znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 21/2012-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí senátu 11. januára 2012 predbežne prerokoval návrh doc. MUDr. S. K, PhD., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., DrSc., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n) v spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,   vojnového   stavu,   výnimočného   stavu   a   núdzového   stavu   v   znení   neskorších predpisov, ako aj práva zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vlády Slovenskej republiky a naň nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej   rady   obvodu   Bratislava   č.   ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07   udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava MUDr. M. B. na vykonávanie príkazu   na   pracovnú   povinnosť   voči   zamestnancom   Univerzitnej   nemocnice   Bratislava a príkazom   riaditeľa   Univerzitnej   nemocnice   Bratislava   č.   27/2011   na „Vykonanie pracovnej   povinnosti   pre   zamestnancov   UNB“,   za   účasti   vlády   Slovenskej   republiky, Bezpečnostnej   rady   obvodu   Bratislava   a   riaditeľa   Univerzitnej   nemocnice   Bratislava, a takto

r o z h o d o l :

Návrh   doc.   MUDr.   S.   K.,   PhD., o d m i e t a   ako   podaný   zjavne   neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. decembra 2011 doručený a 21. decembra 2011 doplnený návrh doc. MUDr. S. K., PhD. (ďalej len „navrhovateľka“, v citovanom texte len „sťažovateľka“), označený ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“, ktorým sa domáhala vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n) v spojení s čl. 115 ods. 3 ústavy a s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“), ako aj práva zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a naň nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady obvodu Bratislava (ďalej len „bezpečnostná rada“) č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07   udeľujúcim   poverenie   pre   riaditeľa   Univerzitnej   nemocnice   Bratislava MUDr.   M.   B.   na   vykonávanie   príkazu   na   pracovnú   povinnosť   voči   zamestnancom Univerzitnej nemocnice Bratislava a príkazom riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava č. 27/2011 na „Vykonanie pracovnej povinnosti pre zamestnancov UNB“ (spolu ďalej aj „napadnuté   rozhodnutie   o   vyhlásení   núdzového   stavu   a   naň   nadväzujúce   ďalšie rozhodnutia“).

2.   Navrhovateľka   po   opísaní   rozhodného   skutkového   stavu   (bod   I   návrhu) a odôvodnení   procesných   podmienok   konania   (bod   II   návrhu),   poukazujúc   na   právnu podstatu namietaných porušení ústavy, dohovoru a ústavného zákona uviedla z jej pohľadu ústavne   konformný   výklad tak   samotného   inštitútu   vyhlásenia   núdzového   stavu,   ako   aj podmienok, za ktorých môže byť núdzový stav vyhlásený (body III až VI návrhu). Zároveň namietala porušenie už uvedených práv (pozri   bod 1 a 3) v spojení „s čl.   115 ods.   3 Ústavy... a súbežne s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona“ s napadnutými rozhodnutiami o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami.

3.   Navrhovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   prijal   návrh   na   ďalšie   konanie   a   po prerokovaní veci takto rozhodol:

„1. Základné právo na štrajk priznané sťažovateľke čl. 37 ods. 4 Ústavy... v spojení so zákazom nútenej práce podľa čl. 18 ods. 1 a 2 Ústavy..., základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, všetky ustanovenia v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n) v spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy... a súbežne s čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona... a zároveň ľudské právo zákazu nútenej práce priznané podľa čl. 4... dohovoru... postupom vlády... a naň nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady... č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa UN Bratislava MUDr. M. B. na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom UN Bratislava porušené bolo.

2.   Ústavný   súd...   podľa   čl.   127   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   priznáva sťažovateľke za porušenie jej základných práv primerané finančné zadosťučinenie 1.500,- euro. Vláda... je povinná vyplatiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu... na účet sťažovateľky.

3. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314 euro a 20 centov, ktorú je vláda... povinná vyplatiť advokátovi JUDr. J. D., DrSc, do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu... na jeho účet.“

Alternatívne   navrhovateľka   navrhla   doplniť   bod   1   navrhovaného   výroku   aj o vyslovenie   porušenia   označených   práv   príkazom   riaditeľa   Univerzitnej   nemocnice Bratislava   č.   27/2011   na „Vykonanie   pracovnej   povinnosti   pre   zamestnancov   UNB“ a v súvislosti s bodom 3 výroku navrhla zaviazať na zaplatenie požadovaného finančného zadosťučinenia bezpečnostnú radu (v ½) a univerzitnú nemocnicu (v ½).

4. Navrhovateľka tiež navrhla prerokovanie návrhu v naliehavom režime.

II.

5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

6.   V   rámci   predbežného   prerokovania   návrhu   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že navrhovateľka ako fyzická osoba de lege lata nedisponuje procesnoprávnym oprávnením namietať   rozpor   napadnutého   rozhodnutia   o   vyhlásení   núdzového   stavu   a   naň nadväzujúcich   ďalších   rozhodnutí   s   ústavou,   ústavným   zákonom   a   dohovorom   (pozri bod 3).

7.   Podľa   čl.   129   ods.   6   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o   tom,   či   rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

Podľa čl. 130 ods. 2 ústavy zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129.

Podľa § 74a ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia   o   vyhlásení   núdzového   stavu   a   ďalších   rozhodnutí   nadväzujúcich   na   toto rozhodnutie sú oprávnené podať osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) a b). Účastníci konania sú navrhovateľ a prezident Slovenskej republiky.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej   pätina   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (písm.   a),   prezident Slovenskej republiky (písm. b).

