znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 208/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva   na súdnu   a inú   právnu ochranu podľa   čl. 46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní pri vybavení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4 C 968/1998 z 10. marca 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Co 235/2006 z 2. marca 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2008 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“) a generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v konaní pri vybavení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   4   C   968/1998   z 10.   marca   2006   v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 235/2006 z 2. marca 2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Porušovateľ základného a ľudského práva... je jednak Generálna prokuratúra SR... ale predovšetkým jej Generálny prokurátor SR...

Dňa 10. III. 2006 vyniesol bardejovský okresný súd.. rozsudok pod č. k. 4 C 968/98... na základe môjho... odvolania proti tomuto... rozsudku... odvolací súd... rozsudkom sp. zn. 3 Co 235/06-69, zo dňa 2. III. 2007... mnou napadnutý rozsudok... potvrdil...

Po   právoplatnom   ukončení   tohto   sporu...   napriek   tomu,   že   som   sa   snažil o mimoriadny   opravný   prostriedok,   tento   mi   vo   forme   riadneho   dovolania   zo   strany odvolacieho   prešovského   súdu   umožnený   nebol   a plnohodnotné   dovolanie   priamo   zo zákona dovolené nebolo, nezostalo mi nič iné, len... sa obrátiť na... orgány prokuratúry... písomným podnetom, zo dňa 9. IX. 2007, ktorý som adresoval... na Generálnu prokuratúru SR... som žiadal... aby proti... konečnému rozsudku Krajského súdu v Prešove, zo dňa 2. III. 2007...   pre   hrubé   a viacnásobné   porušenie...   zákonnosti   podal   pred   Najvyšší   súd   SR mimoriadne dovolanie... v uvedenom mojom podnete na podanie mim. dovolania som si výslovne neželal, aby táto moja vec bola postúpená na vybavenie... na Krajskú prokuratúru v P... nič z toho sa nestretlo s pochopením a nebolo akceptované. Prípisom, zo dňa 19. IX. 07, mi totiž z GP- SR bolo oznámené, že o spôsobe vybavenia tohto môjho podnetu... budem vyrozumený Krajskou prokuratúrou v P., kde bol... tento môj podnet odstúpený...

Dňa 16. XI. 07 mi došiel... list od Krajskej prokuratúry v P., zo dňa 12. XI. 2007, ktorým   som   bol...odstrčený   tak,   že...   sa   môj   podnet   prokuratúrou   odkladá...   A to   ma doviedlo   k podaniu   ďalšieho   opakovaného   podnetu,   ktorý   som   napísal   dňa   29.   XII.   07 a odoslal znovu na adresu Generálnej prokuratúry SR... Toto svoje ďalšie podanie som odôvodnil   tým,   že   môj   pôvodný   podnet...   bol   Krajskou   prokuratúrou   v P...   vybavený povrchne a nezákonne!

Dňa 5. III. 08 mi došlo písomné oznámenie z GP-SR sp. zn. VI/2 PZ 5/08-11, zo dňa 26.   II.   2008,   ktorým   ma   generálna   prokuratúra   vyrozumieva   o tom,   že   môj   opakovaný podnet... bol takisto na vybavenie postúpený Krajskej prokuratúre v P...

Listom,   zo   dňa   10.   III.   2008 (č.   k.   Kc   55/08-4,   pozn.),   ma   ten   istý   prokurátor Krajskej   prokuratúry   v P...   vyrozumieva   o spôsobe   vybavenia...   môjho   opakovaného podnetu... vraj správne bol zistený nielen skutkový stav, ale aj po právnej stránke je všetko v poriadku... 18. III. 2008 som podal ďalší opakovaný a teda v poradí už tretí oficiálny podnet, tentokrát priamo k rukám Generálneho prokurátora SR... a znovu som sa sklamal, keď   mi   svojím   konečným   listom   sp.   zn.   VI/2 Pz 168/08-3,   zo   dňa   26.   III.   2008,   teda v posledný   deň   lehoty   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   táto   najvyššia   prokuratúra oznámila,   že...   moja   vec   sa   odkladá   a že...   so   všetkým,   čo   uviedla   do   svojich predchádzajúcich   písomných   odpovedí   Krajská   prokuratúra   v P.   sa   aj   generálna   plne stotožňuje... podávam túto moju ďalšiu ústavnú sťažnosť, a to pre odmietnutie inej právnej ochrany, ktorá bezprostredne súvisí so súdnou, ku ktorej som sa iba vďaka nezodpovednosti a ľahkomyseľnosti   našich   orgánov   prokuratúry   v čele   s ich   generálnym   prokurátorom nemohol zákonným spôsobom dostať, aj keď na to boli splnené všetky predpoklady a dôvody lebo som presvedčený, že v tejto kauze je ďaleko viac hrubých porušení zákonností ako by sa zdalo a ako je potrebné na podanie mimoriadneho dovolania zo strany Generálneho prokurátora SR...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1.) Vyslovuje, že základné ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1), čl. 46 Ústavy SR a ods.   1),   čl.   6   Dohovoru   o ich   ochrane   nekvalifikovaným   záverom   a postojom   k veci samej zo   strany   Generálnej   prokuratúry   SR   a nečinnosťou   i nezáujmom   Generálneho prokurátora SR   na   podanie mimoriadneho   dovolania   pre   viacnásobné hrubé   porušenie zákonnosti   pred Najvyšší   súd   v právnej   veci   sťažovateľa   vedenej   na   Okresnom   súde v Bardejove pod č. k. 4 C 968/98 porušené boli.

