znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 209/2012-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júna 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka v konaní o sťažnosti O. M., T., zastúpenej advokátom JUDr. M. B., Advokátska kancelária JUDr. M. B. – JUDr. S. B., T., ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 23 D 952/2003 a takto  

r o z h o d o l :

1. Základné právo O. M. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   23   D   952/2003 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23 D 952/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. O. M.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch   mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín   j e   p o v i n n ý   uhradiť O. M. trovy právneho zastúpenia v sume   323,50   €   (slovom   tristodvadsaťtri   eur   a päťdesiat   centov)   na účet   jej   právneho zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2012   doručená   sťažnosť   O.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 23 D 952/2003.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského konania   po   nebohej   matke   A.   D.,   ktoré   aj   napriek   sťažnosti   adresovanej   predsedovi okresného súdu ešte stále nie je skončené. Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd vyslovil,   že   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov a v primeranej   dobe   bolo   porušené,   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 323,50 €.

3. Účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom.

4. Na výzvu ústavného súdu podal vyjadrenie okresný súd, ktorý uviedol, že prieťahy v danej veci boli spôsobené súdnym komisárom – notárkou JUDr. Z. L.

5. Je ustálenou praxou ústavného súdu, že pri rozhodovaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy posudzuje dĺžku konania v súlade s kritériami vymedzenými judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, t. j. so zreteľom na zložitosť veci, konanie sťažovateľa a dotknutých orgánov, ako aj na to, čo bolo v hre pre sťažovateľa v súdnom konaní (porov. V. Špatka v. Slovenská republiky č. 36528/05). Aj v tomto prípade ústavný súd pri posudzovaní dĺžky konania vychádzal z uvedených kritérií.

Vo vzťahu ku kritériu „zložitosť veci“ okresný súd uviedol, že dedičské konanie vedené súdnym komisárom nemožno považovať za skutkovo a právne zložité. Pokiaľ ide o druhé   kritérium   -   „konanie   sťažovateľa“,   okresný   súd   konštatuje,   že   správanie sťažovateľky ako účastníčky konania neprispelo k predĺženiu doterajšej doby napadnutého konania, s výnimkou jej neúčasti na pojednávaní 2. septembra 2010 a 10. decembra 2010, na ktoré sa neustanovila. Ústavný súd po preskúmaní kritéria - „konanie okresného súdu“ konštatuje,   že   doterajšia   doba   konania   je   poznačená   zbytočnými   prieťahmi   v dôsledku nečinnosti   a neefektívneho,   ba   až   vecne   nesprávneho   postupu   súdneho   komisára. So zreteľom   na   to,   ale tiež   s prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   okresný   súd   existenciu zbytočných prieťahov, ako aj porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods.   2 ústavy v uvedenom   dedičskom   konaní výslovne uznal, ústavný súd nepovažoval za nutné konkrétnejšie špecifikovať jednotlivé obdobia jeho nečinnosti, resp. činnosti, ktorú možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Na základe uvedených zistení môže ústavný súd konštatovať, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.  

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 os. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a okresnému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (tzv. akceleračný účinok nálezu).

7.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie (tzv. kompenzačný účinok nálezu).

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   právo   alebo   slobodu   porušil,   je povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   žiadala   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 10 000   €   z dôvodov   uvedených   v sťažnosti   poukazujúc   najmä   na   dlhotrvajúcu   právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (I. ÚS 237/2012).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   zakladajúce   namietané   porušenie   základného práva, najmä na doterajšiu dĺžku súdneho konania v trvaní takmer 9 rokov, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré je okresný súd povinný jej zaplatiť; vo zvyšku sťažnosti nevyhovel.

8. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie a príprava zastupovania, doplnenie sťažnosti). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“).   Podľa   §   11   ods.   3   v spojení   s   §   1   ods.   3   vyhlášky   je   odmena   advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku   2012   1/6   z výpočtového   základu,   čo   predstavuje   za jeden   úkon   právnej   služby odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný paušál, teda spolu za dva úkony 269,58 € spolu s 20 % daňou z pridanej hodnoty spolu 323,50 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

9. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2012