znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 208/2014-13

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o., Košická 37, Bratislava, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/151/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. decembra 2013 doručená sťažnosť J. S. a spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/151/2008.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú že podali na okresnom súde žalobný návrh, ktorý   je   vedený   pod   sp.   zn.   18   C/151/2008   proti   Slovenskej   republike,   v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli, že okresný súd bol dlhšiu dobu nečinný a prvé pojednávanie uskutočnil až 6. marca 2012 a na druhom pojednávaní 3. mája 2012 rozhodol v merite veci. Proti rozhodnutiu podali sťažovatelia odvolanie, avšak okresný súd ani po viac ako jednom roku a piatich mesiacoch nepredložil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovatelia sú toho právneho názoru, že postupom okresného   súdu   došlo   k porušeniu   ich   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pretože   okresný   súd „...   svojvoľne zadržiava   spisový   materiál   a tento   nepredložil   ani   do   dnešného   dňa   odvolaciemu   súdu na ďalšie konanie o odvolaní sťažovateľov“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo J. S. a obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v Bratislave v kompenzačnom konaní č. k. 18 C 151/2008 porušené bolo

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

3. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

5.   J.   S.   priznáva   úhradu   trov   konania   v sume   269,58   €...,   ktoré   je   Krajský   súd v Bratislave   povinný   zaplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

6.   VENUS   PROJECT   Slovakia   s.   r.   o.   priznáva   úhradu   trov   konania   v   sume 269,58 €...   ktoré   je   Krajský   súd   v   Bratislave   povinný   zaplatiť   na   účet   jeho   právnej zástupkyne   advokátky   JUDr.   Emílie   Korčekovej,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti nálezu...“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na   jej   odmietnutie.   Návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   v danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom nepreukázali podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva   na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri   výkone   súdnictva.   Podľa   §   64   ods.   1,   2   a 3   zákona   o súdoch   účelom   vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak to je potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody ústavný súd nezistil.

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sudcoch“),   ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť   [§ 2   ods. 2,   § 30   ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobné konzekvencie vyplývajú aj z už citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.

11. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   len   v tom   prípade,   ak   sťažovateľ   podaním   sťažnosti poskytne   príslušnému   súdu   dostatočný   priestor   na   prijatie   opatrení   pre   účely   nápravy a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou činnosťou.   V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   sú   oprávnení   podľa osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

13. Sťažovatelia (kvalifikovane zastúpení advokátkou) v podanej sťažnosti a k nej pripojených prílohách netvrdili a ani nedoložili podstatné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podali sťažnosť na prieťahy v postupe okresného súdu adresovanú predsedovi okresného súdu. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovatelia skutočne nepodali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle §   53   ods.   1 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je prípustná,   a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.B

14.   V zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je dôvodom   na   odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej   súvislosti   medzi označeným základným právom alebo slobodou   na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04).

16.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a dopytom   na   okresnom   súde   zistil,   že   vec   bola okresným   súdom   16.   decembra   2013   odstúpená   Krajskému   súdu   v Bratislave   na rozhodnutie o podanom odvolaní a z toho dôvodu už k prieťahom v konaní pred okresným súdom nedochádza.

III.

17.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014