalifikovane vyjadriť...

Dávame do pozornosti súdu, že naša spoločnosť ako povinný dobrovoľne uhradila dlh vyplývajúci z vyššie uvedeného exekučného titulu dňa 10. 2. 2010 a súdna exekútorka obdržala poverenie na vykonanie exekúcie až dňa 18. 2. 2010. Vzhľadom na skutočnosť, že naša spoločnosť ako povinný dobrovoľne uhradila dlh vyplývajúci z exekučného titulu ešte pred   vydaním   poverenia   na   vykonáme   exekúcie,   nie   je   zrejmé,   za   aké   úkony   si   súdna exekútorka trovy exekúcie uplatňuje, keďže v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku   môže   súdny   exekútor   začať   vykonávať   exekúciu   až   udelením   poverenia   súdu. Nakoľko nám súdna exekútorka napriek nášmu dotazu neoznámila dátum podania návrhu na   začatie   exekučného   konania,   s   prihliadnutím   na   dátum   dobrovoľného   plnenia   dlhu zo strany našej spoločnosti máme za to, že je možné, že k začatiu exekučného konania došlo až po dobrovoľnom plnení zo strany nasej spoločnosti a preto je celé exekučné konanie neopodstatnené a trovy exekúcie vyčíslené súdnou exekútorkou v upovedomení o začatí exekúcie nie je naša spoločnosť povinná uhradiť...

Taktiež   namietame   nepomer   medzi   sumou   predbežných   trov   exekúcie   v   prípade nesplnenia vymáhanej pohľadávky vo výške 40.690,76- Eur s DPH a sumou predbežných trov exekúcie v prísade úhrady pohľadávky a trov exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia   o   začatí   exekúcie   vo   výške   39.632,14-   Eur.   Rozdiel   medzi   predbežnými trovami exekúcie v prípade nesplnenia vymáhanej pohľadávky a nutnosti vykonať exekúciu podľa   ustanovení   Exekučného   poriadku   prípadom   dobrovoľného   splnenia   vymáhanej pohľadávky   teda   predstavuje   sumu   1.058,62-   Eur,   čo   je   vzhľadom   na   celkovú   výšku predbežných   trov   exekúcie zanedbateľná suma.   Tento minimálny rozdiel v predbežných trovách exekúcie nasvedčuje skutočnosti, že drvivá väčšina exekučných úkonov by mala byť vykonaná do dobrovoľného zaplatenia vymáhanej pohľadávky, čo však odporuje podstate exekučného   konania   ako   aj   vyššie   uvedenému   ustanoveniu   §   36   ods.   2   Exekučného poriadku...

Upozorňujeme tiež súd, že sumy predbežných trov exekúcie, tak ako boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, podstatne prevyšujú maximálne sumy odmeny exekútora, ktoré   sú   uvedené   v   ustanovení   §   5   ods.   1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej aj ako   „Vyhláška“)   Máme   za   to,   že   s   ohľadom   na   dobrovoľné   splnenie   dlhu   našou spoločnosťou ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, nemohli predbežné trovy exekúcie ani po započítaní náhrady hotových výdavkov exekútora a náhrady za stratu času narásť na sumy uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že naša spoločnosť dobrovoľne uhradila dlžnú sumu ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, domnievame sa, že sú minimálne dané podmienky na upustenie od vykonania exekúcie a že maximálna suma odmeny exekútora by mala byť znížená v zmysle ustanovenia §   5   ods.   2   Vyhlášky   ak   vôbec   súdnej   exekútorke   vznikol   akýkoľvek   nárok   na   trovy exekučného konania, vzhľadom na splnenie dlhu dobrovoľne mimo exekučného konania.»O námietkach sťažovateľky proti trovám exekúcie rozhodol okresný súd uznesením, ktoré sťažovateľka napadla sťažnosťou.

Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol: „... Povinný   v   námietkach   proti   trovám   exekúcie   uvádza,   že   dňa   10.   2.   2010   uhradil   dlh dobrovoľne a súdna exekútorka obdržala poverenie na vykonanie exekúcie dňa 18. 2. 2010. Povinný uvádza, že nakoľko uhradil dlh pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, nie je zrejmé, za aké úkony si súdna exekútorka trovy exekúcie uplatňuje. Povinný namieta nepomer medzi sumou predbežných trov vo výške 40.690,76 € a sumou trov v prípade úhrady pohľadávky a trov exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia.

Súčasťou podaných námietok povinného proti trovám exekúcie bolo aj vyjadrenie súdneho exekútora k týmto podaným námietkam pričom uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie v bode 4 boli stanovené predbežné trovy vo výške 40.690,76 €, a nie konečné trovy. Taktiež boli stanovené predbežné trovy 39.632,14 € v prípade úhrady pohľadávky a trovy exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale zvýšené a vyššie predbežné   hotové   výdavky.   V   upovedomení   boli   stanovené   predbežné   hotové   výdavky 1.190,00 € a sumou 131,38 €, vzhľadom k tomu, že exekútor nemôže určiť konečné hotové výdavky.

