SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 209/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Luknárom, Grösslingová 45, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislavesp. zn. 8 Ncb 58/2014 zo 17. decembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola6. marca 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciáchaj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Luknárom, ktorou namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako ajpráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Ncb58/2014 zo 17. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Porušovateľom základných práv Sťažovateľa je Krajský súd..., príslušný na rozhodovanie o miestnej príslušnosti podľa § 105 ods. 3 OSP na základe nesúhlasu Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „OS BA III“) s postúpením veci Okresným súdom Nové zámky (ďalej aj „OS NZ“), ako nadriadený súd OS BA III, konajúci mimo inštančného postupu.
Konanie, ktorým došlo k porušeniu základných práv Sťažovateľa, spočíva v nesprávnom rozhodnutí Krajského súdu... o určení OS NZ ako súdu miestne príslušného na konanie v právnej veci žalobcu ⬛⬛⬛⬛, so sídlom... (ďalej aj „Žalobca“) proti žalovaným: 1) Sťažovateľ, 2) spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, so sídlom... a 3) spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, so sídlom... o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam... zaniklo. OS NZ nie je miestne príslušný na Konanie z dôvodu, že predmet Konania sa týka zániku/existencie práva (záložného) k Nehnuteľnostiam, kde je daná výlučná miestna príslušnosť OS BA III podľa § 88 ods. 1 písm. h) OSP, nakoľko Nehnuteľnosť sa nachádza v obvode OS BA III.
K porušeniu základných práv Sťažovateľa došlo uznesením Kajského súdu v... zo dňa 17.12.2014, sp. zn. 8 Ncb 58/2014-50 (ďalej aj „Napadnuté uznesenie“)...
Krajský súd... v rozpore s ustanovením § 88 ods. 1 písm. h) OSP o výlučnej miestnej príslušnosti rozhodol, že v Konaní má rozhodovať miestne nepríslušný súd.»
3. Podľa názoru sťažovateľky argument krajského súdu, že „určenie výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 88 ods. 1 písm. h) O. s. p. je... nedôvodné, nezodpovedá skutočnému skutkovému stavu veci... Odôvodnenie Napadnutého uznesenia je v tejto časti nepreskúmateľné, pretože vychádza z arbitrárneho posúdenia veci Krajským súdom...“.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označenýchpráv napadnutým uznesením krajského súdu, zrušil toto uznesenie a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. Súčasne požiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia „v sume 355,73 €“, odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia a uloženie povinnostiOkresnému súdu Nové Zámky vrátiť spisový materiál späť na Okresný súd Bratislava III.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
8. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných právpodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konaťa rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajúporušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom, a preto každáfyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva,musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci,ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu (podobneII. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, I. ÚS 170/2011).
10. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnostinie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohouvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje ažv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomociústavného súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1ústavy (m. m. napr. III. ÚS 149/04).
11. Aplikujúc princíp subsidiarity na občianske súdne konanie, ústavný súd uvádza,že spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybeniaznamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboliodstránené v jeho priebehu.
12. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sťažovateľka bude mať v ďalšíchštádiách súdneho konania (vo veci samej, pozn.) k dispozícii právne prostriedky na účinnúobranu ňou označených práv, o ktorých po ich uplatnení budú nielen oprávnené, ale ajpovinné rozhodnúť vecne príslušné všeobecné súdy. Za týchto okolností by prijatie sťažnostisťažovateľky na ďalšie konanie bolo v rozpore s princípom subsidiarity, na ktorom jezaložená právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy(napr. I. ÚS 170/2011).
13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosťsťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatkusvojej právomoci.
14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodnézaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (bod 4).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2015