SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 205/2015-47
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňákaa Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, J. Kráľa 12, Senica,ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.4 Er 714/2008, Ex 10/1999 a v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 679/2008, Ex 132/2002,a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikypostupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999p o r u š e n é b o l o.
2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikypostupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Er 679/2008, Ex 132/2002p o r u š e n é b o l o.
3. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.4 Er 714/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
4. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.7 Er 769/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
5. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia spolu v sume 533,59 € (slovom päťstotridsaťtri eur a päťdesiatdeväť centov) naúčet jeho advokátky JUDr. Márie Trylčovej, J. Kráľa 12, Senica, do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.
7. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, J. Kráľa 12, Senica,ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999 a v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er 679/2008, Ex 132/2002.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že proti nemu ako povinnému v 1. radea ďalším povinným, a to ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „povinná v 2. rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „povinný v 3. rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „povinná vo 4. rade“), a ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „povinný v 5. rade“), sa na okresnom súde vedie exekučné konaniepod sp. zn. 7 Er 679/2008 iniciované návrhom spoločnosť Credit Clearing Center, a. s.,Miletičova 21, Bratislava (ďalej aj „oprávnený“), v ktorom je ako exekučný titul označenýrozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 17 C 253/97-40 z 19. januára 2001, ktorý nadobudolprávoplatnosť 22. októbra 2001 a vykonateľnosť 26. októbra 2001.
Poverenie na vykonanie exekúcie vydal 16. augusta 2002 Okresný súd Trnavapod č. 5207*015909. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 4. júna 2002 a uvedenékonanie trvá už viac ako dvanásť rokov. Pôvodne bolo toto konanie na Okresnom súdeTrnava vedené pod sp. zn. 11 Er 1965/2002.
Uvedený záväzok voči oprávnenému vznikol počas trvania manželstva sťažovateľaa povinnej v 2. rade, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnavač. k. 17 C 128/03-23 z 11. mája 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. júla 2004,a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa medzi nimi neuskutočnilo.
Sťažovateľ mal vedomosť o existencii záväzku voči oprávnenému, avšak domnievalsa, že tento záväzok bol uspokojený predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. pre k. ú. a obec ⬛⬛⬛⬛, ktoré boli vo vlastníctve sťažovateľa a povinnejv 2. rade na dražbe. Sťažovateľ sa v roku 2005 odsťahoval zo Slovenskej republikydo Českej republiky.
V roku 2013 sťažovateľ kontaktoval súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka(ďalej len „súdny exekútor“) a na základe ústneho dohovoru s ním poskytol sumu 8 000 €na úhradu istiny pohľadávky (bankový prevod na úhradu tejto sumy vykonala
27. septembra 2013 pani ⬛⬛⬛⬛ ako dlhoročná družka sťažovateľa), čo aledo správy pre prijímateľa neuviedol, a preto bola uvedená suma následne rozúčtovanána odmenu súdneho exekútora a na úhradu príslušenstva pohľadávky. Sťažovateľ už nemáďalšie finančné prostriedky, z ktorých by vyplatil exekučne vymáhaný záväzok, a uspokojiltak pohľadávku oprávneného.
Súdny exekútor pod sp. zn. Ex 10/1999 a okresný súd pod sp. zn. 4 Er 714/2008 vedúexekučné konanie v prospech Slovenskej republiky – Úradu práce, sociálnych vecí Trnavaproti povinnej v 2. rade o vymoženie sumy 1 626,50 € s príslušenstvom, ktoré súvisís exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 7 Er 679/2008 a súdnymexekútorom pod sp. zn. Ex 132/2002. V oboch konaniach je povinnou povinná v 2. rade,obe konania vedie ten istý súdny exekútor a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008boli dražené nehnuteľnosti zapísané na LV č. pre k. ú. a obec
, pričom z výťažku dražby týchto nehnuteľností má byť uspokojená pohľadávkaSlovenskej republiky – Úradu práce, sociálnych vecí Trnava v sume 1 626,50 €s príslušenstvom, ako aj pohľadávka spoločnosti Credit Clearing Center, a. s., v sume11 626,17 € s príslušenstvom.
V konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999 másťažovateľ postavenie účastníka konania pre ten úsek exekučného konania, v ktorom savykonáva dražba spoločných nehnuteľností zapísaných na LV č. pre k. ú. a obec ⬛⬛⬛⬛ (uvedené konanie sa začalo na Okresnom súde Trnava a bolovedené pod sp. zn. Er 120/1999).
Súdny exekútor v konaniach vedených pod sp. zn. Ex 10/1999 a sp. zn. Ex 132/2002vykonal na uspokojenie pohľadávok oprávnených dražby troch nehnuteľností, pričom jednanehnuteľnosť dosiaľ nebola predaná.
Vo veci vedenej pod sp. zn. Ex 10/1999 vykonal súdny exekútor 6. decembra 2002dražbu nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa a povinnej v 2. rade zapísanýchna LV č. pre k. ú. a obec ⬛⬛⬛⬛, a od uvedeného dňa malk dispozícii výťažok dražby 11 483,10 €. Okresný súd Trnava uznesením č. k. Er 120/99-73,Ex 10/99 zo 14. februára 2003 (právoplatným 24. februára 2003) schválil príklep udelenýpri dražbe nehnuteľností patriacich sťažovateľovi a povinnej v 2. rade zapísaných na LVč. vydražiteľovi, ktorému bol príklep udelený na dražbe konanej 6. decembra 2002v sume 345 940 Sk a nehnuteľnosti nadobudol bez obmedzení a tiarch. Súdny exekútorpodal 18. júla 2005 na Okresnom súde Trnava návrh na schválenie výťažku dražbyz nehnuteľnosti sp. zn. 5 Ro 1204/98. Okresný súd uznesením č. k. 4 Er 714/2008-83,Ex 10/99 z 30. októbra 2012 (právoplatným 17. decembra 2014) rozvrh výťažku dražbynehnuteľností vykonaný súdnym exekútorom na rozvrhovom pojednávaní konanom16. novembra 2004 v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 4 Er 714/2008 (u súdnehoexekútora pod sp. zn. Ex 10/99) neschválil. Od podania návrhu na schválenie výťažkudražby po vyhlásenie súdneho rozhodnutia uplynulo viac ako sedem rokov. Nové rozvrhovépojednávanie sa na exekútorskom úrade súdneho exekútora má uskutočniť 9. apríla 2015.Z uvedeného je zrejmé, že tento súdny exekútor má už viac ako 12 rokov vo svojej držbeprostriedky na úhradu pohľadávky oprávneného, avšak dosiaľ k ich výplate oprávnenémunedošlo.
Súdnym exekútorom bola 15. mája 2006 uskutočnená dražba nehnuteľnostízapísaných na liste vlastníctva č., katastrálne územie a obec ⬛⬛⬛⬛,a to parc. č. vo výmere 33 929 m2 ornej pôdy, ktorej podiel vo výške 5/12-in bolvo vlastníctve povinnej vo 4. rade v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. Ex 132/2002, ktorejzískaný výťažok bol 7 634,60 €. Uvedený súdny exekútor podal 18. júna 2006 na Okresnomsúde Trnava návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnostíz 15. mája 2006, ktorému bolo uznesením tohto súdu č. k. 11 Er 1965/2002-34, Ex 132/02z 30. augusta 2006 (právoplatným 20. decembra 2007) vyhovené. Na rozvrhovompojednávaní uskutočnenom súdnym exekútorom 24. októbra 2013 bola spísaná zápisnicao rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností z 15. mája 2006. Súdny exekútor podal17. decembra 2013 na okresnom súde návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražbyz nehnuteľností, o ktorom uvedený súd dosiaľ nerozhodol, hoci od podania tohto návrhuuplynul už viac ako rok. Viac ako osem rokov má súdny exekútor vo svojej držbeprostriedky na úhradu pohľadávky oprávneného, no dosiaľ nedošlo k ich výplateoprávnenému.