2.)   Priznáva   I.   K.   K.   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   500   tis.   Sk (slovom   päťstotisíckorúnslovenských),   ktoré   je   mu   povinná   Generálna   prokuratúra   SR uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.)   Ukladá   Generálnej   prokuratúre   SR   uhradiť   vzniklé   trovy   tohto   konania   na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

K predmetu posudzovanej sťažnosti ústavný súd poznamenáva, že predchádzajúcu sťažovateľovu   sťažnosť   doručenú   ústavnému   súdu   21.   mája   2007   v časti   namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   a rozsudkom   okresného   súdu   v jeho   pracovnoprávnej   veci   vedenej pod sp.   zn.   4   C   968/1998   a rozsudkom   krajského   súdu   v odvolacom   konaní   vedenom pod sp. zn. 3 Co 235/2006 ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 302/07-15 zo 6. novembra 2007 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ďalšiu sťažovateľovu sťažnosť doručenú ústavnému súdu 10. marca 2008 v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 273/2007 zo   14.   februára   2008   (ktorou   bolo   odmietnuté   dovolanie   sťažovateľa   proti   rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 235/2006 z 2. marca 2007 potvrdzujúce rozsudok okresného súdu č. k. 4 C 968/1998 z 10. marca 2006) ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 181/08 z 22. mája 2008 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V súlade   s uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   ním   označených   práv   generálnou   prokuratúrou a generálnym   prokurátorom   tým,   že   nevyhoveli   jeho   podnetom   z   9.   septembra   2007, 29. decembra   2007   a   18.   marca   2008   adresovaným   generálnej   prokuratúre,   resp. generálnemu   prokurátorovi   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   právoplatnému rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 Co 235/2006 z 2. marca 2007, ktorý potvrdil rozsudok okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   968/1998   z 10.   marca   2006   (rozsudkami   bolo   právoplatne rozhodnuté v pracovnoprávnej veci sťažovateľa).

Sťažovateľ   svojimi   podnetmi   z 29.   decembra   2007   a   18.   marca   2008   namietal aj postúpenie svojich predchádzajúcich podnetov na vybavenie Krajskej prokuratúre v P. (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá ich posúdila ako nedôvodné.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   uvádza,   že   na   vyhovenie   podnetu   na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana   (I. ÚS 19/01,   II. ÚS 176/03).   Z   toho   dôvodu   generálny   prokurátor   nemôže odložením   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   t. j.   jeho   neakceptovaním, spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04).

Rovnako   stabilnou   súčasťou   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   názor, že súčasťou žiadneho zo základných práv (podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy) nie je aj   povinnosť   orgánu   štátu   podať   mimoriadny   opravný   prostriedok   na   základe   návrhu podnecovateľa (m. m. II. ÚS 168/03).

Predpoklady   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   upravené   v   ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie patrí iba generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom, či podá, alebo   nepodá   mimoriadne   dovolanie,   je   vylúčená   iba   v   prípade,   ak   zistí,   že   zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.

V prípade podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nemôže však ísť o právo sťažovateľa, ktorého využitie by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie § 46 ods. 1 ústavy, podľa   ktorého každý   sa   môže domáhať zákonom   ustanoveným spôsobom   svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podanie   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   nie   je   považované   ani ústavným   súdom   za   prostriedok   nápravy   proti   právoplatnému   rozhodnutiu   všeobecného súdu   v poslednom   stupni,   o čom   svedčí   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   preskúmanie ústavnosti takýchto rozhodnutí všeobecných súdov.

V danom prípade sťažovateľ dokonca využil aj túto možnosť a namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom všeobecných súdov v konaní o jeho pracovnoprávnej veci (rozsudok okresného súdu sp. zn. 4 C 968/1998 z 10. marca 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu   sp.   zn.   3   Co   235/2006   z 2.   marca   2007)   sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu 21. mája 2007, ktorú ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 302/07-15 zo 6. novembra 2007 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd preto uzatvára, že nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv postupom generálnej prokuratúry a generálneho prokurátora pri vybavení podnetov sťažovateľa   na   podanie   mimoriadneho   dovolania.   Treba   zdôrazniť,   že   k porušeniu označených   práv   nemohlo   dôjsť   ani   tým,   že   by   sa   generálna   prokuratúra   náležite nezaoberala podnetmi sťažovateľa alebo bola vo veci vybavenia podnetov nečinná.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2008