znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 211/09-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   augusta   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/28/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/28/2007.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podal žalobu „... 15. 01. 2007 bez akéhokoľvek ďalšieho progresu v konaní 19 C/28/2007.

Sudcovia Okresného súdu v Trnave pripadajú sťažovateľovi ako hlúčik primitívov, ktorí by sa mali vypustiť do mestských parkov, nech si tam zbierajú lúčne a lesné plody, pretože v budove súdu spôsobujú iba úpadok myslenia, krivdu a prehlbujú žumpu pod sebou pre navýšené množstvo výkalov, ktoré produkujú...

Početné sťažnosti na nečinnosť zostali odignorované.“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „...V konaní 19 C/28/2007 je preukázané, že hoci Ústavný súd SR rozhodne (v tomto prípade III. ÚS 129/06 a III. ÚS 248/06 ) aby sudkyňa Okresného súdu v Trnave JUDr. M. Ď. konala bez ďalších prieťahov, Ústavný súd SR TOLERUJE ďalšiu nečinnosť JUDr. M. Ď. ďalšie 3-roky v dvoch konaniach.

Ústavný súd SR nekontroluje ako sú jeho NÁLEZY plnené. Keď nie sú plnené vo veciach   D.   B.   Ústavný   súd   to   toleruje   a   tak   vystupuje   ako   inštitúcia   protiústavná a porušujúca   základné   práva   D.   B.   podľa   čl.   6   ods.   1,   čl.   13   a čl.   14 medzinárodného dohovoru,   ktorým   je   viazaný   a   takto   napĺňa   KRIMINÁLNY   VÝKON SÚDNICTVA   a   dokazuje   MAFIÁNSKE   PREPOJENIE   sudcov   a   dokazuje   existenciu JUSTIČNEJ MAFIE.

Ústavný súd SR dokonca toleruje neplnenie rozsudkov Európskeho súdu pre Ľudské práva, keď bol tolerantný k Okresnému súdu v Žiline v konaní 16 C/273/1997, keď tento súd bol nečinný ďalšie 4-roky po rozhodnutí Európskeho súdu, akoby Európsky súd bol iba pohrobkom pre sudcov SLOVENSKEJ REPUBLIKY a obzvlášť Ústavného súdu SR, KTORÍ SI   TRÚFLI   ZMARIŤ   VŠETKY   DÔVODNÉ   SŤAŽNOSTI   D.   B.   odkedy   sa   zahniezdili a navykli na dobré príjmy naďalej. Aj nekonanie sudkyne Ď. pokorne tolerovali a sťažnosti na   jej   VÝČINY   na   úrovni   ŠIALENEJ   OSOBY   prijímali   s   potechou,   lebo   sudkyňa   Ď. napĺňala ich sny!

Sťažovateľ pripája kópie iba také, ktoré má. Nemá peniaze na kópie, ktoré Ústavný súd jednoducho uloží do archívu (inými slovami na srandu králikov).“

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby takto rozhodol: „II.A. Okresný súd v Trnave porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 (opakovane) a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru.

II.B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť 50.000 Eur satisfakciu D. B. v lehote 15 dní (keď tento súd už 4x bol porazený pred Ústavným súdom D. B.) a naďalej nie je schopný dodržiavať zákony, Ústavu SR a medzinárodne dohovory.

II. C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Trnave konať bezodkladne vo veci 19 C/28/2007 a vyhnúť sa svojvoľnèmu vyčíňaniu. V prípade ďalšieho porušovania   práv   PRÁVA   NA   SPRAVODLIVÉ   SÚDNE   KONANIE   dostane   tento   súd povinnosť zaplatiť D. B. satisfakciu 100.000 Eur.

II.D.   Okresný súd v Tranve (správne   má byť Trnave,   pozn.) je povinný ukončiť JUSTIČNÝ TEROR a nevídanú DISKRIMINÁCIU osoby D. B. 17 C/85/1999, 17 C/372/01, 11 C/251/1999-neskôr 25 C/70/2004) a naopak ochranu kriminálnikov pod hrozbou výšky satisfakcie 1,000.000 Eur ak tieto konania neukončí v lehote 3 mesiacov SPRAVODLIVO podľa obsahu   spisov   a   dôkazov   v   nich, nie   svojvoïnè a   ďalšie   plávanie   cez   odvolací a dovolaci súd. ATTENTION !

