SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 207/2012-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti F,. s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. A. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 36 Cb 90/2006-369 zo 6. februára 2012 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Košice II č. k. 36 Cb 90/2006-369 zo 6. februára 2012.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012 doručená sťažnosť spoločnosti F., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 36 Cb 90/2006-369 zo 6. februára 2012, ktorým sťažovateľovi ako žalobcovi bola uložená povinnosť zložiť preddavky na trovy konania vo výške 5 % zo žalovanej sumy 482 695,91 €.
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietané porušenie svojich základných práv videl v tom, že okresný súd mu bez skúmania predpokladov na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku uložil povinnosť zložiť preddavok v sume 24 134,79 €, v dôsledku čoho treba považovať napadnuté rozhodnutie okresného súdu za arbitrárne (svojvoľné), ktorým sa hrubo zasahuje do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
3. Návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu sťažovateľ odôvodnil najmä tým, že nezaplatením preddavku v stanovenej lehote súd konanie v ďalšej lehote 15 dní zastaví, hoci súdny poplatok z návrhu zaplatený bol; sťažovateľ zároveň požiadal aj o prednostné vybavenie veci v zmysle ustanovenia § 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal uznesenie o odklade vykonateľnosti uznesenia okresného súdu, a potom nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces uznesením okresného súdu porušené bolo, uznesenie okresného súdu č. k. 36 Cb 90/2006-369 zo 6. februára 2012 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a okresný súd zaviaže zaplatiť mu trovy konania v sume 323,50 €.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania, inak ich prijme na ďalšie konanie (odsek 3 citovaného ustanovenia).
6. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konečným uznesením okresného súdu zo 6. februára 2012, proti ktorému nie je prípustný žiaden opravný prostriedok.
7. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že v tejto veci sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, a preto rozhodol o jej prijatí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde).
8. Ústavný súd návrhu sťažovateľa na vydanie dočasného opatrenia, a to odkladu vykonateľnosti uznesenia okresného súdu, vyhovel, pretože dospel k záveru, že odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a v okolnostiach danej veci sú splnené podmienky podľa citovaného § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Realizácia či výkon rozhodnutia by totiž znamenal pre sťažovateľa neodčiniteľnú ujmu (zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku) vzhľadom na čas, ktorý už uplynul od podania návrhu na súd, pričom druhej strane žiadna ujma nehrozí.
9. V konaní o prijatej sťažnosti rozhodne ústavný súd aj o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. mája 2012