znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 205/2015-47

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   augusta   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňákaa Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, J. Kráľa 12, Senica,ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.4 Er 714/2008, Ex 10/1999   a v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 Er 679/2008, Ex 132/2002,a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikypostupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikypostupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Er 679/2008, Ex 132/2002p o r u š e n é   b o l o.

3. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.4 Er 714/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.7 Er 769/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

5. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2 000   €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Piešťany j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia spolu v sume 533,59 € (slovom päťstotridsaťtri eur a päťdesiatdeväť centov) naúčet jeho advokátky JUDr. Márie Trylčovej, J. Kráľa 12, Senica, do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.

7. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Máriou   Trylčovou,   J.   Kráľa   12,   Senica,ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999 a v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er 679/2008, Ex 132/2002.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že proti nemu ako povinnému v 1. radea ďalším povinným, a to ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „povinná v 2. rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „povinný v 3. rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „povinná vo 4. rade“), a ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „povinný v 5. rade“), sa na okresnom súde vedie exekučné konaniepod sp. zn. 7 Er 679/2008 iniciované návrhom spoločnosť Credit Clearing Center, a. s.,Miletičova 21, Bratislava (ďalej aj „oprávnený“), v ktorom je ako exekučný titul označenýrozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 17 C 253/97-40 z 19. januára 2001, ktorý nadobudolprávoplatnosť 22. októbra 2001 a vykonateľnosť 26. októbra 2001.

Poverenie   na   vykonanie   exekúcie   vydal   16.   augusta   2002   Okresný   súd   Trnavapod č. 5207*015909. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 4. júna 2002 a uvedenékonanie trvá už viac ako dvanásť rokov. Pôvodne bolo toto konanie na Okresnom súdeTrnava vedené pod sp. zn. 11 Er 1965/2002.

Uvedený záväzok voči oprávnenému vznikol počas trvania manželstva sťažovateľaa povinnej   v   2.   rade,   ktoré   bolo   rozvedené   rozsudkom   Okresného   súdu   Trnavač. k. 17 C 128/03-23   z   11.   mája   2004,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   19.   júla   2004,a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa medzi nimi neuskutočnilo.

Sťažovateľ mal vedomosť o existencii záväzku voči oprávnenému, avšak domnievalsa, že tento záväzok bol uspokojený predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. pre k. ú. a obec ⬛⬛⬛⬛, ktoré boli vo vlastníctve sťažovateľa a povinnejv 2. rade   na   dražbe.   Sťažovateľ   sa   v   roku   2005   odsťahoval   zo   Slovenskej   republikydo Českej republiky.

V roku 2013 sťažovateľ kontaktoval súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka(ďalej len „súdny exekútor“) a na základe ústneho dohovoru s ním poskytol sumu 8 000 €na   úhradu   istiny   pohľadávky   (bankový   prevod   na   úhradu   tejto   sumy   vykonala

27. septembra 2013   pani ⬛⬛⬛⬛ ako   dlhoročná   družka   sťažovateľa),   čo   aledo správy   pre   prijímateľa   neuviedol,   a   preto   bola   uvedená   suma   následne   rozúčtovanána odmenu súdneho exekútora a na úhradu príslušenstva pohľadávky. Sťažovateľ už nemáďalšie finančné prostriedky, z ktorých by vyplatil exekučne vymáhaný záväzok, a uspokojiltak pohľadávku oprávneného.

Súdny exekútor pod sp. zn. Ex 10/1999 a okresný súd pod sp. zn. 4 Er 714/2008 vedúexekučné konanie v prospech Slovenskej republiky – Úradu práce, sociálnych vecí Trnavaproti povinnej v 2. rade o vymoženie sumy 1 626,50 € s príslušenstvom, ktoré súvisís exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 7 Er 679/2008 a súdnymexekútorom pod sp. zn. Ex 132/2002. V oboch konaniach je povinnou povinná v 2. rade,obe konania vedie ten istý súdny exekútor a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008boli   dražené   nehnuteľnosti   zapísané   na   LV   č. pre   k.   ú.   a   obec

, pričom z výťažku dražby týchto nehnuteľností má byť uspokojená pohľadávkaSlovenskej   republiky   –   Úradu   práce,   sociálnych   vecí   Trnava   v sume   1 626,50   €s príslušenstvom,   ako   aj   pohľadávka   spoločnosti   Credit   Clearing   Center,   a. s.,   v   sume11 626,17 € s príslušenstvom.

V konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999 másťažovateľ postavenie účastníka konania pre ten úsek exekučného konania, v ktorom savykonáva dražba spoločných nehnuteľností zapísaných   na   LV   č. pre k.   ú. a   obec ⬛⬛⬛⬛ (uvedené konanie sa začalo na Okresnom súde Trnava a bolovedené pod sp. zn. Er 120/1999).

Súdny exekútor v konaniach vedených pod sp. zn. Ex 10/1999 a sp. zn. Ex 132/2002vykonal na uspokojenie pohľadávok oprávnených dražby troch nehnuteľností, pričom jednanehnuteľnosť dosiaľ nebola predaná.

Vo veci vedenej pod sp. zn. Ex 10/1999 vykonal súdny exekútor 6. decembra 2002dražbu   nehnuteľností   vo   vlastníctve   sťažovateľa   a   povinnej   v   2.   rade   zapísanýchna LV č. pre   k.   ú.   a   obec ⬛⬛⬛⬛,   a   od   uvedeného   dňa   malk dispozícii výťažok dražby 11 483,10 €. Okresný súd Trnava uznesením č. k. Er 120/99-73,Ex 10/99 zo 14. februára 2003 (právoplatným 24. februára 2003) schválil príklep udelenýpri dražbe nehnuteľností patriacich sťažovateľovi a povinnej v 2. rade zapísaných na LVč. vydražiteľovi, ktorému bol príklep udelený na dražbe konanej 6. decembra 2002v sume   345 940 Sk   a nehnuteľnosti nadobudol   bez   obmedzení   a tiarch.   Súdny   exekútorpodal   18. júla   2005   na Okresnom   súde   Trnava   návrh   na   schválenie   výťažku   dražbyz nehnuteľnosti   sp.   zn.   5 Ro 1204/98.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   Er   714/2008-83,Ex 10/99 z 30. októbra 2012 (právoplatným 17. decembra 2014) rozvrh výťažku dražbynehnuteľností   vykonaný   súdnym   exekútorom   na   rozvrhovom   pojednávaní   konanom16. novembra   2004   v   exekučnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   4   Er   714/2008   (u   súdnehoexekútora pod sp. zn. Ex 10/99) neschválil. Od podania návrhu na schválenie výťažkudražby po vyhlásenie súdneho rozhodnutia uplynulo viac ako sedem rokov. Nové rozvrhovépojednávanie sa na exekútorskom úrade súdneho exekútora má uskutočniť 9. apríla 2015.Z uvedeného je zrejmé, že tento súdny exekútor má už viac ako 12 rokov vo svojej držbeprostriedky na úhradu pohľadávky oprávneného, avšak dosiaľ k ich výplate oprávnenémunedošlo.

Súdnym   exekútorom   bola   15.   mája   2006   uskutočnená   dražba   nehnuteľnostízapísaných na liste vlastníctva č., katastrálne územie a obec ⬛⬛⬛⬛,a to parc. č. vo výmere 33 929 m2 ornej pôdy, ktorej podiel vo výške 5/12-in bolvo vlastníctve povinnej vo 4. rade v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. Ex 132/2002, ktorejzískaný výťažok bol 7 634,60 €. Uvedený súdny exekútor podal 18. júna 2006 na Okresnomsúde   Trnava   návrh   na   schválenie   príklepu   udeleného   pri   dražbe   nehnuteľnostíz 15. mája 2006, ktorému bolo uznesením tohto súdu č. k. 11 Er 1965/2002-34, Ex 132/02z 30.   augusta   2006   (právoplatným   20.   decembra   2007)   vyhovené.   Na   rozvrhovompojednávaní uskutočnenom súdnym exekútorom 24. októbra 2013 bola spísaná zápisnicao rozvrhu   výťažku   dražby   nehnuteľností   z   15.   mája   2006.   Súdny   exekútor   podal17. decembra   2013   na   okresnom   súde   návrh   na   schválenie   rozvrhu   výťažku   dražbyz nehnuteľností, o ktorom uvedený súd dosiaľ nerozhodol, hoci od podania tohto návrhuuplynul   už   viac   ako   rok.   Viac   ako   osem   rokov   má   súdny   exekútor   vo   svojej   držbeprostriedky   na   úhradu   pohľadávky   oprávneného,   no   dosiaľ   nedošlo   k   ich   výplateoprávnenému.

