znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 208/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., L., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/24/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2009 doručená   sťažnosť   P.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/24/2007.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol: „Trestné   konanie   1T/24/2007   vedené   Okresným súdom Ružomberok sa skončilo vydaním rozsudku 1T/24/2007-118 zo dňa 19. 3. 2007, právoplatný a vykonateľný dňa 19. 3. 2007... právny zástupca sťažovateľa Okresnému súdu Ružomberok dňa 21. 3. 2007 osobne doručil uplatnenie nároku na odmenu a náhradu hotových   výdavkov   v   celkovej   výške   11.873,50   Sk   (=   394,13   €).   Podľa   dostupných informácií vo veci vydania rozhodnutia o priznaní nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi   sťažovateľa   do   dnešného dňa   Okresný súd Ružomberok nevykonal žiadne zisťovanie a napriek viacerým verbálnym a písomným žiadostiam o týchto trovách konania súd dodnes nevydal žiadne rozhodnutie...“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   zdôrazňuje,   že „Okresný   súd Ružomberok bol a stále je po neprimerane dlhú dobu v uvedenom konaní nečinný a vydanie rozhodnutia o trovách konania neúmerne predlžuje, čím porušil sťažovateľove základné právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho nároku rozhodol vydaním nálezu v tomto znení:„1.   Základné   právo   sťažovateľa...,   a   od   neho   odvodené   práva   JUDr.   M.   K., advokáta... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/24/2007 porušené boli.

2.   Okresnému   súdu   Ružomberok sa prikazuje,   aby vo veci   konal bez   zbytočných prieťahov a vydal rozhodnutie o trovách konania v konaní sp. zn. 1 T/24/2007.

3. P. K... sa priznáva finančné zadosťučinenie 166 €, ktoré je mu povinný Okresný súd Ružomberok zaplatiť na jeho adresu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia nálezu.“II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

1.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola na ústavnom   súde   uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu   označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

Ústavný   súd   v okolnostiach   danej   veci   zistil,   že   okresný   súd   22.   mája   2009 o uplatnenom   nároku   na   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   sťažovateľa   rozhodol uznesením č. k. 1 T/24/2007-181, proti ktorému sťažovateľ podal 9. júna 2009 sťažnosť.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný   súd   môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v petite   svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2   ústavy).   Sťažovateľ (kvalifikovane   zastúpený   advokátom)   za   porušovateľa uvedených práv označil iba okresný súd, preto ústavný súd posudzoval prieťahy iba pred týmto súdom.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (podobne IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Podľa názoru ústavného súdu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť tiež z dôvodu, že doterajšia celková dĺžka posudzovaného konania pred okresným   súdom   pod   sp.   zn.   1   T/24/2007   (o priznanie   odmeny   a náhrady   hotových výdavkov) nedosiahla potrebnú ústavnoprávnu intenzitu.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (I. ÚS 46/01,   I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,   IV. ÚS 147/04,   IV. ÚS 221/05).   V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto   článku   (napr.   II. ÚS 57/01,   IV. ÚS 110/04),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Doterajšia   dĺžka   konania   vedeného   pred   okresným   súdom   (26   mesiacov)   zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 1 T/24/2007 (o priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov) bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi,   resp.   nepostačuje   na   prijatie   záveru,   že   by   kratšie   prieťahy   dosahovali   takú intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.

3. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

4. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci   v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009