znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 212/2010-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna   2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 3 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 221/03 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 KPt 284/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 3 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 221/03 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 KPt 284/03.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. februára 1999 krajskej prokuratúre   trestné   oznámenie   smerujúce   proti   JUDr.   F.   G.   a   jeho   synovi   F.   G.   pre podozrenie zo spáchania trestných činov podvodu, poškodzovania veriteľa a úžery. Konanie v predmetnej veci bolo vedené Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru v Trnave pod sp. zn. OÚV-194/10-TT-99, ktoré bolo v období rokov 1999 až 2002 štyrikrát odložené podľa   v   tom   čase   platného   znenia   §   159   ods.   1   Trestného   poriadku.   Až   uznesením Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Trnave sp. zn. OUJP-194/10-1999 z 20. marca 2003 bolo začaté trestné stíhanie vo veci poškodzovania veriteľa.

Následne   sa   sťažovateľ   opakovanými   podnetmi   doručenými   prokuratúram   na všetkých úrovniach domáhal, aby v začatom trestnom konaní bol zaistený jeho nárok ako poškodeného,   a   súčasne   poukazoval   na   prieťahy   v   konaní   spôsobené   vyšetrovateľom, okresnou prokuratúrou, ako aj krajskou prokuratúrou, účelom ktorých podľa sťažovateľa bolo premlčanie trestného stíhania.

Uznesením   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Trnave,   Úradu   justičnej a kriminálnej polície ČVS: OUV-194/10-1999 Mč z 3. júna 2004 bolo vznesené obvinenie proti   JUDr.   F.   G.   a F.   G.   ml.   pre   trestný   čin   poškodzovania   veriteľa   formou spolupáchateľstva.

Sťažovateľ   následne   opätovne   podával   podnety   na   preskúmanie   postupu vyšetrovateľov a prokurátorov okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry.

Uznesením   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   2 Pv   221/03   z 21.   decembra   2007 bolo zastavené trestné stíhanie obvinených. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ ako poškodený   v   trestnom   konaní   sťažnosť,   ktorú   krajská   prokuratúra   uznesením   sp.   zn. 2 KPt 284/03 z 3. apríla 2008 zamietla ako nedôvodnú. Sťažovateľ podnetom doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) namietal postup   oboch   stupňov   prokuratúr   vo   veci   zastavenia   trestného   stíhania.   Uznesením generálnej prokuratúry č. k. XV/2 Pz 61/08-17 z 25. júna 2008 bolo vyslovené porušenie zákona v prospech obvinených a boli zrušené uznesenia oboch prokuratúr.

Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 221/03 z 31. júla 2009 bolo trestné stíhanie   obvinených   opätovne   zastavené   a   uznesením   krajskej   prokuratúry   sp.   zn. 2 KPt 284/03   bola   sťažnosť   sťažovateľa   proti   predmetnému   uzneseniu   zamietnutá   ako nedôvodná. Generálna prokuratúra uznesením sp. zn. XV/2 Pz 119/09 z 15. decembra 2009 opätovne   vyslovila,   že   uznesením   krajskej   prokuratúry   bol   porušený   zákon   v   prospech obvinených, a zrušila uznesenia oboch prokuratúr.

Sťažovateľ   podnetmi   z   13.   augusta   2009   a   21.   januára   2010   podal   sťažnosti   na prieťahy v konaní okresnej prokuratúry, ako aj na marenie úradnej povinnosti zabezpečiť nároky sťažovateľa ako poškodeného.

Krajská prokuratúra listom sp. zn. 2 KPt 284/03 zo 16. februára 2010 sťažovateľovi oznámila, že v postupe okresnej prokuratúry nezistila nečinnosť.

V konaní došlo 20. apríla 2010 k podaniu obžaloby Okresnému súdu Trnava.

Sťažovateľ   sa   v   danej   veci   domáhal   ochrany   svojich   práv   aj   podaním   žiadosti Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý rozsudkom č. 57678/00 z 27. júna 2006 rozhodol, že došlo k porušeniu jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a priznal mu náhradu škody v sume 4 800 €.