Súdny exekútor uskutočnil 9. marca 2012 v rámci exekučného konania vedenéhopod sp.   zn.   Ex   132/2002   dražbu   nehnuteľností   zapísaných   na   liste   vlastníctva   č.,katastrálne územie a obec ⬛⬛⬛⬛, a to parc. č. vo výmere 1 513 m2 ornápôda, parcely registra „C“ a parcely č. vo výmere 3 305 m2 orná pôda, parcely registra„E“, ktorých podiel vo výške 1/6-ina bol vo vlastníctve povinného v 3. rade. Výťažokzískaný uvedenou dražbou konanou 9. marca 2012 bol 1 749,09 €. Na okresnom súde bol3. apríla 2012 podaný   návrh na schválenie   príklepu   udeleného pri dražbe nehnuteľnostíz 9. marca 2012. Okresný súd uznesením č. k. 7 Er 679/2008-248 zo 17. februára 2015,ktoré   bolo   sťažovateľovi   doručené   2.   marca   2015,   schválil   príklep   udelený   na   dražbekonanej 9. marca 2012. Od podania návrhu na udelenie príklepu až dosiaľ uplynuli dva rokya osem mesiacov a celý tento čas má súdny exekútor vo svojej držbe prostriedky na úhradupohľadávky oprávneného, avšak dosiaľ tieto prostriedky neboli oprávnenému vyplatené.

Súdny exekútor vo veci vedenej pod sp. zn. Ex 132/2002 uskutoční 9. apríla 2015opätovnú dražbu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č., katastrálne územiea obec ⬛⬛⬛⬛, a to rodinného domu súp. č. 98 stojaceho na parc. č. a parc. č. vo výmere 465 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“vo výlučnom vlastníctve povinného v 3. rade.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 8. decembra 2014 vyhotovila zaslal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 679/2008, Ex 132/2002 žiadosťo   pokračovanie   v   konaní   a   o   vydanie   súdneho   rozhodnutia   a   zároveň   predsedníčkeokresného   súdu   adresoval   ďalšiu   žiadosť   o   vykonanie   dohľadu   a   súdnemu   exekútorovižiadosť o pokračovanie v exekúcii.

Podľa sťažovateľa popísané konania „nemožno hodnotiť ako bezprieťahové, keď súdy (Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany) vo veci rozhodovali tak, že medzi podaním návrhu a rozhodnutím uplynulo obdobie niekoľkých rokov:

Dňa 18. 07. 2005 súdny exekútor podal na Okresný súd Trnava Návrh na schválenie rozvrhu   výťažku   dražby   z   nehnuteľnosti   -   č.   k.   5   Ro   1204/98.   Okresný   súd   Piešťany Uznesením č. k. 4Er/714/2008-83, EX 10/99 zo dňa 30. 10. 2012 rozvrh výťažku dražby nehnuteľností   vykonaných   na   Exekútorskom   úrade   v   Hlohovci   súdnym   exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom na rozvrhovom pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2004 v exekučnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   4Er/714/2008,   u   súdneho   exekútora   pod   číslom exekučného   spisu   EX   10/99   neschválil.   Napriek   tomu,   že   v   čase   podania   návrhu neustanovoval Exekučný poriadok žiadnu konkrétnu lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu, nemožno pripustiť, že bolo správne, keď medzi návrhom a rozhodnutím uplynulo viac ako sedem rokov.

Dňa   17.   12.   2013   súdny   exekútor   podal   na   Okresný   súd   Piešťany   Návrh na schválenie   rozvrhu   výťažku   dražby   z   nehnuteľnosti   v   k.   ú. patriacej   povinnej v 4/ rade. Súd, napriek zákonom stanovenej šesťdesiatdňovej lehote na vydanie rozhodnutia, o návrhu súdneho exekútora dosiaľ nerozhodol.

Dňa   03.   04.   2012   podal   súdny   exekútor   na   Okresný   súd   Piešťany   Návrh na schválenie   príklepu   udeleného   pri   dražbe   nehnuteľností,   k.   ú.,   patriacich povinnému v 3/ rade. Okresný súd Piešťany Uznesením č. k. 7Er/679/2008-248 zo dňa 17. 02. 2015, ktoré nám bolo doručené dňa 02. 03. 2015, schválil príklep, udelený dňa 09. 03. 2012. Od podania návrhu, do doručenia súdneho rozhodnutia, uplynula lehota dvoch rokov a desiatich mesiacov, a to napriek zákonom stanovenej šesťdesiatdňovej lehote na vydanie rozhodnutia.“.