Súdny exekútor uskutočnil 9. marca 2012 v rámci exekučného konania vedenéhopod sp. zn. Ex 132/2002 dražbu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.,katastrálne územie a obec ⬛⬛⬛⬛, a to parc. č. vo výmere 1 513 m2 ornápôda, parcely registra „C“ a parcely č. vo výmere 3 305 m2 orná pôda, parcely registra„E“, ktorých podiel vo výške 1/6-ina bol vo vlastníctve povinného v 3. rade. Výťažokzískaný uvedenou dražbou konanou 9. marca 2012 bol 1 749,09 €. Na okresnom súde bol3. apríla 2012 podaný návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnostíz 9. marca 2012. Okresný súd uznesením č. k. 7 Er 679/2008-248 zo 17. februára 2015,ktoré bolo sťažovateľovi doručené 2. marca 2015, schválil príklep udelený na dražbekonanej 9. marca 2012. Od podania návrhu na udelenie príklepu až dosiaľ uplynuli dva rokya osem mesiacov a celý tento čas má súdny exekútor vo svojej držbe prostriedky na úhradupohľadávky oprávneného, avšak dosiaľ tieto prostriedky neboli oprávnenému vyplatené.
Súdny exekútor vo veci vedenej pod sp. zn. Ex 132/2002 uskutoční 9. apríla 2015opätovnú dražbu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č., katastrálne územiea obec ⬛⬛⬛⬛, a to rodinného domu súp. č. 98 stojaceho na parc. č. a parc. č. vo výmere 465 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“vo výlučnom vlastníctve povinného v 3. rade.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 8. decembra 2014 vyhotovila zaslal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 679/2008, Ex 132/2002 žiadosťo pokračovanie v konaní a o vydanie súdneho rozhodnutia a zároveň predsedníčkeokresného súdu adresoval ďalšiu žiadosť o vykonanie dohľadu a súdnemu exekútorovižiadosť o pokračovanie v exekúcii.
Podľa sťažovateľa popísané konania „nemožno hodnotiť ako bezprieťahové, keď súdy (Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany) vo veci rozhodovali tak, že medzi podaním návrhu a rozhodnutím uplynulo obdobie niekoľkých rokov:
Dňa 18. 07. 2005 súdny exekútor podal na Okresný súd Trnava Návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby z nehnuteľnosti - č. k. 5 Ro 1204/98. Okresný súd Piešťany Uznesením č. k. 4Er/714/2008-83, EX 10/99 zo dňa 30. 10. 2012 rozvrh výťažku dražby nehnuteľností vykonaných na Exekútorskom úrade v Hlohovci súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom na rozvrhovom pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2004 v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 4Er/714/2008, u súdneho exekútora pod číslom exekučného spisu EX 10/99 neschválil. Napriek tomu, že v čase podania návrhu neustanovoval Exekučný poriadok žiadnu konkrétnu lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu, nemožno pripustiť, že bolo správne, keď medzi návrhom a rozhodnutím uplynulo viac ako sedem rokov.
Dňa 17. 12. 2013 súdny exekútor podal na Okresný súd Piešťany Návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby z nehnuteľnosti v k. ú. patriacej povinnej v 4/ rade. Súd, napriek zákonom stanovenej šesťdesiatdňovej lehote na vydanie rozhodnutia, o návrhu súdneho exekútora dosiaľ nerozhodol.
Dňa 03. 04. 2012 podal súdny exekútor na Okresný súd Piešťany Návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností, k. ú., patriacich povinnému v 3/ rade. Okresný súd Piešťany Uznesením č. k. 7Er/679/2008-248 zo dňa 17. 02. 2015, ktoré nám bolo doručené dňa 02. 03. 2015, schválil príklep, udelený dňa 09. 03. 2012. Od podania návrhu, do doručenia súdneho rozhodnutia, uplynula lehota dvoch rokov a desiatich mesiacov, a to napriek zákonom stanovenej šesťdesiatdňovej lehote na vydanie rozhodnutia.“.
Sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že v predmetných konaniach vznikliproblémy pri doručovaní zásielok jemu samému, ako aj povinnému v 5. rade, a právez tohto dôvodu nemohlo rozhodnutie o udelení príklepu, ktoré bolo nevyhnutnépre uskutočnenie rozvrhového pojednávania, nadobudnúť právoplatnosť. Doručovaniepísomností sťažovateľovi bolo sťažené v dôsledku toho, že sa v roku 2005 presťahovaldo Českej republiky, avšak o mieste jeho pobytu vedela povinná vo 4. rade (jeho matka),u ktorej miesto jeho pobytu nikto nezisťoval. Navyše, sťažovateľ poukázal na to, že súdyzúčastnené na rozhodovaní v predmetných veciach mali možnosť pri doručovaní zásielokjemu a povinnému v 5. rade využiť § 49 ods. 4 Exekučného poriadku a ustanoviť imopatrovníka. V roku 2013 sťažovateľ oznámil súdnemu exekútorovi adresu svojho pobytua v tejto súvislosti uviedol, že podľa neho nebolo nevyhnutné, aby uznesenie okresnéhosúdu č. k. 4 Er 714/2008-83, Ex 10/99 z 30. októbra 2012 nadobudlo právoplatnosťaž 17. decembra 2014, t. j. dva roky po jeho vyhlásení.
Podľa sťažovateľa v predmetných konaniach sú zrejmé aj pochybenia na stranesúdneho exekútora, ktorý podával na súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetnýchveciach svoje návrhy neskoro. V tejto súvislosti poukázal na to, že súdny exekútor podalnávrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností až 18. júla 2005, t. j. až po viacako dvoch rokoch od schválenia príklepu uznesením Okresného súdu Trnavač. k. Er 120/99-73, Ex 10/99 zo 14. februára 2003, právoplatným 24. februára 2003, pričomnechválenie rozvrhu výťažku dražby v rovnakej exekučnej veci bolo spôsobené nesprávnymvyúčtovaním odmeny súdnym exekútorom, ako aj na to, že súdny exekútor podalnávrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby z nehnuteľností až 17. decembra 2013, t. j.viac ako päť rokov od schválenia príklepu uznesením Okresného súdu Trnavač. k. 11 Er 1965/2002-34, Ex 132/02 z 30. augusta 2006, právoplatným 20. decembra 2007.
Postup v týchto exekučných konaniach negatívne zasahuje do práv sťažovateľa.Skutočnosť, že v exekučných konaniach sa nekoná v primeraných lehotách, odďaľujevyplatenie pohľadávky oprávneného a spôsobuje, že neustále narastajú úroky z omeškania.Prvá dražba sa konala 6. decembra 2002 a výťažok z nej (ani dražieb nasledujúcich) dosiaľnebol poukázaný oprávnenému. Z istiny exekučne vymáhanej pohľadávky vo výške11 626,17 € bola dosiaľ uspokojená len jej časť v sume 1 004,27 €. Sťažovateľ síce uhradil27. septembra 2013 sumu 8 000 €, o ktorej sa domnieval, že bude zaúčtovaná na úhraduistiny, avšak táto bola zaúčtovaná na odmenu súdneho exekútora a na príslušenstvopohľadávky. Súdny exekútor má od 6. decembra 2002 k dispozícii výťažok dražby11 483,10 €, od 15. mája 2006 má k dispozícii výťažok dražby 7 634,60 €a od 9. marca 2012 má k dispozícii výťažok dražby 1 749,09 €. V súčasnostik 3. marcu 2015 oprávnenému nebola poukázaná ani čiastočne ani jedna z týchto súm.Absencia súdnych rozhodnutí mala vplyv na to, že súdny exekútor dosiaľ nevyplatilfinančné prostriedky získané dražbami oprávnenému a dosiaľ narastajú úroky z omeškania(úroky z omeškania celkovo dosiahli čiastku 32 569,43 €), ktoré by boli nižšie, ak byokresný súd v predmetnej veci rozhodoval včas a súdny exekútor konal v predmetnej veciplynule a s odbornou starostlivosťou.
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktoromvysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo nečinnosťou okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999 a v konaní vedenom pod sp. zn.7 Er 679/2008, Ex 132/2002 porušené, prikázal tomuto súdu konať v uvedených veciachbez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,ako aj náhradu trov konania.
