znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 212/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť K. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   a základného   práva   podľa   čl.   36   ods.   l   Listiny   základných   práv a slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 C 164/2008   a jeho   uznesením   z 18.   februára   2009   a postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 137/2009 a jeho uznesením z 30. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. V.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2009 doručená sťažnosť K. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   a základného   práva   podľa   čl.   36   ods.   l   Listiny   základných   práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 164/2008 a jeho uznesením z 18. februára 2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 137/2009 a jeho uznesením z 30. apríla 2009.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Dňa 19. 12. 2008 som podala voči odporkyni na súde návrh na vypratanie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 635...

Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 18. 02. 2009 prerušil toto konanie... do právoplatného   skončenia   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Bratislava   III.,   č.   k. 21 C 106/2006. Proti tomuto uzneseniu som v zákonnej 15-dňovej lehote podala odvolanie. Krajský súd uznesením zo dňa 30. 04. 2009, č. k. 15 Co 137/2009 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a prerušenie považoval za dôvodné...

V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III., č. k. 21 C 106/2006 sa domáha navrhovateľka M. K., rod. O.... určenia, že navrhovateľka M. K. a môj otec P. K. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. 635 vrátane rodinného domu...

Odôvodnenie   napadnutého   uznesenia nezodpovedá   zákonným   požiadavkám vyššie uvedeným, je neurčité, nepresvedčivé...

V tomto prípade tak súd porušil princíp riadneho chodu spravodlivosti..., súčasťou ktorého   je   povinnosť   súdu   riadne   odôvodniť   súdne   rozhodnutie,   nakoľko   sa   vôbec nezaoberal   mojím   odvolaním   a   nezaoberal   sa   ani   dôvodmi,   ktorými   som   v   odvolaní napádala prvostupňové uznesenie a jeho odôvodnenie a poukazovala som na hodnovernosť a záväznosť údajov katastra...

Tým, že súd toto konanie prerušil bez náležitého dôvodu, porušil tým moje právo zaručené čl. 46 Ústavy SR a odňal mi tak možnosť konať pred súdom a odmietol mi tak poskytnúť ochranu môjho vlastníckeho práva zaručeného Ústavou SR.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo   K.   V. na spravodlivú súdnu   ochranu upravené v   čl.   46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom Bratislava III. postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 164/2008 porušené bolo.

Základné právo K. V. na spravodlivú súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd Krajským súdom v Bratislave postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co 137/2009 porušené bolo.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 20 C 64/2008 zo dňa 18. 02. 2009.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5 Co 137/2009 zo dňa 30. 04. 2009.

K.   V.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10.000,- €   (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátke JUDr. M. P...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. V súlade s už citovaným čl. 127 ods. 1 ústavy je právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti daná len vtedy, ak o ochrane tých práv a slobôd, ktorých ochrany sa sťažovateľ domáha pred ústavným súdom, nekoná iný súd. Spomínané ustanovenia ústavy určujú hranice právomoci ústavného súdu a zakotvujú podstatnú časť princípu subsidiarity, podľa   ktorého   sa   možno   ochrany   práva   pred   ústavným   súdom   domáhať až vtedy,   keď v Slovenskej republike neexistuje iný orgán verejnej moci, na ktorý sa môže sťažovateľ priamo obrátiť a ktorý má právomoc mu aj účinnú ochranu poskytnúť.

Ak sťažovateľka má, alebo v minulosti mala možnosť domáhať sa ochrany svojich označených   práv,   ktorých   porušenie   namieta,   pred   všeobecným   súdom,   tak to   vylučuje právomoc ústavného súdu   konať o jej sťažnosti.   Nedostatok právomoci   ústavného súdu vyplýva   priamo z ústavy   (čl. 127 ods.   1)   a ústavný súd ho nemôže   prekonať postupom podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu   v nevyužití   iných   ako   súdnych   prostriedkov   ochrany   označených   práv sťažovateľky.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie   označených   práv   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 C 164/2008   a jeho   uznesením   z 18.   februára   2009,   odmietol   pre   nedostatok   svojej právomoci,   keďže   proti   uzneseniu   okresného   súdu   bolo   možno   podať   odvolanie,   čo sťažovateľka aj využila.

