znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 208/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ľ. V., bytom B., a J. V., bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. I. B., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia ich základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Pezinok   vo   veci   návrhu   o   vydanie predbežného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 825/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ľ. V. a J. V.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2003 doručená sťažnosť JUDr. Ľ. V., bytom B., a J. V., bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených   advokátkou   JUDr.   I.   B.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo veci   porušenia   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) vo veci návrhu o vydanie predbežného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 825/00 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že v rámci napadnutého konania o náhradu škody sťažovateľov (v   napadnutom   konaní   v postavení   žalobcov)   okresný   súd   „vydal   predbežné   opatrenie, ktorým   zakázal   odporcovi   nakladať   s nehnuteľnosťami,   ktoré   mal   vo   vlastníctve, do právoplatného   ukončenia   súdneho   sporu.   Odporca   sa   proti   tomuto   predbežnému opatreniu odvolal, ale Krajský súd odvolanie odmietol, ako oneskorene podané. Odporca podal proti tomuto rozhodnutiu dovolanie a o tejto veci prebieha konanie. Navrhovatelia však   žiadali,   aby   súd   pokračoval   v konaní   o merite   veci,   čo   na   písomné   a telefonické žiadosti bolo vykonané. V súčasnosti prebieha konanie o veci a to bude vypočutý odporca dožiadaným súdom. (...)   Navrhovatelia počas konania zistili, že odporca   má ešte jednu nehnuteľnosť   a dňa   28.   5.   2003   podali   navrhovatelia   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia, ktorým   by súd zablokoval aj túto nehnuteľnosť odporcovi.   (...)   Okresný   súd Pezinok do dnešného dňa nerozhodol o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podľa § 75 ods. 2) O. s. p. o predbežnom opatrení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V tomto prípade súd nerozhodol o predbežnom opatrení za štyri mesiace od jeho podania. (...) Namietame na ústavnom   súde,   že   boli   porušené   ústavné   práva   navrhovateľov   a to,   aby   bola   vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov, čo v tomto prípade znamená, že sudca bol povinný rozhodnúť o predbežnom opatrení v zmysle § 75 ods.   2 O. s. p. (...)   V prípade,   že tak neurobil, tak porušil   nielen ustan. Občianskeho súdneho poriadku, ale aj ústavné práva navrhovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov. Z vyššie uvedených dôvodov žiadame ústavný súd, aby rozhodol, že nekonaním súdu vo veci rozhodnutia o podanom predbežnom opatrení viac ako štyri mesiace boli porušené ústavné práva navrhovateľov“.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   označeného   článku   ústavy,   ku   ktorému   malo   dôjsť v občianskom súdnom konaní vedenom podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že podľa sťažovateľov v súvislosti s ich návrhom z 28. mája 2003 na vydanie predbežného opatrenia „súd nerozhodol o predbežnom opatrení za štyri mesiace   od   jeho   podania“,   a   takto   „nekonaním   súdu   vo   veci   rozhodnutia   o podanom predbežnom opatrení viac ako štyri mesiace boli porušené“ ich „ústavné práva“.

Z prehľadu procesných úkonov, ktorý si ústavný súd zadovážil z okresného súdu, vyplýva, že o uvedenom návrhu sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia okresný súd rozhodoval podľa § 102 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov (...), súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie (...), že okresný súd o ňom rozhodol 4. septembra 2003 tak, že ho uznesením zamietol, že proti tomuto uzneseniu okresného súdu sťažovatelia podali 13. októbra 2003 odvolanie a že okresný súd 3.   novembra   2003   postúpil   originál   spisu   Krajskému   súdu   v Bratislave   za   účelom rozhodnutia o uvedenom odvolaní sťažovateľov a kópiu spisu zároveň zaslal Okresnému súdu   v Rožňave   za   účelom   vykonania výsluchu odporcu   v zmysle uznesenia   o odročení pojednávania z 25. júna 2003.  

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že namietaný postup okresného súdu nemožno považovať za porušenie práva garantovaného v citovanom   článku   ústavy.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   otázka,   či v konkrétnom   prípade   bolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti   každého   prípadu,   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 61/03, I. ÚS 111/03).

Odhliadnuc od toho, že cit. § 102 ods. 1 OSP neustanovuje konkrétnu lehotu na rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie, tak ako je táto ustanovená v druhej časti OSP (sťažovateľmi cit. § 75 ods. 2 OSP – v súčasnom znení § 75 ods. 4), pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na   takéto   lehoty   síce   prihliada,   ale   ich   nedodržanie   automaticky   nevyvoláva   porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 86/02,   I.   ÚS   63/00).   Ak   je   na   jednej   strane   všeobecný   súd   viazaný   v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich dodržanie nemôže   mať   za   následok   porušenie   základných   zásad   civilného   procesu,   ktoré   sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva – práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušnej medzinárodnej zmluve o ľudských právach. V tomto zmysle právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   právo   na   spravodlivý   proces nemožno stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len   zo   skutočnosti,   že   štátny   orgán   dôsledne   nepostupoval   v zákonom   ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02, pozri tiež mutatis mutandis PL. ÚS 25/01).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať   namietaný   postup   okresného   súdu   (necelú   „štvormesačnú   nečinnosť“   medzi návrhom sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia a rozhodnutím okresného súdu o ňom) za taký, ktorý by bolo možné vzhľadom najmä na celkovú dĺžku tohto konania a postup okresného súdu, ktorý po namietanom období v konaní nasledoval, kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle cit. článku ústavy.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   neprichádza   teda   do   úvahy,   aby   ústavný   súd namietaný postup okresného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako   porušenie   označeného   práva   sťažovateľov.   Ich   sťažnosť   bola   preto   z uvedených dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2003