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 205/2015-17 z 29. apríla 2015 prijal sťažnosťna ďalšie konanie.
Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadrila predsedníčkaokresného súdu podaním sp. zn. Spr. 349/15 z 8. júna 2015 doručeným ústavnému súdu22. júna 2015, v ktorom popísala priebeh napadnutých konaní takto:
„Po oboznámení sa s obsahom spisových materiálov vedených pod sp. zn. 4Er/714/2008 (Ex 10/1999) a pod sp. zn. 7Er/679/2008 (Ex 132/2002) ako aj ústavnej sťažnosti uvádzam nasledovné skutočností:
V ústavnej sťažnosti sú namietané predovšetkým dlhé obdobia do rozhodnutia súdov o podaných návrhoch exekútora, a to nasledovne:
1. V konaní 4Er/714/2008 dňa 18. 7. 2005 súdny exekútor podal na OS Trnava návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností, o čom OS Piešťany rozhodol až uznesením z 30. 10. 2012 tak, že rozvrh výťažku neschválil.
Dané obdobie je poznačené prechodom výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany k 1. 1. 2008 a prevzatiu všetkých exekučných vecí patriacich do obvodu okresu Hlohovec od roku 1997 s tým, že na Okresnom súde Piešťany k 1. 1. 2008 pôsobili len traja vyšší súdni úradníci, ktorí v rámci poverenia prevzali niekoľko tisíc spisov, pričom do 31. 12. 2007 na Okresnom súde Trnava o podanom návrhu z 18. 7. 2005 nebolo rozhodnuté. Z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia súdu potrebným počtom sudcov a tomu zodpovedajúcemu počtu administratívneho personálu malo za následok, že ďalší úkon bol vykonaný 8. 12. 2010, kedy poverená vyššia súdna úradníčka po preštudovaní spisu a návrhu vyzvala súdneho exekútora na doplnenie výpočtu trov exekúcie. Následne až 30. 10. 2012 bolo rozhodnuté o rozvrhu výťažku z dražby. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. 12. 2014 po tom, čo súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie skutočností potrebných k správoplatneniu tohto uznesenia.
2. V konaní 7Er/679/2008 dňa 17. 12. 2013 súdny exekútor podal na OS Piešťany návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti, o ktorej súd napriek 60-dňovej lehote doposiaľ nerozhodol.
V konaní 7Er/679/2008 boli výkonom rozhodnutia postihnuté viaceré nehnuteľnosti, pričom návrhy týkajúce sa dražieb týchto viacerých nehnuteľností, boli súdu doručované priebežne. Vo vzťahu k návrhu doručenému súdu 17. 12. 2013 na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností bolo rozhodnuté až uznesením zo dňa 11. 6. 2015 z dôvodu, že medzičasom boli v danom konaní vykonávané procesné úkony vzťahujúce sa k inej draženej nehnuteľnosti.
3. V konaní 7Er/679/2008 dňa 3. 4. 2012 súdny exekútor podal na OS Piešťany návrh na schválenie príklepu pri dražbe nehnuteľností, o čom OS Piešťany rozhodol až uznesením z 17. 2. 2015, napriek 60-dňovej lehote na vydanie rozhodnutia.
Z obsahu spisu vyplýva, že v období od 3. 4. 2012 do 17. 2. 2015 boli vykonané nasledujúce úkony:
5. 6. 2012 bol exekútor vyzvaný, aby k doloženým dokladom doplnil nový znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľností, ktorú výzvu si prevzal 12. 6. 2012,
9. 7. 2012 doručil exekútor vyjadrenie k výzve a súčasne žiadal o vydanie súhlasu na zníženie ceny draženej nehnuteľnosti,
1. 8. 2012 bol exekútor vyzvaný k zaslaniu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú si prevzal 15. 8. 2012 a na ktorú reagoval 21. 8. 2012 s tým, že zmluva bude súdu doručená oprávneným,
20. 9. 2012 bola súdu doručená zmluva o postúpení pohľadávok,
30. 4. 2013 bolo uznesením rozhodnuté o pripustení vstupu nového oprávneného do konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. 11. 2013, keďže zásielky museli byť doručované opakovane,
28. 11. 2013 súd vyzýval exekútora na doloženie dokladov, na ktorú výzvu reagoval exekútor podaním doručeným súdu 17. 12. 2013,
27. 6. 2014 súd uznesením udelil súhlas na zníženie ceny nehnuteľnosti pri opakovanej dražbe, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 10. 2014,
11. 11. 2014 boli súdu doručené listiny od exekútora,
17. 2. 2015 súd uznesením rozhodol o schválení príklepu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 5. 2015.