Podľa   §   201   odsek   1   Exekučného   poriadku,   predbežné   trovy   exekúcie   určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie: náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

V zmysle § 201 ods. 2 Ex. por. účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní   od   doručenia   upovedomenia   o   začatí   exekúcie   námietky   proti   trovám   exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 odsek 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vyloženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 odsek 1, 2 a 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny   vypočítanej   podľa   odseku   1.   Ustanovenia   o   náhrade   hotových   výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 36 odsek 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Súd má za to, že exekúcia sa začala oprávnene, nakoľko oprávnený podal návrh na začatie exekúcie dňa 9. 2. 2010. Povinný uhradil pohľadávku oprávneného dňa 10. 2. 2010, teda až po začatí exekúcie. Exekúcia sa tak začala oprávnene, nakoľko do času podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný nesplnil svoju povinnosť. Pre začatie exekúcie je relevantný   deň   doručenia   návrhu   oprávneného   na   vykonanie   exekúcie   súdnemu exekútorovi, a nie dátum vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Už podaním návrhu na vykonanie   exekúcie   vzniká   súdnemu   nárok   na   náhradu   trov   exekúcie.   Čiže   neobstojí tvrdenie povinného, že uhradil dlh dobrovoľne ešte pred vydaním poverenia.

Súdny   exekútor   vyčíslil   v   upovedomení   o   začatí   exekúcie   zo   dňa   10.   3.   2010 predbežne trovy exekúcie vo výške 40.690,76 €, pričom pozostávajú z odmeny 33.193.92 €, hotových výdavkov vo výške 1.190,00 € a DPH vo výške 6.306,84 €. Súdny exekútor však súdu nezaslal špecifikáciu hotových výdavkov, ktorú vyčíslil na sumu 1.190,00 € a súdu nie je   zrejmé,   z   akých   položiek   pozostávajú.   Je   bežnou   praxou,   že   na   výzvu   súdu   súdny exekútori špecifikujú predbežné trovy exekúcie. Zároveň v zmysle § 201 odsek 1 exekútor vyčísli náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

Súd má za to, že nakoľko súdnym exekútorom nedošlo k upusteniu od vykonania exekúcie, trovy sú určené v zmysle § 5 odsek 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., t. j. 20 % z vymáhanej istiny, najviac 33.193,92 €. Súdnemu exekútorovi patrí odmena 33.193,92 €, nakoľko 20 % z vymáhanej istiny prekračuje zákonný rámec. K tejto odmene patrí súdnemu exekútorovi aj DPH, ktoré je 6.306,84 €.

Nakoľko   súdny   exekútor   nešpecifikoval   hotové   výdavky   do   času   vydania upovedomenia, súd priznal hotové výdavky tak, ako vyplývajú z exekučného spisu do času vydania   upovedomenia   o   začatí   exekúcie.   Týmito   hotovými   výdavkami   sú:   5   x   1,30   € poštovné, 5 x 0,08 € obálka a 14 x 0,07 € kancelársky papier, 1,40 € toner, spolu 9,28 €. Súd pri jednotlivých výškach cien za položky vychádzal z cien, za ktoré sú tieto produkty predávané a poskytované.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona... zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko sa o DPH zvyšuje len odmena, súd nepriznal DPH z hotových výdavkov. Súd preto vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie v časti 1.180,72 €, a v časti 39.510,04 € ich zamietol, nakoľko súd určil odmenu predbežných trov exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. na výšku 39 510,04 €.“

Predmetom   sťažnosti   bolo   predovšetkým   tvrdenie   sťažovateľky,   že   uznesením okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy najmä tým, že okresný súd svoje uznesenie riadne neodôvodnil, keď nereagoval na jej námietky proti   trovám   exekúcie,   a   tým,   že   výklad   hmotnoprávnych   predpisov   podaný   okresným súdom je arbitrárny a nemajúci oporu v existujúcom hmotnom práve.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   pripomína,   že   súčasťou   obsahu   základného   práva   na   spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho   rozhodnutia,   ktoré   jasne   a   zrozumiteľne   dáva   odpovede   na   všetky   právne a skutkovo   relevantné otázky   súvisiace   s predmetom   súdnej   ochrany, t.   j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

Ústavný súd tiež odkazuje na judikatúru Európskeho súde pre ľudské práva, podľa ktorej právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie   rozhodnutia   však   neznamená,   že   na   každý   argument   sťažovateľa   je   súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko, rozhodnutie z roku 1997). „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý   argument prednesený   v súdnom   konaní.   Stačí,   aby reagoval   na ten   argument (argumenty),   ktorý   je   z   hľadiska   výsledku   súdneho   rozhodnutia   považovaný za rozhodujúci.“ (Ruiz Torija v. Španielsko rozsudok z roku 1994)