Sťažovateľ   taktiež   poukázal   na   skutočnosť,   že   v   predmetných   konaniach   vznikliproblémy pri doručovaní zásielok jemu samému, ako aj povinnému v 5. rade, a právez tohto   dôvodu   nemohlo   rozhodnutie   o   udelení   príklepu,   ktoré   bolo   nevyhnutnépre uskutočnenie   rozvrhového   pojednávania,   nadobudnúť   právoplatnosť.   Doručovaniepísomností sťažovateľovi bolo sťažené v dôsledku toho, že sa v roku 2005 presťahovaldo Českej republiky, avšak o mieste jeho pobytu vedela povinná vo 4. rade (jeho matka),u ktorej miesto jeho pobytu nikto nezisťoval. Navyše, sťažovateľ poukázal na to, že súdyzúčastnené na rozhodovaní v predmetných veciach mali možnosť pri doručovaní zásielokjemu a povinnému v 5. rade využiť § 49 ods. 4 Exekučného poriadku a ustanoviť imopatrovníka. V roku 2013 sťažovateľ oznámil súdnemu exekútorovi adresu svojho pobytua v tejto súvislosti uviedol, že podľa neho nebolo nevyhnutné, aby uznesenie okresnéhosúdu   č.   k.   4   Er   714/2008-83,   Ex   10/99   z   30.   októbra   2012   nadobudlo   právoplatnosťaž 17. decembra 2014, t. j. dva roky po jeho vyhlásení.

Podľa   sťažovateľa   v   predmetných   konaniach   sú   zrejmé   aj   pochybenia   na   stranesúdneho   exekútora,   ktorý   podával   na   súdy   zúčastnené   na   rozhodovaní   v   predmetnýchveciach svoje návrhy neskoro. V tejto súvislosti poukázal na to, že súdny exekútor podalnávrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností až 18. júla 2005, t. j. až po viacako   dvoch   rokoch   od   schválenia   príklepu   uznesením   Okresného   súdu   Trnavač. k. Er 120/99-73, Ex 10/99 zo 14. februára 2003, právoplatným 24. februára 2003, pričomnechválenie rozvrhu výťažku dražby v rovnakej exekučnej veci bolo spôsobené nesprávnymvyúčtovaním   odmeny   súdnym   exekútorom,   ako   aj   na   to,   že   súdny   exekútor   podalnávrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby z nehnuteľností až 17. decembra 2013, t. j.viac ako   päť   rokov   od   schválenia   príklepu   uznesením   Okresného   súdu   Trnavač. k. 11 Er 1965/2002-34, Ex 132/02 z 30. augusta 2006, právoplatným 20. decembra 2007.

Postup   v   týchto   exekučných   konaniach   negatívne   zasahuje   do   práv   sťažovateľa.Skutočnosť,   že   v   exekučných   konaniach   sa   nekoná   v   primeraných   lehotách,   odďaľujevyplatenie pohľadávky oprávneného a spôsobuje, že neustále narastajú úroky z omeškania.Prvá dražba sa konala 6. decembra 2002 a výťažok z nej (ani dražieb nasledujúcich) dosiaľnebol   poukázaný   oprávnenému.   Z   istiny   exekučne   vymáhanej   pohľadávky   vo   výške11 626,17 € bola dosiaľ uspokojená len jej časť v sume 1 004,27 €. Sťažovateľ síce uhradil27. septembra 2013 sumu 8 000 €, o ktorej sa domnieval, že bude zaúčtovaná na úhraduistiny,   avšak   táto   bola   zaúčtovaná   na   odmenu   súdneho   exekútora   a   na   príslušenstvopohľadávky.   Súdny   exekútor   má   od   6.   decembra   2002   k   dispozícii   výťažok   dražby11 483,10   €,   od   15.   mája   2006   má   k   dispozícii   výťažok   dražby   7 634,60   €a od 9. marca 2012   má   k   dispozícii   výťažok   dražby   1 749,09   €.   V   súčasnostik 3. marcu 2015   oprávnenému   nebola   poukázaná   ani   čiastočne   ani   jedna   z týchto   súm.Absencia   súdnych   rozhodnutí   mala   vplyv   na   to,   že   súdny   exekútor   dosiaľ   nevyplatilfinančné prostriedky získané dražbami oprávnenému a dosiaľ narastajú úroky z omeškania(úroky   z omeškania   celkovo   dosiahli   čiastku   32 569,43   €),   ktoré   by   boli   nižšie,   ak   byokresný súd v predmetnej veci rozhodoval včas a súdny exekútor konal v predmetnej veciplynule a s odbornou starostlivosťou.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktoromvysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo nečinnosťou okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999 a v konaní vedenom pod sp. zn.7 Er 679/2008, Ex 132/2002 porušené, prikázal tomuto súdu konať v uvedených veciachbez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,ako aj náhradu trov konania.

Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 205/2015-17 z 29. apríla 2015 prijal sťažnosťna ďalšie konanie.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   v   predmetnej   veci   vyjadrila   predsedníčkaokresného súdu podaním sp. zn. Spr. 349/15 z 8. júna 2015 doručeným ústavnému súdu22. júna 2015, v ktorom popísala priebeh napadnutých konaní takto:

„Po   oboznámení   sa   s   obsahom   spisových   materiálov   vedených   pod   sp. zn. 4Er/714/2008 (Ex 10/1999) a pod sp. zn. 7Er/679/2008 (Ex 132/2002) ako aj ústavnej sťažnosti uvádzam nasledovné skutočností:

V ústavnej sťažnosti sú namietané predovšetkým dlhé obdobia do rozhodnutia súdov o podaných návrhoch exekútora, a to nasledovne:

1. V konaní 4Er/714/2008 dňa 18. 7. 2005 súdny exekútor podal na OS Trnava návrh na   schválenie   rozvrhu   výťažku   dražby   nehnuteľností,   o   čom   OS   Piešťany   rozhodol až uznesením z 30. 10. 2012 tak, že rozvrh výťažku neschválil.

Dané obdobie je poznačené prechodom výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany k 1. 1. 2008 a prevzatiu všetkých exekučných vecí patriacich do obvodu okresu Hlohovec od roku 1997 s tým, že na Okresnom súde Piešťany k 1. 1. 2008 pôsobili len traja vyšší súdni úradníci, ktorí v rámci poverenia prevzali niekoľko tisíc spisov, pričom do 31. 12. 2007 na Okresnom súde Trnava o podanom návrhu z 18. 7. 2005 nebolo   rozhodnuté.   Z dôvodu   nedostatočného   personálneho   obsadenia   súdu   potrebným počtom   sudcov   a   tomu   zodpovedajúcemu   počtu   administratívneho   personálu   malo za následok, že ďalší úkon bol vykonaný 8. 12. 2010, kedy poverená vyššia súdna úradníčka po preštudovaní spisu a návrhu vyzvala súdneho exekútora na doplnenie výpočtu trov exekúcie. Následne až 30. 10. 2012 bolo rozhodnuté o rozvrhu výťažku z dražby. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. 12. 2014 po tom, čo súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie skutočností potrebných k správoplatneniu tohto uznesenia.

2. V konaní 7Er/679/2008 dňa 17. 12. 2013 súdny exekútor podal na OS Piešťany návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti, o ktorej súd napriek 60-dňovej lehote doposiaľ nerozhodol.

V konaní 7Er/679/2008 boli výkonom rozhodnutia postihnuté viaceré nehnuteľnosti, pričom návrhy týkajúce sa dražieb týchto viacerých nehnuteľností, boli súdu doručované priebežne.   Vo   vzťahu   k   návrhu   doručenému   súdu   17.   12.   2013   na   schválenie   rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností bolo rozhodnuté až uznesením zo dňa 11. 6. 2015 z dôvodu, že medzičasom boli   v danom   konaní   vykonávané procesné úkony vzťahujúce   sa   k inej draženej nehnuteľnosti.

3. V konaní 7Er/679/2008 dňa 3. 4. 2012 súdny exekútor podal na OS Piešťany návrh na schválenie príklepu pri dražbe nehnuteľností, o čom OS Piešťany rozhodol až uznesením z 17. 2. 2015, napriek 60-dňovej lehote na vydanie rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že v období od 3. 4. 2012 do 17. 2. 2015 boli vykonané nasledujúce úkony:

5. 6. 2012 bol exekútor vyzvaný, aby k doloženým dokladom doplnil nový znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľností, ktorú výzvu si prevzal 12. 6. 2012,

9. 7. 2012 doručil exekútor vyjadrenie k výzve a súčasne žiadal o vydanie súhlasu na zníženie ceny draženej nehnuteľnosti,

1. 8. 2012 bol exekútor vyzvaný k zaslaniu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú si prevzal 15. 8. 2012 a na ktorú reagoval 21. 8. 2012 s tým, že zmluva bude súdu doručená oprávneným,

20. 9. 2012 bola súdu doručená zmluva o postúpení pohľadávok,

30. 4. 2013 bolo uznesením rozhodnuté o pripustení vstupu nového oprávneného do konania,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   12.   11.   2013,   keďže   zásielky   museli   byť doručované opakovane,

28. 11. 2013 súd vyzýval exekútora na doloženie dokladov, na ktorú výzvu reagoval exekútor podaním doručeným súdu 17. 12. 2013,

27.   6.   2014   súd   uznesením   udelil   súhlas   na   zníženie   ceny   nehnuteľnosti pri opakovanej dražbe, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 10. 2014,

11. 11. 2014 boli súdu doručené listiny od exekútora,

17.   2.   2015   súd   uznesením   rozhodol   o   schválení   príklepu,   ktoré   rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 5. 2015.