K namietanej nečinnosti súdu si dovoľujem uviesť, že súd s prihliadnutím na zaťaženosť exekučného oddelenia, nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany tak sudcami ako aj administratívnym personálom, rotáciu vyšších súdnych úradníkov v rámci jednotlivých súdnych oddelení, konal vo všetkých exekučných veciach v dlhších časových intervaloch aj s ohľadom na poradie nápadu vecí.
Už samotná skutočnosť, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu, nie je objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony v kratších časových intervaloch.
Ako predsedníčka súdu som pre zefektívnenie a skvalitnenie práce súdnych tajomníčok a asistentiek senátu exekučného oddelenia vykonala opatrenia smerujúce k skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný medzi jednotlivými zamestnancami súdu a čo najrýchlejšie sa prešetril neznámy pobyt účastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. 03. 2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“
Sťažovateľ na vyjadrenie okresného súdu z 8. júna 2015 reagoval podanímz 3. júla 2015 doručeným ústavnému súdu 7. júla 2015, v ktorom vo vzťahu k organizačneja personálnej zaťaženosti súdov uviedol, že zodpovednosť za ňu nemožno prenášaťna účastníka konania a uprieť mu tak jeho základné právo na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov. Z vyjadrenia sťažovateľa ďalej vyplýva, že uzneseniez 11. júna 2015 o návrhu na schválenie rozvrhu výťažku dražby vo vecisp. zn. 7 Er 679/2008 mu do dňa podania sťažnosti nebolo doručené a v uvedenom konanísťažovateľ opätovne urgoval vydanie rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútorana schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľnosti povinného v 3. rade doručenejokresnému súdu 3. apríla 2012 a vydanie rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútorana schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti povinnej vo 4. rade doručenejokresnému súdu 17. decembra 2013. Podľa sťažovateľa okresný súd napriek jeho urgenciáma zo strany jeho predsedníčky prisľúbenému dohľadu dosiaľ rozhodnutia nevydal,resp. nedoručil, hoci ich vydaniu nebráni žiadna prekážka a šesťdesiatdňové lehotyna ich rozhodnutie o týchto žiadostiach okresný súd nedodržal. Sťažovateľ ďalej poukázal nato, že dosiaľ nebola oprávneným v predmetných veciach napriek viacerým úspešnýmdražbám postúpená žiadna suma na nich vymožená, čím povinným narastajú úrokyz omeškania, pre ktoré pohľadávka oprávneného stále narastá. Podľa názoru sťažovateľapokiaľ by okresný súd, ako aj súdny exekútor postupovali vo veci bez prieťahov, rýchloa účinne, ich pohľadávka by do súčasnej výšky nenarástla, a preto na svojej sťažnosti trvá.Zároveň si právny zástupca sťažovateľa uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume1 063,49 € za tri úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a 20 % DPH.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len„zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania,pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania k opodstatnenosti sťažnostidospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnostiúčastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovískúčastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predsedasenátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojoudoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd predovšetkým konštatuje,že rozhodovanie súdu v exekučnom konaní nie je v zásade takým rozhodovaním, ktorévyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už boloprávoplatne rozhodnuté a existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladomna nariadenie exekúcie, alebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41Exekučného poriadku, ako to je aj v oboch uvedených prípadoch, t. j. v oboch konaniachvedených pod sp. zn. 4 Er 714/2008 a sp. zn. 7 Er 169/2008. Medzi účastníkmi exekučnéhokonania už preto nemôže byť spravidla sporné, aké práva prináležia oprávnenému a akézáväzky má proti oprávnenému povinný. Ústavný súd ani v jednom z preskúmavanýchkonaní nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o ich právnej aleboskutkovej zložitosti, ktorá by mohla byť dôvodom predĺženia uvedených konaní.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa je potrebnéprihliadnuť aj na status sťažovateľa v preskúmavaných konaniach.