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci   nezávislého   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   (čl.   124   ústavy)   nemôže zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a   aplikácia zákonov,   a   že   jeho   úloha   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

Z uvedeného vyplýva, že bolo úlohou ústavného súdu podľa špecifických okolností konkrétneho   prípadu   posúdiť,   či   absencia   odôvodnenia   tak,   ako   na   ňu   poukazovala sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti,   dosahuje   takú   intenzitu,   že   ňou   bolo   zasiahnuté do základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Vo   veci   sťažovateľky   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou   a   taktiež judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   konštatuje,   že   za   argument,   ktorý   bol z hľadiska výsledku rozhodovania okresného súdu o námietkach sťažovateľky proti trovám exekúcie rozhodujúci, je tá časť námietok, v ktorej sťažovateľka poukazuje na to, že „sumy predbežných   trov   exekúcie,   tak   ako   boli   vyčíslené   v   upovedomení   o   začatí   exekúcie podstatne prevyšujú maximálne sumy odmeny exekútora, ktoré sú uvedené v ustanovení § 5 ods. 1 vyhlášky... s ohľadom na dobrovoľné splnenie dlhu... ešte pred vydaním poverenia... nemohli   predbežné   trovy   exekúcie...   narásť   na   sumy   uvedené   v   upovedomení   o   začatí exekúcie...   že   maximálna   suma   odmeny   exekútora   by   mala   byť   ešte   znížená   v   zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 Vyhlášky...“.

Tieto argumenty považuje ústavný súd za podstatné, keďže sa týkali predbežných trov   exekúcie,   ktoré   bola   povinná   sťažovateľka   uhradiť   súdnej   exekútorke   potom, čo okresný súd rozhodol o námietkach sťažovateľky proti trovám exekúcie.

Týmito argumentmi sťažovateľky obsiahnutými v námietkach proti trovám exekúcie sa okresný súd vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, že už zo samotného upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že sťažovateľka uhradila pohľadávku skôr, ako uplynula lehota na podanie námietok.

Jadrom problému je rozdielny právny názor sťažovateľky a okresného súdu na sumu predbežných trov exekúcie v prípade, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynula lehota na podanie námietok.

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na to, že súd opomenul skutočnosť, že súdna exekútorka mala vyčísliť predbežné trovy exekúcie vo výške 50 % odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č.   288/1995 Z.   z.“) a exekútorka   vyčíslila v upovedomení o začatí exekúcie predbežné trovy exekúcie v plnej výške napriek tomu, že jej oprávnený už 15. februára 2010 oznámil, že sťažovateľka pohľadávku, ktorá mala byť predmetom exekúcie, uhradila.

Okresný súd tým, že na tento zásadný právny problém nereagoval, nereagoval na podstatné argumenty uvedené v námietkach sťažovateľky proti trovám exekúcie. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu je preto nepresvedčivé,   nespĺňa parametre zákonnosti   a   ústavnosti   a   minimálne   požiadavky,   ktoré   sú   na   odôvodnenie   súdnych rozhodnutí   kladené,   a   vyvoláva   tak   účinky   nezlučiteľné   s   obsahom   základného   práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu.

V   ďalšom   konaní   bude   úlohou   okresného   súdu   vysporiadať   sa   s   relevantnými argumentmi sťažovateľky uvedenými v námietkach proti trovám exekúcie týkajúcimi sa výšky predbežných trov exekúcie.

V   tejto   súvislosti   dáva   ústavný   súd   do   pozornosti   tieto   ustanovenia   Exekučného poriadku   a   vyhlášky   č. 288/1995   Z.   z.,   ktoré   sú   pre   určenie   výšky   predbežných   trov exekúcie relevantné:

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie; najmenej však 33,19 € a najviac 33 193,92 €.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 43 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Z už   citovaných   ustanovení   vyplýva   spôsob   výpočtu   predbežných   trov   exekúcie. V prvom rade je potrebné prihliadať na to, že maximálna odmena exekútora je podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. 33 193,92 €. Následne, ak je odmena podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. určená v maximálnej sume 33 193,92 €, potom odmena podľa § 5 ods.   2 vyhlášky   č. 288/1995 Z.   z.   je pri   upustení   od   vykonávania exekúcie   určená vo výške 50 % zo sumy 33 193,92 €, t. j. 16 596,96 €. Táto suma je potom v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku sumou, ktorú si môže exekútor vyčísliť ako predbežné trovy exekúcie.

Ústavný súd na záver konštatuje, že vzhľadom na zrušenie uznesenia okresného súdu sa ďalšími námietkami obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.

III.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Na   základe   citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   preto   ústavný   súd   zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie. Okresný súd bude v danom prípade v súlade s ustanovením § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 1/6 z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný paušál, teda spolu za dva úkony 269,58 €, po pripočítaní 20 % dane z pridanej hodnoty spolu 323,40 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľky   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012