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti poukázal na skutočnosť, že „orgány činné v trestnom konaní marili svoju úradnú povinnosť zabezpečiť nároky poškodeného, ich nečinnosť bola tak predlžovaná, že už nie je možné uplatniť odporovateľné právne úkony, ktoré sú premlčané po troch rokoch. Orgány štátu tým zmarili vymoženie škody od JUDr. G. a spol., ktorí už nemajú žiaden majetok vedený na ich meno. Teda aj keď sťažovateľ bude úspešný na súde, škodu nebude mať uhradenú. Orgány moci štátu spôsobili sťažovateľovi škodu chybnými rozhodnutiami a chybným úradným postupom, a preto sťažovateľ žiada Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   konal   podľa   čl.   46   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky.“.

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal aj o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových a osobných pomerov.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„II.A. Okresná prokuratúra a Krajská prokuratúra v Trnave porušovali základné práva D. B. garantované čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ale aj čl. 3 a čl. 14 dohovoru, čo už konštatoval Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom č. 57578/00 z dňa 27. 06. 2006. Prokurátori pokračovali v zbytočných prieťahoch.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnej prokuratúre a Krajskej prokuratúre v Trnave zaplatiť škodu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vo výške 46.284 EUR… v lehote 15 dní odo dňa doručenia nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania musia zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17,6 % z dlžnej sumy.

II.C.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   zaplatiť   D.   B.   sumu   primerané zadosťučinenie vo výške 100.000 EUR Okresnej prokuratúre v Trnave a rovnakú sumu zaplatiť D. B. prikazuje aj Krajskej prokuratúre v Trnave. V prípade omeškania sú povinní zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17,6 % z dlžnej sumy do zaplatenia odo dňa povinnosti zaplatiť. Satisfakciu sú povinní zaplatiť do 15 dní od dňa doručenia Nálezu ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podstatou   neperfektnej   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušenie   v   sťažnosti označených práv chybným postupom orgánov činných v trestnom konaní a ich chybnými rozhodnutiami, v dôsledku ktorých bolo podľa sťažovateľa zmarené jeho právo domáhať sa náhrady škody voči obvineným v občianskom súdnom konaní, a preto žiada ústavný súd, aby „konal podľa čl. 46 ods. 3“ ústavy, t. j. aby mu priznal náhradu škody, pretože túto si už nebude   môcť vymôcť od   obvinených,   ktorí   podľa   jeho informácií   nevlastnia   žiaden majetok.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy vykonáva svoju právomoc v rozsahu ustanovenom v čl. 125 až čl. 129 a čl. 136 ústavy a spôsobom ustanoveným v čl. 130 až čl. 133 a čl. 140 ústavy a podľa zákona o ústavnom súde.

K namietanému nesprávnemu postupu a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní   a   nimi   spôsobenej   škody   ústavný   súd   uvádza,   že   na   konanie   o   náhradu   škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy,   alebo   nesprávnym   úradným   postupom   je   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o   zmene   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daná právomoc všeobecným súdom. Takýto prístup zodpovedá doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. II. ÚS 71/04).

Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je daná   iba   vtedy,   ak   ochranu   tomuto   právu   alebo   slobode   neposkytujú   všeobecné   súdy (napr. III. ÚS 32/03).

Na základe uvedeného podľa názoru ústavného súdu neexistuje ani príčinná súvislosť medzi sťažovateľom v petite sťažnosti označenými právami podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13, čl. 3 a čl. 14 dohovoru a postupom orgánov činných v trestnom konaní a ich rozhodovaní v danej veci, ktorá by umožňovala vysloviť záver o porušení týchto práv. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti   taktiež   nešpecifikoval,   akým   spôsobom   malo   dôjsť   v   predmetnom   konaní k porušeniu uvedených práv.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Z   dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010