2. Sťažnosť v rozsahu namietaných porušení práv sťažovateľky postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 137/2009 a jeho uznesením z 30. apríla 2009 bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo podľa čl. 6 ods. l dohovoru a základné právo   podľa   čl. 36   ods.   1   listiny   tým   spôsobom,   že   krajský   súd   uznesením   sp.   zn. 15 Co 137/2009 z 30. apríla 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 20 C 164/2008 z 18. februára 2009, ktorým prerušil súdne konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 21 C 106/2006.

Ústavný súd posúdil sťažovateľkou namietané rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 15 Co 137/2009 z 30. apríla 2009, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn. 20 C 164/2008 z 18. februára 2009. Z jeho odôvodnenia vyplýva:

„Napadnutým   uznesením   súd   prvého   stupňa   prerušil   toto   konanie   o   vypratanie nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn. 21C 106/2006, kde navrhovateľkou je M. K. (odporkyňa v tomto spore) a odporcami 1/ P. K. a 2/ K. V. (navrhovateľka v tomto spore) a predmetom ktorého je určenie, že M. K. a P. K. a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, nachádzajúceho sa na... v B., pričom návrh odôvodnila tým, že manžel P. K. uvedenú nehnuteľnosť nadobudol (kúpnou zmluvou)   do   svojho   výlučného   vlastníctva   počas   trvania   manželstva,   pričom   v   čase nadobudnutia   nehnuteľnosti   boli   manželmi   a   bezpodielové   spoluvlastníctvom   manželov nemali súdom zúžené.

Otázka   určenia   vlastníckeho   práva   k   vyššie   špecifikovanej   nehnuteľnosti   -   domu na... v B. a to do bezpodielového spoluvlastníctva odporkyne M. K. a manžela P. K. je pre danú vec otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej, súd nie je oprávnený ju v tomto konaní riešiť...

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

V konaní vedenom na Okresnom súde... pod sp. zn. 21C 106/2006 sa rieši otázka vlastníckeho vzťahu odporkyne k   nehnuteľnosti,   ktorú   by   podľa   návrhu v   tomto konaní (sp. zn. 20C 164/2008) mala vypratať a ktorá podľa navrhovateľky užíva protiprávne.

Aj odvolací súd má za to, že pre danú vec je otázka určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie v napadnutej veci a preto neostalo iné, než uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdiť.“

Krajský (odvolací) súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 15 Co 137/2009 z 30. apríla 2009 teda vychádzal z toho, že výsledok sporu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 21 C 106/2006 relevantným spôsobom ovplyvní spor v právnej veci sťažovateľky vedený okresným súdom pod sp. zn. 20 C 164/2008, teda toho, v ktorom bolo konanie prerušené, a preto prvostupňové uznesenie potvrdil.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   z   rekapitulovaného   odôvodnenia   rozhodnutia krajského súdu sú zrejmé dôvody, na základe ktorých ako odvolací súd dospel k záveru o splnení podmienky na prerušenie konania, pričom tieto dôvody nemožno považovať za odporujúce pravidlám logiky alebo ich označiť v inom smere za excesívne.

V súvislosti   s   prerušením   konania   je   potrebné   dodať,   že   ide   o uznesenie   vydané v súlade   s   §   109   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej. Ústavný súd sa nenachádza   v sústave   všeobecných   súdov,   neposudzuje   výklad   jednoduchého   práva   ani zákonnosť   a optimálnosť   postupu   okresného   súdu   a nie   je   ani   nadriadeným   súdom okresnému súdu ani krajskému súdu. Navyše, uvedené uznesenie o prerušení konania môže okresný súd v rámci konania kedykoľvek podľa § 111 ods. 2 OSP prehodnotiť, ak pominú dôvody prerušenia konania. Aj z uvedených dôvodov takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného   nezistil,   že   by   postup   krajského   súdu v okolnostiach   danej   veci   ani   jeho   uznesenie   sp.   zn.   5   Co   137/2009   z 30.   apríla   2009 signalizovali   príčinnú   súvislosť   s možným   porušením   označených   práv   sťažovateľky, a preto rozhodol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že sťažnosť v uvedenej časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009