2. 1 V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4 Er 714/2008 má sťažovateľako bývalý manžel povinnej postavenie účastníka konania pre ten jeho úsek, v ktorom savykonáva dražba nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkom je spolu s povinnou v 2. rade.Správanie sťažovateľa v tomto konaní možno označiť ako pasívne. V tejto súvislostije potrebné podľa ústavného súdu poukázať aj na podiel sťažovateľa na predĺžení uvedenéhokonania o takmer dva roky vzniknuté v dôsledku toho, že mu nebolo možné doručiťuznesenie o neschválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti patriacej do jehospoluvlastníctva.
2. 2 V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 Er 679/2008 má sťažovateľpostavenie povinného v 1. rade a jeho správanie v ňom možno označiť za pasívne.Sťažovateľ mal vedomosť o uvedenom konaní a napriek tomu okresnému súdu neoznámilzmenu miesta svojho pobytu. V dôsledku tejto skutočnosti následne vznikli v tomto konaníproblémy s doručovaním viacerých písomností sťažovateľovi, a tým aj k následnému vznikuzbytočných prieťahov, o ktoré sa dĺžka tohto konania predĺžila.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanýchkonaniach došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu pri rozhodovanív uvedených veciach. Ústavný súd pritom prihliadol na to, že okresný súd, ktorého akoporušovateľa svojich práv sťažovateľ označil vo svojej sťažnosti, sa stal súdom príslušnýmna rozhodovanie v predmetných veciach až od 1. januára 2008. Pri skúmaní postupuokresného súdu ústavný súd vychádzal zo sťažnosti sťažovateľa, vyjadrenia okresného súdu,ale aj zo spisových materiálov v predmetných veciach.
3. 1 V konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 bol Okresnému súdu Trnavadoručený 9. januára 2003 návrh súdneho exekútora na schválenie príklepuzo 6. decembra 2002, ktorý bol uznesením tohto súdu zo 14. februára 2003 (právoplatným24. februára 2003) schválený. Súdny exekútor 18. júla 2005 doručil Okresnému súduTrnava návrh na schválenie rozvrhu z výťažku dražby nehnuteľností, o ktorom rozhodolokresný súd svojím uznesením až 30. októbra 2012 tak, že ho neschválil (medzičasom bola8. októbra 2010 zaslaná súdnemu exekútorovi výzva na vyčíslenie trov exekúciea 30. decembra 2010 bola okresnému súdu doručená odpoveď na jeho výzvu). Z uvedenéhovyplýva, že rozhodovanie o návrhu na schválenie rozvrhu z výťažku dražby nehnuteľnostítrvalo príslušným súdom spolu viac ako sedem rokov a tri mesiace. Okresnému súdu bol2. júna 2015 doručený nový návrh na schválenie opakovaného rozvrhu výťažku z dražbynehnuteľností, o ktorom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo rozhodnuté.Predsedníčka okresného súdu vo svojej argumentácii k sťažnosti sťažovateľapoukázala na nedostatočné personálne a organizačné obsadenie tohto súdu. V tejto súvislostiústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej organizačné problémysúdov nie je možné preniesť na účastníkov konania tak, aby následne utrpeli ujmuspočívajúcu v porušení ich základných práv. Podľa právneho názoru ústavného súduvyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 otázky množstva vecí, personálnea organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho,či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis IV. ÚS 84/02, I. ÚS 113/02,III. ÚS 125/06).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietanýmpostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 došlo k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. 