K   namietanej   nečinnosti   súdu   si   dovoľujem   uviesť,   že   súd   s   prihliadnutím na zaťaženosť exekučného oddelenia, nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany   tak   sudcami   ako   aj   administratívnym   personálom,   rotáciu   vyšších   súdnych úradníkov v rámci jednotlivých súdnych oddelení, konal vo všetkých exekučných veciach v dlhších časových intervaloch aj s ohľadom na poradie nápadu vecí.

Už samotná skutočnosť, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu, nie je objektívne   možné   vo   všetkých   konaniach   vykonávať   tieto   úkony   v   kratších   časových intervaloch.

Ako   predsedníčka   súdu   som   pre   zefektívnenie   a   skvalitnenie   práce   súdnych tajomníčok   a   asistentiek   senátu   exekučného   oddelenia   vykonala   opatrenia   smerujúce k skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný medzi   jednotlivými   zamestnancami   súdu   a   čo   najrýchlejšie   sa   prešetril   neznámy   pobyt účastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. 03. 2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach   z   hľadiska   porušenia   povinností   sudcu   a   jeho   prípadného   disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech   nadštandardného   plnenia   pracovných   úloh   dlhodobo   úplne   potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo   značne   vyťažený   a   v   dôsledku   toho   jednoducho   nie   je   schopný   robiť   všetky potrebné   úkony   bezodkladne   tak,   ako   by   zodpovedalo   potrebám   každého   jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Sťažovateľ   na   vyjadrenie   okresného   súdu   z   8.   júna   2015   reagoval   podanímz 3. júla 2015 doručeným ústavnému súdu 7. júla 2015, v ktorom vo vzťahu k organizačneja personálnej   zaťaženosti   súdov   uviedol,   že   zodpovednosť   za   ňu   nemožno   prenášaťna účastníka   konania   a   uprieť   mu   tak   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov.   Z   vyjadrenia   sťažovateľa   ďalej   vyplýva,   že   uzneseniez 11. júna 2015   o   návrhu   na   schválenie   rozvrhu   výťažku   dražby   vo   vecisp. zn. 7 Er 679/2008 mu do dňa podania sťažnosti nebolo doručené a v uvedenom konanísťažovateľ   opätovne   urgoval   vydanie   rozhodnutia   o   žiadosti   súdneho   exekútorana schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľnosti povinného v 3. rade doručenejokresnému   súdu   3.   apríla   2012   a vydanie   rozhodnutia   o   žiadosti   súdneho   exekútorana schválenie   rozvrhu   výťažku   dražby   nehnuteľnosti   povinnej   vo   4.   rade   doručenejokresnému súdu 17. decembra 2013. Podľa sťažovateľa okresný súd napriek jeho urgenciáma   zo   strany   jeho   predsedníčky   prisľúbenému   dohľadu   dosiaľ   rozhodnutia   nevydal,resp. nedoručil,   hoci   ich   vydaniu   nebráni   žiadna   prekážka   a   šesťdesiatdňové   lehotyna ich rozhodnutie o týchto žiadostiach okresný súd nedodržal. Sťažovateľ ďalej poukázal nato,   že   dosiaľ   nebola   oprávneným   v predmetných   veciach   napriek   viacerým   úspešnýmdražbám   postúpená   žiadna   suma   na   nich   vymožená,   čím   povinným   narastajú   úrokyz omeškania, pre ktoré pohľadávka oprávneného stále narastá. Podľa názoru sťažovateľapokiaľ by okresný súd, ako aj súdny exekútor postupovali vo veci bez prieťahov, rýchloa účinne, ich pohľadávka by do súčasnej výšky nenarástla, a preto na svojej sťažnosti trvá.Zároveň si právny zástupca sťažovateľa uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume1 063,49 € za tri úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a 20 % DPH.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len„zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania,pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania k opodstatnenosti sťažnostidospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnostiúčastníkov,   ich   zástupcov   a   verejnosti   len   na   základe   písomne   podaných   stanovískúčastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa svojou sťažnosťou domáhal   vyslovenia porušenia základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie   odročuje,   predsedasenátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojoudoterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 142/03)   zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií,   ústavný súd predovšetkým konštatuje,že rozhodovanie súdu v exekučnom konaní nie je v zásade takým rozhodovaním, ktorévyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už boloprávoplatne   rozhodnuté   a   existuje   vykonateľné   rozhodnutie,   ktoré   je   podkladomna nariadenie exekúcie, alebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41Exekučného poriadku, ako to je aj v oboch uvedených prípadoch, t. j. v oboch konaniachvedených pod sp. zn. 4 Er 714/2008 a sp. zn. 7 Er 169/2008. Medzi účastníkmi exekučnéhokonania už preto nemôže byť spravidla sporné, aké práva prináležia oprávnenému a akézáväzky má proti oprávnenému povinný. Ústavný súd ani v jednom z preskúmavanýchkonaní   nezistil   žiadnu   skutočnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   záver   o   ich   právnej   aleboskutkovej zložitosti, ktorá by mohla byť dôvodom predĺženia uvedených konaní.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria   –   správania   sťažovateľa   je   potrebnéprihliadnuť aj na status sťažovateľa v preskúmavaných konaniach.

