znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 211/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta3911/24, Žilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Martin Dikoš, vo vecinamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 109/2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len„okresný súd“, v citáciách aj „odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 109/2015.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, otec maloletej ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, sa návrhom z 23. marca 2015 domáhal na vecne a miestnepríslušnom okresnom súde zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivostioboch rodičov.

Ako ďalej uvádza,„do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a uskutočnilo sa len jedno pojednávanie....

Dňa 30.07.2015 nám bolo doručené predvolanie na pojednávanie a dňa 02.09.2015 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie vo veci, ktoré súd odročil na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku a vyzval účastníkov konania, aby súdu do 15 dní doručili otázky na znalca.

Dňa 17.09.2015 sme predložili návrhy otázok pre znalca a podaniami zo dňa 07.09.2015, 24.09.2015 a 21.10.2015 sme odporcu informovali, že stretnutie otca s dcérou sa nerealizovalo z dôvodu zrušenia termínu matkou maloletej...

Dňa 21.10.2015 sme opätovne žiadali odporcu o rozhodnutie vo veci a dňa 11.12.2015 sme podali k rukám predsedu sťažnosť na postup súdu, kde sme opísali skutkový stav a zdôraznili, že matka maloletej nerešpektuje právoplatné rozhodnutie, ktorého výkonu sa domáhame a sťažovateľ od dňa podania návrhu svoju dcéru videl štyri krát, avšak odo dňa 13.06.2015 ani jeden krát.“.

3. Sťažovateľ následne pozornosť ústavného súdu upriamuje na odpoveďpredsedníčky okresného súdu z 5. januára 2016 na ním podanú sťažnosť na prieťahyv konaní okresného súdu a s ohľadom na jej odôvodnenie poukazuje na opakované podaniesťažnosti na prieťahy 2. februára 2016.

Zdôrazňuje, že„... v našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci konať právoplatne rozhodnuté....

Odporca v priebehu súdneho konania uskutočnil len minimum úkonov, a to v podstate vo forme oznámení, ktoré však neviedli k odstráneniu právnej istoty v konaní. Odporca teda uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní. V uvedenom období teda súd neuskutočnil nijaký procesne relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.“.

V závere podanej sťažnosti si sťažovateľ s poukazom na právnu neistotu, v ktorej sanachádza (a z nej vyplývajúce citové následky, ako i obavy, že si ho maloletá nebudepamätať a dôjde k ochladeniu citov a pretrhnutiu vzájomných väzieb), uplatňuje primeranéfinančné zadosťučinenie vo výške 6 000 eur.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovilporušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 109/2015,okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznalprimerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavymôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenostiakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle ustanovenia § 176 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bezzbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Vo veciachurčenia mena alebo priezviska maloletého dieťaťa a ustanovenia poručníka maloletémudieťaťu rozhodne súd do 30 dní odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len akz vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávaťúkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.

9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nároksťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.19 P 109/2015, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, žecelková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnumožnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v časepodania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosťprijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02,IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebnépoukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdusa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného právazaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05,IV. ÚS 221/05).

12. V prípade, ak sú predmetom súdneho konania vzájomné vzťahy medzi rodičmia deťmi, konaniam o týchto vzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnustarostlivosť, pretože dĺžka napadnutého konania závažne ovplyvňuje zabezpečeniezákladných životných potrieb maloletých detí.

Hoci ústavný súd považuje za nesporné, že konanie vo veci starostlivosti súduo maloletých požíva zvýšený ochranný režim a Občiansky súdny poriadok v ustanovení§ 176 ods. 3 určuje súdu povinnosť vo veci rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôrvšak do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania, podľa názoru ústavného súdu nemožnona základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať postup okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 19 P 109/2015 za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako„zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy a dohovoru (bod 8).

13. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.19 P 109/2015 vo veci konal priebežne.

Po tom, ako bol návrh sťažovateľa na zverenie maloletého dieťaťa do striedavejstarostlivosti 16. apríla 2015 podaný na okresnom súde, 20. apríla 2015 okresný súdustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin(ďalej len „ÚPSVaR Martin“). Následne 13. júla 2015 zákonná sudkyňa po preštudovanípríslušného podkladového súdneho spisu nariadila termín pojednávania na 2. september2015. Zákonná sudkyňa spolu s nariadením termínu pojednávania vykonala vo veci úkonyspojené s prípravou pojednávania – vyzvala rodičov na predloženie správ o príjme, vyzvalaÚPSVaR Martin na predloženie správy o poberaní prídavku na dieťa a na podanie správyzo sociálneho prieskumu u oboch rodičov.

Pojednávanie vo veci bolo 2. septembra 2015 odročené na neurčito na účelyvypracovania znaleckého posudku. Následne dodatkom č. 10 k rozvrhu práce na rok 2015bola vec po odchode zákonnej sudkyne JUDr. Korbašovej na materskú dovolenku dňa22. októbra 2015 pridelená Mgr. Marčekovej. Tá vo veci nariadila nový termínpojednávania na vykonanie výsluchu a dokazovania na 22. marec 2016, ktorý však bolz dôvodu jej práceneschopnosti zrušený a v konaní bol nariadený nový termín pojednávaniana 20. apríl 2016.

14. Ústavný súd lustráciou zistil, že predsedníčka okresného súdu listom z 5. februára2016 v odpovedi na ostatnú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní okresného súdu(odpoveď predsedníčky okresného súdu je vedená pod sp. zn. Spr 2174/15 a Spr 2010/16,pozn.) vyhodnotila predmetnú sťažnosť ako čiastočne opodstatnenú čo do dĺžky súdnehokonania vzhľadom na objektívne nadmerné zaťaženie zákonnej sudkyne a za vzniknutéprieťahy v konaní sa sťažovateľovi ospravedlnila.

Keďže sťažovateľ v priebehu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.19 P 109/2015 niekoľkokrát využil svoje oprávnenie podať v zmysle zákona č. 757/2004Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovsťažnosť na prieťahy v konaní a predsedníčka okresného súdu listom z 5. februára 2016vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa vzhľadom na dĺžku konania ako čiastočne opodstatnenú,podľa názoru ústavného súdu je potrebné v prípade sťažovateľom tvrdených prieťahovv konaní dať okresnému súdu „príležitosť“ na poskytnutie nápravy, t. j. poskytnúť muprimeraný čas na odstránenie sťažovateľom tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal podľaneho porušiť jeho práva zaručené ústavou, ako i dohovorom.

15. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnostiefektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – podľa názoruústavného súdu bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vysloveniaporušenia sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľa významnej veci – byeventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôžeposúdiť.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenomna okresnom súde pod sp. zn. 19 P 109/2015 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu dopráva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného pod sp. zn.19 P 109/2015 (1 rok) ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľaodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd užnezaoberal.

18. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že totorozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania nastanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložilústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016