2 V konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 679/2008 okresný súd podľa zisteniaústavného súdu nepostupoval plynulo s primeranými časovými odstupmi medzijednotlivými procesnými úkonmi. O pravdivosti uvedeného tvrdenia svedčí okrem inéhoaj fakt, že o návrhu súdneho exekútora o udelenie súhlasu so znížením ceny draženejnehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol povinný v 3. rade, doručenom Okresnému súdu Trnava17. februára 2009, bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu z 27. júna 2014, t. j. po viacako štyroch rokoch a štyroch mesiacoch (procesné úkony, ktoré v tejto súvislosti vykonával,smerujúce k získaniu nového znaleckého posudku na ohodnotenie nehnuteľnosti bolivyvolané práve dlhodobou procesnou nečinnosťou okresného súdu v predmetnej veci).Postup okresného súdu bol poznačený nečinnosťou aj v prípade návrhu súdneho exekútorana schválenie príklepu udeleného pri dražbe ďalšej nehnuteľnosti povinného v 3. radedoručeného mu 3. apríla 2012, o ktorom tento súd rozhodol uznesením 17. februára 2015,t. j. po viac ako dvoch rokoch a desiatich mesiacoch, tak, že ho schválil. Prieťahy v konaníokresného súdu boli zistené aj vo vzťahu k návrhu na schválenie výťažku dražbynehnuteľnosti vo vlastníctve povinného v 3. rade (doručenému 17. decembra 2013),o ktorom tento súd rozhodol uznesením až po viac ako jednom roku a šiestich mesiacochuznesením z 11. júna 2015 tak, že ho neschválil z dôvodu nesprávneho výpočtu trovexekúcie. Ústavný súd konštatuje, že uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu,ku ktorým došlo bez toho, aby okresnému súdu bránila v jeho ďalšom procesnom postupezákonná prekážka, je potrebné označiť za zbytočné prieťahy.
V súvislosti s argumentáciou predsedníčky okresného súdu týkajúcou sa personálneja organizačnej preťaženosti tohto súdu ústavný súd odkazuje na svoju už spomínanújudikatúru, podľa ktorej tieto dôvody nemôžu v konečnom dôsledku zbaviť štátzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietanýmpostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 769/2008 došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy.
III.
Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v obochkonaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 a sp. zn. 7 Er 769/2008,prikázal tomuto súdu, aby v týchto veciach konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil takstav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súduv jeho veciach.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume20 000 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jeho sťažnosti.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzalzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku preskúmavaného konania a berúc do úvahy konkrétneokolnosti prípadu, predovšetkým postup okresného súdu v predmetnej veci, skutočnosť,že okresný súd bol v predmetnej veci príslušný na jej prerokovanie a rozhodnutieaž od 1. januára 2008, pozíciu sťažovateľa ako účastníka uvedených konaní (skutočnosť,že v konaní sp. zn. 4 Er 714/2008 bol sťažovateľ len účastníkom pre časť konania týkajúcusa dražby nehnuteľností v jeho spoluvlastníctve, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ sámneuhradením svojich záväzkov konanie vedené pod sp. zn. 7 Er 769/2008 zapríčinil),pasívne správanie sťažovateľa v uvedených konaniach, ktoré taktiež prispelo ku vznikuprieťahov v nich, a prihliadajúc aj na predmet uvedených konaní, t. j. čo je pre účastníkakonania v stávke – „at stake“, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € sťažovateľoviza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzalz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
Ústavný súd priznal náhradu trov konania sťažovateľovi v celkovej sume 533,59 €za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnostia jej podanie, podanie vyjadrenia) podľa návrhu jeho právnej zástupkyne a v súlade s § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky v sume spolu 533,59 €,ktorá predstavuje súčet odmeny za tri úkony právnej služby 419,49 € (3 x 139,83 €),režijného paušálu v sume 25,17 (3 x 8,39 €) a sumu 88,93 € predstavujúcu zvýšenie odmenyadvokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom o daň z pridanejhodnoty (t. j. o 20 %).
Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdombola ústavným súdom priznaná v celkovej sume 533,59 € a vo zvyšku ním uplatnenej sumynároku sťažovateľa nebolo vyhovené.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet advokátky sťažovateľa (§ 31azákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015