znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 21/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť R. R., N., zastúpeného advokátom Mgr. Ľ. Š., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   upovedomením   generálneho   prokurátora Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 205/06-122 z 22. októbra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. R.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. novembra 2009 doručená sťažnosť R. R. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a „právo   na   spravodlivý   postup   v trestnom konaní garantované čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom   4   Protokolu   č.   7   k Dohovoru...“ upovedomením   generálneho   prokurátora Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   č.   k.   VII/2   Gv   205/06-122 z 22. októbra 2009.

2.   Zo   sťažnosti   a   z   predložených   príloh   vyplýva,   že   proti   sťažovateľovi   začalo „Okresné   riaditeľstvo   PZ   Komárno   dňa   9.   3.   2006...   trestné   stíhanie   pre   trestný   čin vydierania... Na návrh vyšetrovateľa podal okresný prokurátor návrh na moje vzatie do väzby, ktorému Okresný súd v Komárne vyhovel... Súd odôvodnil toto svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenie §-u 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku... Proti vzatiu do väzby som podal sťažnosť, o ktorej dňa 6. 4. 2006 rozhodol Krajský súd v Nitre pod č. k. 1 Tpo22/2006 tak, že moju sťažnosť zamietol... Dňa 7. 4. 2006 moja matka podala návrh ako dôveryhodná osoba na prijatie ponuky a zloženie peňažnej záruky... Následne... 18. 4. 2006 podal môj obhajca   žiadosť   o   moje   prepustenie   z väzby.   Túto   žiadosť   doložil   aj   mojím   písomným sľubom. Všetky tieto podania boli... Okresným súdom v Komárne... zamietnuté.

Proti zamietajúcemu uzneseniu som podal sťažnosť... mojim obhajcom doplnená dňa 17. 5. 2006 a ktorú prejednával následne na to Krajský súd v Nitre... O sťažnosti rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

Ohľadne žiadosti mojej matky ako dôveryhodnej osoby rozhodol tak, že jej záruku prijal. Taktiež súd prijal aj môj písomný sľub, ktorým som sa zaviazal, že povediem riadny život, nedopustím sa trestnej činnosti a budem si plniť všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mi budú uložené.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd určil podľa § 80 ods. 1 písm. c), Tr. poriadku nado mnou dohľad probačným úradníkom...“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že «... Prostredníctvom môjho obhajcu sa neustále domáham vykonania dôkazov, ktoré dokazujú moju nevinu. Vyšetrovateľ vykonal... 1. 3. 2009... vyšetrovací pokus za účelom objasnenia trestného činu vydierania v areáli administratívnej budovy v K.... Na moje veľké prekvapenie mi na základe takto vykonaného dôkazu bolo dňa 3. 7. 2009 uznesením pod č. k. ČVS:PPZ-42/BOK-C-20D6 vznesené ďalšie obvinenie za zločin vydierania..., proti ktorému som... podal sťažnosť... moja sťažnosť bola zamietnutá s odôvodnením, že sa jedná o ďalší skutok, ktorého som sa dopustil a ktorý mi je kladený za vinu potom, ako bol vykonaný vyšetrovací pokus. S názorom vyšetrovateľa, ale ani dozorujúceho prokurátora sa nemôžem za žiadnych okolností stotožniť... Potom, ako nadobudlo uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 3. 7. 2009... právoplatnosť, podal som na Generálnu   prokuratúru   SR   návrh   na   zrušenie   právoplatného   uznesenia   o   vznesení obvinenia... zo dňa 3. júla 2009 v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2 Gv   205/06-109   zo   dňa   31.   augusta   2009.   Generálny   prokurátor   mi...   listom   zo   dňa 22. októbra 2009 pod č. k. VII/2 Gv 205/06-122 oznámil... „že nezistil dôvody na postup podľa § 363 ods. 1 Tr. poriadku“, preto právoplatné rozhodnutie, ktoré som vyššie citoval, nezruší. Podľa názoru generálneho prokurátora napadnutým rozhodnutím nebol porušený zákon.».

4.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   sa   nemôže „stotožniť   s   názorom   vyšetrovateľa   PZ, dozorujúceho prokurátora, ale ani s názorom generálneho prokurátora, pretože... sa jedná v   oboch   prípadoch   o   tie   isté   skutky,   ktoré   sú   mi   kladené   za   vinu...   Postup   zo   strany vyšetrovateľa,   dozorujúceho   prokurátora   a   generálneho   prokurátora   považujem   za protiústavné,   protiprávne   a   krajne   nespravodlivé.   Podľa   mňa   v   mojom   prípade   bolo porušené moje zákonné a Ústavou SR chránené právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy... v spojení s článkom 4 Protokolu 7 k Dohovoru... Podľa tohto medzinárodného dokumentu zakazuje opakovane osobu stíhať za ten istý skutok, pre ktorý už   stíhaná   je.“.   Podľa   názoru   sťažovateľa „...   Napriek   mojej   argumentácii   generálny prokurátor...   môj návrh na zrušenie právoplatného uznesenia, ktorým mi bolo vznesené obvinenie... zamietol.“.

