znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 206/2011-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť desiatnika A. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tov 8/2009 a jeho uznesením z 30. apríla 2009, ako aj postupom Vojenského obvodového súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 15/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť desiatnika A. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2011 doručená sťažnosť desiatnika A. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tov 8/2009 a jeho uznesením z 30. apríla 2009, ako aj postupom Vojenského obvodového súdu Prešov (ďalej len „VOS“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 15/2008.

2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že:

a) „...   Rozsudkom   bývalého   Vojenského   obvodového   súdu   v Prešove   sp.   zn. 2T/15/2008 z 12. 12. 2008... bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. c.) Tr. zák...“ Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd uznesením č. k. 5 Tov 8/2009-181 z 30. apríla 2009 „podľa § 319 Tr. por.“ zamietol, „pretože nie je dôvodné“.

b) Sťažovateľ podal okresnému súdu 19. novembra 2009 „V súlade s ustanoveniami § 393 ods. 1, § 396 ods. 1 ods. 3 Tr. poriadku... návrh na obnovu konania vedeného na bývalom Vojenskom obvodovom súde v Prešove pod sp. zn. 2 T/15/20“08-VOS. Vojenský obvodový súd ma uznal vinným a preto som podal odvolanie proti rozsudku tohto súdu, ale KS v Trenčíne moje odvolanie zamietol, uznesením sp. zn. 5 Tor 8/2009 zo dňa 30. 04. 2009... Dňa 10. 09. 2010 som podal na OS v Prešove sťažnosť proti uzneseniu OS Prešov č. 4 Nt 20/2009 a to z dôvodu, že návrhom podaným na OS v Prešove som sa domáhal povolenia   obnovy   konania,   ktoré   sa   viedlo   na   Voj.   obvodovom   súde   v   Prešove   pod č. 2 T/15/2008 a napriek výpovedi svedkyne M. B. súd na verejnom zasadnutí dňa 10. 09. 2010 zamietol môj návrh odôvodňujúc to poukazom na ust. § 399 Tr. por...“.

c) Sťažovateľovu sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 Nt 20/2009 z 10. septembra 2010 krajský súd uznesením č. k. 23 Tos 95/2010-44 z 10. januára 2011 zamietol „pretože nie je dôvodná“.

3.   Podľa   sťažovateľovho   názoru „Samotným   konaním   súdu   I.   stupňa   ako   aj   KS v Trenčíne   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu,   spravodlivý proces z dôvodu nevyhodnotenia svedeckých výpovedi. Súd I. stupňa sa výslovne opieral iba o výpoveď   svedkyne   V.   a   ani   čiastočne   nezdôvodnil   prečo   sa   nezaoberal   výpoveďami ďalších dvoch svedkýň.

Súd I. stupňa v Prešove... neakceptoval nové skutočnosti a dôkazy ktoré neboli súdu známe a ktoré by samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Vychádzajúc z prameňa základného práva čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd   bolo   taktiež   porušené   právo   na prerokovanie veci v primeranej lehote ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR základné právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva A. H. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v kontexte s ods. 1 čl. 6 európskeho dohovoru a priamo aj toto právo postupom Vojenského obvodového súdu v Prešove v konaní vedenom u neho a neskôr na OS v Prešove pod č. k. 2 T/15/2008 ako aj KS v Trenčíne sp. zn. 5 Tor 8/2009 z 30. 04. 2009 porušené bolo.

2)   Ústavný   súd   prikazuje   OS   v   Prešove,   ako   aj   Špeciálnemu   súdu   v   Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, aby konal bez zbytočných prieťahov.

3) Ukladá Špeciálnemu súdu v Pezinku, pracovisko v Banskej Bystrici povinnosť uhradiť A. H. trovy tohto konania vo výške 350,- Eur za vypracovanie sťažnosti a právne zastupovanie, ktoré je mu Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica povinný vyplatiť   v   hotovosti,   alebo   šekovou   poukážkou   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4) Napadnuté rozhodnutie aby zrušil.“

Súčasne požiadal, aby ústavný súd „odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia 2 T 15/200... a napadnuté rozhodnutie zrušil“.