2. 1 V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4 Er 714/2008 má sťažovateľako bývalý manžel povinnej postavenie účastníka konania pre ten jeho úsek, v ktorom savykonáva dražba nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkom je spolu s povinnou v 2. rade.Správanie   sťažovateľa   v   tomto   konaní   možno   označiť   ako   pasívne.   V   tejto   súvislostije potrebné podľa ústavného súdu poukázať aj na podiel sťažovateľa na predĺžení uvedenéhokonania   o   takmer   dva   roky   vzniknuté   v   dôsledku   toho,   že   mu   nebolo   možné   doručiťuznesenie   o   neschválení   rozvrhu   výťažku   z   dražby   nehnuteľnosti   patriacej   do   jehospoluvlastníctva.

2. 2 V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 Er 679/2008 má sťažovateľpostavenie   povinného   v   1.   rade   a   jeho   správanie   v   ňom   možno   označiť   za   pasívne.Sťažovateľ mal vedomosť o uvedenom konaní a napriek tomu okresnému súdu neoznámilzmenu miesta svojho pobytu. V dôsledku tejto skutočnosti následne vznikli v tomto konaníproblémy s doručovaním viacerých písomností sťažovateľovi, a tým aj k následnému vznikuzbytočných prieťahov, o ktoré sa dĺžka tohto konania predĺžila.

3. Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v   posudzovanýchkonaniach   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu   pri   rozhodovanív uvedených veciach. Ústavný súd pritom prihliadol na to, že okresný súd, ktorého akoporušovateľa svojich práv sťažovateľ označil vo svojej sťažnosti, sa stal súdom príslušnýmna   rozhodovanie   v   predmetných   veciach   až   od   1.   januára   2008.   Pri   skúmaní   postupuokresného súdu ústavný súd vychádzal zo sťažnosti sťažovateľa, vyjadrenia okresného súdu,ale aj zo spisových materiálov v predmetných veciach.