5. K sťažnosti okrem iných písomností bolo pripojené upovedomenie generálneho prokurátora   č.   k.   VII/2   Kv   205/06-122   z 22.   októbra   2009   adresované   sťažovateľovi, v ktorom uviedol: „Generálnej prokuratúre... bol dňa 25. septembra 2009 doručený Váš návrh...   požadujúci   zrušenie   právoplatného   uznesenia   o vznesení   obvinenia...   zo   dňa 03. júla 2009 v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2 Gv 205/06-109 zo dňa   31.   augusta   2009,   ktorým   bola   zamietnutá   Vaša   sťažnosť   proti   predmetnému uzneseniu... Po dôslednom preskúmaní obsahu vyšetrovacieho spisu sp. zn. PPZ-42/BOK- C-2006, vrátane uznesení, ktorých zrušenie navrhujete, som nezistil dôvody na postup podľa § 363   ods.   1   Trestného   poriadku   -   zrušenie   právoplatného   rozhodnutia   v   prípravnom konaní... Rovnako ako vyšetrovateľ Policajného zboru a špeciálny prokurátor, som toho názoru,   že   v   posudzovanom   prípade   je   trestné   stíhanie   pre   skutok   uvedený   v   uznesení o vznesení obvinenia sp. zn. PPZ-42/BOK-C-2006 zo dňa 03. júla 2009 vedené dôvodne. Nezistil som, že by Vám týmto uznesením bolo opakovane vznesené obvinenie pre rovnaký skutok,   pre   ktorý   Vám   bolo   už   v   minulosti   v   tejto   trestnej   veci   vznesené   obvinenie.“ Upovedomenie bolo doručené obhajcovi sťažovateľa 28. októbra 2009.

6. Na základe už uvedenej skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa...

a) právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy... postupom orgánov činných v trestnom konaní

b)   právo   na   spravodlivý   postup   v   trestnom   konaní   garantované   článkom   6 Dohovoru... v spojení s článkom 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru...

boli porušené

2. Generálny prokurátor je povinný postupovať podľa § 363 ods. 1. Tr. poriadku a právoplatné uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru SR odboru vyšetrovania Bratislava sp. zn. PPZ-42/BOK-C-2006 zo dňa 3. júla 2009 v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2 Gv 205/06-109 zo dňa 31. augusta 2009 zrušiť.

3. Sťažovateľovi... sa priznávajú trovy konania.“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém   ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto   práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd“)   a právomoc ústavného súdu   len subsidiárne.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti uvedeného v bode 10 bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní preskúmať, či upovedomením generálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 205/06-122 z 22. októbra 2009 (bod 5), ktorým nevyhovel návrhu sťažovateľa požadujúcemu zrušenie právoplatného uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia proti jeho osobe, boli porušené označené práva sťažovateľa.

10. Z obsahu sťažnosti a navrhovaného petitu (bod 6.2) podľa názoru ústavného súdu totiž   vyplýva,   že sťažnosť   sťažovateľa   v konečnom   dôsledku   smeruje proti   rozhodnutiu (upovedomeniu podľa § 365 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších   predpisov)   generálneho   prokurátora   o zamietnutí   jeho   návrhu   na   zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, t. j. v okolnostiach danej veci proti orgánu prípravného konania, pričom ústavnému súdu bola sťažnosť doručená v štádiu prípravného konania, t. j. v   tom   štádiu   trestného   konania,   keď   o odôvodnenosti,   a   teda   zákonnosti   a   ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa meritórne zatiaľ všeobecné súdy nerozhodovali.

11.   Ústavný súd   už pri   predbežnom   prerokúvaní sťažovateľovej   sťažnosti   dospel k záveru,   že   platná   právna   úprava   trestného   konania   umožňuje   sťažovateľovi   ako obvinenému a príp. aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako   obžalovanému   v   rámci   uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným   spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou, ku ktorým malo   podľa   jeho   názoru   dôjsť   v   dôsledku   protiprávneho   postupu   vyšetrovateľa a špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých   relevantných   skutkových   aj   právnych   okolností   prípadu   vrátane   zákonnosti a ústavnosti   postupu   orgánov   prípravného   konania   v   trestnej   veci   sťažovateľa   v   štádiu trestného   stíhania   predchádzajúcemu   podaniu   obžaloby   (obdobne   napr.   III.   ÚS   75/05, III. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06).

12.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   pripomína,   že   trestné   konanie   predstavuje   od svojho   začiatku   až   po   koniec   organický   celok,   v   ktorom   sa   v   rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   namietať   porušenia   ústavou   chránených   základných   práv a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

13. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal (má) v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu svojich základných práv, ktoré mali byť porušené postupom a označeným rozhodnutím (upovedomením) generálneho prokurátora. Za daných okolností podľa názoru ústavného súdu neexistuje ústavný dôvod na to,   aby   ústavný   súd   vstupoval   v   predmetnej   trestnej   veci   sťažovateľa   do   právomoci všeobecných súdov. Naopak, skutočnosť, že všeobecné súdy môžu podľa platného právneho poriadku   sťažovateľovi   poskytnúť   účinnú   ochranu   ústavou   chránených   práv   a   slobôd, vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

14.   Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2010