5. Medzi písomnosťami pripojenými k sťažnosti bolo aj dovolanie zo 16. decembra 2008 „proti uzneseniu Krajského súdu... zn. 5 To 8/009 zo dňa 30. 4. 2009 a proti uzneseniu Vojenského obvodového súdu Prešov zn. 2 T 15/2008 zo dňa 12. 12. 2008“, ktoré však sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti vôbec neuviedol. Z tohto dôvodu (pozri tiež bod 6, najmä citovanú   odpoveď   okresného   súdu   z 30.   marca   2011)   sa   ústavný   súd   skúmaním pôvodu   a eventuálnych   dôsledkov   (následkov)   plynúcich   z tejto   skutočnosti   v rámci posudzovania sťažovateľovej ústavnej sťažnosti nezaoberal.

6.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tov 8/2009 z 30. apríla 2009 bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa (advokátovi JUDr. V. L., N. 28. augusta 2009. Na dopyt ústavného súdu   právny   zástupca   sťažovateľa   v konaní   pred   ústavným   súdom   uviedol,   že „nemal o predmetnom dovolacom konaní žiadnu informáciu“. Na dopyt ústavného súdu okresný súd listom sp. zn. 1 Spr 288/2011 z 30. marca 2011 oznámil:

„Po preskúmaní obsahu spisu bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. 2   T/15/2008   Vám   oznamujeme,   že   v   tomto   spise   sa   uvedené   dovolanie   nenachádza. Poslednou písomnosťou zadokumentovanou v spisovom prehľade je uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 10. 1. 2011, sp. zn. 23 Tos/95/2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť ods. A. H. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 9. 2010, sp. zn. 4 Nt/20/2009. Týmto uznesením tunajší súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. 2 T/15/2008.“

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo...   a   v   primeranej   lehote   prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

9. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

10. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého rozsudku VOS, pretože na základe   podaného   odvolania   patrilo   do   právomoci   krajského   súdu.   Z obsahu   sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ proti   (v   sťažnosti)   namietanému prvostupňového   rozsudku   č.   k. 2 T 15/2008-165   z 12.   decembra   2008   podal   riadny   opravný   prostriedok   –   odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tov 8/2009 z 30. apríla 2009. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľa predmetným rozsudkom VOS.

11. Sťažovateľ sa tiež domáhal vyslovenia porušenia ním označených základných práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tov 8/2009 z 30. apríla 2009, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie ako nedôvodné („Podľa § 319 Tr. por.“).

12. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

13.   Sťažnosťou   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   bolo   doručené   právnemu zástupcovi   sťažovateľa   28.   augusta   2009   (pozri   bod   6).   Sťažovateľova   sťažnosť   bola doručená ústavnému súdu 22. februára 2011, teda dávno po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú. [Keďže sa sťažovateľ domáhal povolenia obnovy konania vo veci sp. zn. 2 T 15/2008 ním podpísaným návrhom doručeným okresnému súdu 19. novembra 2009 – teda najneskôr v termíne (čase) podpísania návrhu mal vedomosť o obsahu druhostupňového rozhodnutia – nepovažoval ústavný súd už za dôvodné osobitne skúmať termín doručenia odvolacieho rozhodnutia aj samotnému sťažovateľovi pre účely zisťovania dodržania lehoty ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde].

14. Ústavný súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáhal v návrhu na rozhodnutie,   t.   j.   v petite   sťažnosti   (bod   4).   Podľa   stabilizovanej   rozhodovacej   činnosti ústavného súdu (napr. IV. ÚS 155/07) v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Z uvedených dôvodov úvahy o možnom porušení   označených   ustanovení   ústavy   a aj   dohovoru   postupom   a rozhodnutiami menovaných súdov v konaní o obnovu konania [body 2 b) a 3], ktoré sťažovateľ naznačuje v texte sťažnosti mimo jej petitu, je potrebné v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, I. ÚS 16/08).

15.   Z už   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011