II.E. Trovy advokáta a sťažovateľa zaplatí OS Trnava v lehote.“

2.   Sťažovateľ   žiadal   tiež   o ustanovenie   advokáta   na zastupovanie   pred   ústavným súdom z dôvodov, „... že je plne invalidný, nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku a nemá žiaden-žiaden príjem od mája 2006, má majetok na príťaž. Nemá príjem väčší ako je 1.4- násobok životného minima.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol nepravdivé fakty a urážlivé výroky: „... Sudcovia Okresného súdu v Trnave pripadajú sťažovateľovi ako hlúčik primitívov, ktorí by sa mali vypustiť do mestských parkov, nech si tam zbierajú lúčne a lesné plody, pretože v budove súdu spôsobujú iba úpadok myslenia, krivdu a prehlbujú žumpu pod sebou pre navýšené množstvo výkalov, ktoré produkujú.“

Sťažovateľ na adresu ústavného súdu uviedol nepravdivé fakty a urážlivé výroky: „... vystupuje ako inštitúcia protiústavná a porušujúca základné práva D. B. podľa čl. 6 ods. 1,   čl.   13   a čl.   14   medzinárodného   dohovoru,   ktorým   je   viazaný   a   takto   napĺňa KRIMINÁLNY   VÝKON   SÚDNICTVA   a   dokazuje   MAFIÁNSKE   PREPOJENIE   sudcov a dokazuje existenciu JUSTIČNEJ MAFIE.“

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje na judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   v zmysle   ktorej   „V zásade   smie   byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade   hrubého,   neslušného   a urážlivého   obsahu   návrhu   tento   môže   byť odmietnutý ústavným súdom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža okresný súd a ústavný súd, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty tak k všeobecným súdom, ako aj ústavnému súdu.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu   je   aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. III. ÚS 65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08, II. ÚS 226/08, I. ÚS 313/08, I. ÚS 337/08, I. ÚS 64/09), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

2.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   priložených   listín   zistil,   že okresný   súd   konal priebežne a vykonával   jednoduché   úkony   súvisiace   s odstraňovaním   nedostatkov   žaloby sťažovateľa   a zisťovaním   jeho   majetkových   pomerov   na   rozhodnutie   o oslobodení   od platenia súdnych poplatkov a rozhodol aj o návrhu na zmenu žalobného petitu.

V období od 15. januára 2007, keď bola podaná žaloba sťažovateľom na miestne nepríslušnom   Okresnom   súde   Bratislava   I,   až   do   postúpenia   veci   30.   marca   2007   na okresný súd ubehlo 2 a pol mesiaca. Následne zákonná sudkyňa okresného súdu oznámila predsedovi   okresného   súdu   možnú   zaujatosť   a spis   bol   18.   apríla   2007   predložený Krajskému súdu v Trnave, aby o vznesenej námietke rozhodol. Dňa 11. júla 2007 bol spis vrátený okresnému súdu s rozhodnutím, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci.

Následne okresný súd 19. februára 2008 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.   Sťažovateľ   11.   marca   2008   požiadal   okresný   súd   o oslobodenie   od   platenia súdnych poplatkov. Uznesením okresného súdu č. k. 19 C 28/07-78 z 18. apríla 2008 bolo sťažovateľovi   priznané   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Dňa   24.   septembra 2008 uskutočnil okresný súd súdne pojednávanie, na ktorom navrhol rozšírenie žalobného petitu.   Pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu   pripojenia   súdnych   spisov.   Sťažovateľ 30. septembra 2008 požiadal okresný súd o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred okresným súdom. Dňa 14. novembra 2008 okresný súd urgoval Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zaslanie žiadaného spisu. Okresný súd 2. apríla 2009 uznesením č. k. 19   C   28/07-122   pripustil   zmenu   žalobného   petitu.   Dňa   23.   júna   2009   okresný   súd uznesením   č.   k.   19   C/28/07-126   odňal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov a zamietol jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Sťažovateľ 10. júla 2009 podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, v ktorom použil hrubé a urážlivé výrazy. Okresný súd uznesením č. k. 19 C 28/07-130 z 27. júla 2009 vyzval sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   odvolania   a   uznesením   č.   k.   19   C   28/07-130 z 27. júla 2009 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu v sume 200 € za hrubé a urážlivé podanie.

Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (28 mesiacov od postúpenia spisu z Okresného súdu Bratislava I) ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti   postupu   okresného   súdu   v   konaní   sp.   zn.   19   C/28/2007   odmietol   aj   ako   zjavne neopodstatnenú.   Doterajší   priebeh   konania   pred   označeným   súdom   bol   celkom bez prieťahov   a   nezakladá   reálnu   možnosť   vyslovenia   porušenia   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Žaloba sťažovateľa navyše   vykazovala   nedostatky,   ktoré   musel   okresný   súd   odstraňovať.   Až   pokračujúca nečinnosť   okresného   súdu   by eventuálne   mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 19 C/28/2007 opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať   porušenie základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   [čl.   6   ods.   1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

3. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože jeho podanie nemalo primeranú   slušnosť   vo   vyjadrovaní,   ale aj   z dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti,   lebo v konaní   nedošlo   k takej   intenzite   zásahu   do   práva   sťažovateľa,   ktorá   by   zodpovedala ústavnorelevantnému   porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, a z toho   dôvodu   už   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009