znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 210/2014-13

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť I. R., podanú advokátom Petrom Janíkom, Hviezdoslavova 16, Partizánske, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co/118/2013 z 15. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. R. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. decembra   2013   doručená   sťažnosť   I.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co/118 /2013 z 15. októbra 2013.

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   v procesnom   postavení odporcu v 2. rade účastníkom konania vedeného na Okresnom súde   Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C/127/2004 o určenie neplatnosti právnych úkonov. O návrhu rozhodol okresný súd tak, že návrhu vyhovel. Proti rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom   konaní   okresný   súd   vyniesol   rozhodnutie,   ktorým   žalobnému   návrhu vyhovel. Proti rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd pod sp. zn. 5 Co/118/2013 dňa 15. októbra 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s rozhodnutím okresného súdu (len argumentačne,   pretože   sa   nedomáha   v petite   jeho   zrušenia),   ako   aj   krajského   súdu predovšetkým   vzhľadom   na   to,   že „...   trpia   hrubými   pochybeniami,   nedostatkami a porušeniami zákona, ktorých prejavom je zjavne nedostatočná odôvodnenosť, dôkazná nepodloženosť, nepreskúmateľnosť a až arbitrárnosť týchto rozhodnutí, ktorých podstatou sú   závažné   porušenia   základných   princípov   materiálneho   právneho   štátu   (princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého   procesu   vrátane   riadneho,   náležitého   a   presvedčivého   odôvodnenia rozhodnutí súdov)...“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:„1. Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 5 Co/118/2013 zo dňa 15. 10. 2013 porušil sťažovateľovi I. R... základné právo na súdnu ochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co/118/2013 zo dňa 15. 10. 2013 a celú vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   I.   R...   náhradu   trov konania (právneho zastúpenia), ktoré je Krajský súd povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Petra Janíka, advokáta so sídlom v Partizánskom, Hviezdoslavova č. 16, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom sťažnosti   (návrhom   na   rozhodnutie)   a môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ domáha   v petite   svojej   sťažnosti,   a vo   vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorého   označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí splnomocnenie na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

8. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu   návrhom   na   začatie   konania   i ostatnými   požadovanými   zákonnými   náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   má   v   ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

9.   Ústavný   súd   v zmysle   už   uvedeného   predovšetkým   konštatuje,   že   k sťažnosti sťažovateľa,   ktorú   koncipoval   jeho   právny   zástupca   (advokát)   aj   ju   podpísal,   nebolo pripojené splnomocnenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Zistený   nedostatok   sťažovateľ   neodstránil   a splnomocnenie   nedoručil   ani   do   času rozhodovania o jeho sťažnosti.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 9) ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I.   ÚS   162/2010,   IV.   ÚS   234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

11. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie   pred   ústavným   súdom.   Aj   v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom (ako je absencia splnomocnenia advokáta), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom,   a   preto   ju   z   uvedeného   dôvodu   odmietol   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014