8. Napriek formálnemu označeniu návrhu „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“ (pozri bod 1), nosné dôvody tvoriace základ rozhodnutia, ako i samotný petit vychádzali prima   facie z   argumentácie   navrhovateľky,   že   napadnuté   rozhodnutie o vyhlásení   núdzového   stavu   a   naň   nadväzujúce   ďalšie   rozhodnutia   nie   sú   v   súlade s ústavou, ústavným zákonom a dohovorom. V tejto súvislosti navrhovateľka v podanom návrhu inter alia uviedla: „Sťažovateľka je obeťou právneho režimu nastoleného uznesením vlády   Slovenskej   republiky   č.   421/2011,   nadväzujúcim   uznesením   Bezpečnostnej   rady obvodu Bratislava č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 a Príkazom riaditeľa č. 27/2011“ (s. 7 návrhu); „V okolnostiach prípadu sa vláda SR pokúsila zneužiť svoju právomoc vyhlásiť núdzový stav spôsobom, ktorý má byť ústavným súdom nepreskúmateľný...“ (s. 8 návrhu); „Rovnako neprichádza do úvahy právomoc všeobecného súdnictva v správnom súdnictve preskúmať   súlad   rozhodnutia   o   vyhlásení   núdzového   stavu   s   ústavou   alebo   ústavným zákonom“ (s.   10   návrhu); „Protestom   prokurátora   nemožno   napadnúť   uznesenie   vlády o vyhlásení núdzového stavu... lebo vyhlásenie núdzového stavu porušilo ústavu a ústavný zákon, o čom prokuratúra nemá právomoc konať“ (s. 9 návrhu); „V okolnostiach prípadu Bezpečnostná rada obvodu Bratislava na mimoriadnom zasadnutí konanom 29. novembra 2011... postupovala nad rámec vymedzený ústavným zákonom č. 272/2002 Z. z., a preto v nesúlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR... núdzový stav má mať inú ústavnú   kvalitu   ako   vojna,   vojnový   stav   alebo   výnimočný   stav.   Predpokladá   sa   nižšia intenzita   zásahov   do   diania   v   spoločnosti,   aj   menej   obmedzovania   základných   práv a slobôd“ (s.   11 návrhu); «Citované ustanovenia ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu indikujú, že účelom jeho úpravy je vytvorenie právneho základu pre riešenie situácii spojených s dianím inej povahy,   než   je   zabezpečenie   dostupnej   zdravotnej   starostlivosti   z   dôvodu   hromadných výpovedí podaných lekármi. Zásadný význam má posledná veta čl. 1 ods. 1, podľa ktorej „núdzový stav možno vyhlásiť, len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone“» (s. 12 návrhu); „Právomoc vlády SR pri vyhlasovaní núdzového stavu nie je absolútna ani bezbrehá. Podlieha ústavným obmedzeniam. Prvým je ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR...“ (s. 12 návrhu); „Sama existencia právomoci, ktorú orgán verejnej moci nemá povinnosť uplatniť, ale ktorej uplatnenie je odkázané na úvahu príslušného orgánu verejnej moci, v právnom štáte nelegitimizuje rozhodnutie uplatniť zverenú právomoc“ (s. 12 návrhu); „Na začiatku interpretácie a aplikácie úpravy núdzového stavu ustanovenej v ústavnom zákone s ústavou stojí čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický a právny   štát.   Z   podstaty   demokratického   štátu   možno   vyvodiť   existenciu   implikovanej podmienky pre vznik právomoci vyhlásiť núdzový stav. Za implikovanú podmienku možno označiť   požiadavku,   aby   vláda   začala   uvažovať   o   obmedzení   demokratickej   formy vyhlásením   núdzového   stavu   jedine   vtedy,   ak   dôvodne   možno   očakávať,   že   vyhlásením núdzového stavu sa vytvoria účinné predpoklady pre odvrátenie hroziacej udalosti, alebo pre   odstránenie   jej   následkov“ (s.   12   a   13   návrhu); „K   nastoleniu   neštandardného ústavného stavu pomenovaného ako núdzový stav môže dôjsť výlučne vtedy, ak sa splnia kumulatívne   podmienky   uvedené   v taxatívnom   výpočte   čl.   5   ods.   1   ústavného   zákona... Kumulatívne podmienky s povahou sine qua non sú tri... V okolnostiach prípadu vláda SR vyhlásila núdzový stav bez splnenia tretej podmienky. To znamená, že vláda SR vyhlásila núdzový stav v nesúlade s čl. 5 ods. 1 ústavného zákona... Tým vláda SR zároveň porušila čl. 2 ods. 2 Ústavy SR“ (s. 14 návrhu); „Všetky základné práva, ktoré ústavný zákon... dovoľuje obmedziť počas núdzového stavu, možno obmedziť jedine za predpokladu, že vláda SR svoju právomoc vyhlásiť núdzový stav uplatnila v súlade s Ústavou SR, vtedy, keď sa skutočne   splnili   všetky   tri   podmienky   vyhlásenia   núdzového   stavu   určené   ústavným zákonom“ (s.   16   návrhu); „Nakoľko   v   okolnostiach   prípadu   nedošlo   k   ústavne konformnému   vyhláseniu   núdzového   stavu,   ani   ustanovenie   pracovnej   povinnosti sťažovateľke nie je súladné s úpravou s čl. 1 ods. 2 písm. c) a d) Ústavy SR“ (s. 18 návrhu). Inak povedané, v okolnostiach danej veci konaniu podľa čl. 127 ústavy predchádza konanie podľa čl. 129 ods. 6 ústavy, na vyvolanie ktorého navrhovateľka nie je oprávnenou osobou.

9. Ústavný súd na základe uvedených zistení už pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľky bol nútený konštatovať, že navrhovateľka ako fyzická osoba nie je osobou oprávnenou podľa § 74a ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 7) podať návrh na začatie konania o ne/súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich   na   toto   rozhodnutie   s   označenými   článkami   ústavy,   ústavného   zákona a dohovoru, a preto návrh v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou.

10.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   v   súvislosti   s   vyhlásením núdzového   stavu   (v   okolnostiach   danej   veci   napadnutým   rozhodnutím   o   vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami) bolo podľa ústavného zákona prípustné uložiť pracovnú povinnosť, ako aj zakázať uplatnenie práva na štrajk [pozri čl. 5 ods.   3   písm.   b)   a k)   ústavného   zákona],   a preto   v   tomto   ohľade   niet   žiadnej   príčinnej súvislosti   medzi   navrhovateľkou   označeným   porušením   príslušných   článkov   ústavy a dohovoru a napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012