3.   1   V   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   4 Er 714/2008   bol   Okresnému   súdu   Trnavadoručený   9.   januára   2003   návrh   súdneho   exekútora   na   schválenie   príklepuzo 6. decembra 2002, ktorý bol uznesením tohto súdu zo 14. februára 2003 (právoplatným24.   februára   2003)   schválený.   Súdny   exekútor   18.   júla   2005   doručil   Okresnému   súduTrnava návrh na schválenie rozvrhu z výťažku dražby nehnuteľností, o ktorom rozhodolokresný súd svojím uznesením až 30. októbra 2012 tak, že ho neschválil (medzičasom bola8.   októbra   2010   zaslaná   súdnemu   exekútorovi   výzva   na   vyčíslenie   trov   exekúciea 30. decembra 2010 bola okresnému súdu doručená odpoveď na jeho výzvu). Z uvedenéhovyplýva, že rozhodovanie o návrhu na schválenie rozvrhu z výťažku dražby nehnuteľnostítrvalo príslušným súdom spolu viac ako sedem rokov a tri mesiace. Okresnému súdu bol2. júna 2015 doručený nový návrh na schválenie opakovaného rozvrhu výťažku z dražbynehnuteľností, o ktorom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo rozhodnuté.Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   argumentácii   k   sťažnosti   sťažovateľapoukázala na nedostatočné personálne a organizačné obsadenie tohto súdu. V tejto súvislostiústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej organizačné problémysúdov   nie   je   možné   preniesť   na   účastníkov   konania   tak,   aby   následne   utrpeli   ujmuspočívajúcu   v   porušení   ich   základných   práv.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súduvyjadreného   v   rozhodnutí   sp. zn.   III. ÚS 14/00   otázky   množstva   vecí,   personálnea organizačné   problémy   súdu   nie   sú   v   zásade   ústavne   významné   pre   posúdenie   toho,či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis IV. ÚS 84/02, I. ÚS 113/02,III. ÚS 125/06).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietanýmpostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 došlo k zbytočnýmprieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.   2   V   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 Er 679/2008   okresný   súd   podľa   zisteniaústavného   súdu   nepostupoval   plynulo   s   primeranými   časovými   odstupmi   medzijednotlivými procesnými úkonmi. O pravdivosti uvedeného tvrdenia svedčí okrem inéhoaj fakt,   že   o   návrhu   súdneho   exekútora   o   udelenie   súhlasu   so   znížením   ceny   draženejnehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol povinný v 3. rade, doručenom Okresnému súdu Trnava17. februára 2009, bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu z 27. júna 2014, t. j. po viacako štyroch rokoch a štyroch mesiacoch (procesné úkony, ktoré v tejto súvislosti vykonával,smerujúce   k   získaniu   nového   znaleckého   posudku   na   ohodnotenie   nehnuteľnosti   bolivyvolané   práve   dlhodobou   procesnou   nečinnosťou   okresného   súdu   v   predmetnej   veci).Postup okresného súdu bol poznačený nečinnosťou aj v prípade návrhu súdneho exekútorana   schválenie   príklepu   udeleného   pri   dražbe   ďalšej   nehnuteľnosti   povinného   v   3.   radedoručeného mu 3. apríla 2012, o ktorom tento súd rozhodol uznesením 17. februára 2015,t. j. po viac ako dvoch rokoch a desiatich mesiacoch, tak, že ho schválil. Prieťahy v konaníokresného   súdu   boli   zistené   aj   vo   vzťahu   k   návrhu   na   schválenie   výťažku   dražbynehnuteľnosti   vo   vlastníctve   povinného   v   3.   rade   (doručenému   17.   decembra   2013),o ktorom tento súd rozhodol uznesením až po viac ako jednom roku a šiestich mesiacochuznesením   z 11.   júna   2015   tak,   že   ho   neschválil   z   dôvodu   nesprávneho   výpočtu   trovexekúcie.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,ku ktorým došlo bez toho, aby okresnému súdu bránila v jeho ďalšom procesnom postupezákonná prekážka, je potrebné označiť za zbytočné prieťahy.

V súvislosti s argumentáciou predsedníčky okresného súdu týkajúcou sa personálneja   organizačnej   preťaženosti   tohto   súdu   ústavný   súd   odkazuje   na   svoju   už   spomínanújudikatúru,   podľa   ktorej   tieto   dôvody   nemôžu   v   konečnom   dôsledku   zbaviť   štátzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   doterajším   namietanýmpostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 769/2008 došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy.

III.

Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   okresným   súdom   v   obochkonaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 a sp. zn. 7 Er 769/2008,prikázal tomuto súdu, aby v týchto veciach konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil takstav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ   domáhajúci sa rozhodnutia súduv jeho veciach.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume20 000 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jeho sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzalzo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku preskúmavaného konania a berúc do úvahy konkrétneokolnosti prípadu, predovšetkým postup okresného súdu v predmetnej veci, skutočnosť,že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   príslušný   na   jej   prerokovanie   a   rozhodnutieaž od 1. januára 2008, pozíciu sťažovateľa ako účastníka uvedených konaní (skutočnosť,že v konaní sp. zn. 4 Er 714/2008 bol sťažovateľ len účastníkom pre časť konania týkajúcusa   dražby   nehnuteľností   v   jeho   spoluvlastníctve,   ako   aj   skutočnosť,   že   sťažovateľ   sámneuhradením   svojich   záväzkov   konanie   vedené   pod   sp. zn.   7 Er 769/2008   zapríčinil),pasívne správanie sťažovateľa v uvedených konaniach, ktoré taktiež prispelo ku vznikuprieťahov v nich, a prihliadajúc aj na predmet uvedených konaní, t. j. čo je pre účastníkakonania v stávke – „at stake“, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € sťažovateľoviza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

Ústavný súd priznal náhradu trov konania sťažovateľovi v celkovej sume 533,59 €za tri   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a   spísanie   sťažnostia jej podanie, podanie vyjadrenia) podľa návrhu jeho právnej zástupkyne a v súlade s § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky v sume spolu 533,59 €,ktorá predstavuje súčet odmeny za tri úkony právnej služby 419,49 € (3 x 139,83 €),režijného paušálu v sume 25,17 (3 x 8,39 €) a sumu 88,93 € predstavujúcu zvýšenie odmenyadvokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom o daň z pridanejhodnoty (t. j. o 20 %).

Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdombola ústavným súdom priznaná v celkovej sume 533,59 € a vo zvyšku ním uplatnenej sumynároku sťažovateľa nebolo vyhovené.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet advokátky sťažovateľa (§ 31azákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015