znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 205/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. B., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. M. R., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 1578/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2013 doručená sťažnosť Ing. F. B., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. R., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 1578/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ   na   základe   právoplatného   a   vykonateľného   predbežného   opatrenia vydaného Okresným súdom v Žiline č. k. 27C 236/2009, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline podal dňa 12. 5. 2010 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, nakoľko povinný odmietal rešpektovať súdne rozhodnutie a zo svojej internetovej stránky odstrániť nepravdivý príspevok o sťažovateľovi. Súdny exekútor po vydaní poverenia vydal vo veci upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 17. 6. 2010, proti ktorému podal povinný námietky.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podal   dňa   2.   8.   2010 vyjadrenie a toto zaslal na Okresný súd Bratislava IV. Nakoľko... po viac ako 1,5 roku súd vo veci nerozhodol i keď má zákonnú povinnosť rozhodnúť o námietkach v 60 dňovej lehote, podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi Okresného súdu Bratislava IV sa uvádza, že sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná. Súd následne vo veci vydal uznesenie č. k. 15Er   1578/2010   z   dňa   6.   2.   2012,   na   základe   ktorého   súd   exekúciu zastavil a v dôvodoch   svojho   rozhodnutia   uviedol,   že   povinný   si   splnil   svoj   záväzok   až po podaní   návrhu   na vykonanie   exekúcie.   Okresný   súd   ďalej   rozhodol,   že   o   trovách exekučného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Súd však do dnešného dňa, i napriek tomu, že vo veci o podaní námietok rozhodoval takmer 2 roky, opätovne ďalší rok nekoná a je absolútne nečinný aj napriek už podanej sťažnosti na prieťahy v konaní.

Sťažovateľ   poukazuje   najmä   na   tú   skutočnosť,   že   po   tom,   čo   povinný   odvysielal vo svojej televízii nepravdivú reláciu o jeho osobe, ktorá hlboko a trvalo zasiahli do jeho osobnosti,   nerešpektoval   vydané   súdne   rozhodnutia   –   predbežné   opatrenie,   bol   nútený domáhať sa svojho práva cestou exekúcie, zaplatiť súdne poplatky, súd nie je schopný rozhodnúť počas takmer dvoch rokoch o námietkach a v ďalšom roku o trovách exekúcie, ktoré sťažovateľ musel zaplatiť...

súdu   nič   nebránilo   v   tom,   aby   o   trovách   konania   rozhodol   v   samotnom   svojom uznesení ešte dňa 6. 2. 2012...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo Ing. F. B., aby súd konal bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod č. k. 15Er 1578/2010 porušené.

Okresnému   súdu   Bratislava   IV   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom pod č. k. 15Er 1578/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

Ing. F. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- eur, ktoré je   Okresný   súd   Bratislava   IV   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   IV   je   povinný   zaplatiť   Ing.   F.   B.   trovy   konania   z   titulu právneho zastúpenia vo výške 269,58 eur..., na účet advokáta JUDr. M. R., advokáta, do dvoch mesiacov dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   38   ods.   2   listiny   a   práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 1578/2010.

Z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a   zo   súdneho   spisu   okresného   súdu sp. zn. 15 Er 1578/2010, ktorý bol ústavnému súdu zaslaný okresným súdom, vyplýva, že exekučné   konanie na nútené vykonanie povinnosti   uloženej povinnému spoločnosti   M., spol.   s   r.   o.,   sa   začalo   12.   mája   2010,   keď   sťažovateľ   ako   oprávnený   podal   súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekučného konania. Súdny exekútor po udelení poverenia na vykonanie exekúcie okresným súdom vydal 17. júna 2010 upovedomenie o začatí exekúcie. Oprávnený podal námietky proti exekúcii zo 14. júla 2010, ktoré súdny exekútor predložil okresnému   súdu   22.   júla   2010.   Sťažovateľ   4.   augusta   doručil   okresnému   súdu   svoje vyjadrenie k námietkam povinného.

Okresný súd uznesením zo 6. februára 2012 exekúciu zastavil z dôvodu, že povinnosť, ktorej nútený výkon je predmetom exekučného konania, bola povinným už splnená, pričom v odôvodnení svojho uznesenia uviedol: «Oboznámením sa s priloženými listinnými dôkazmi mal   exekučný   súd   za   preukázané,   že   povinný   si   splnil   svoj   záväzok   voči   oprávnenému „povinnosť   odstrániť   z   internetovej   stránky   povinného   príspevok:   pod názvom   „Malý príbeh   o   (ne)vlastnom   byte,   odvysielaný   dňa   27.   10.   2009   v   relácii   P.“,   a   to   až   do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Žilina spisová značka 27C 236/2009“ až po podaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 12. 05. 2010, teda po začatí exekučného konania, čo preukazuje výtlačok z internetovej stránky povinného týkajúci sa príspevku „Malý príbeh o (ne)vlastnom byte“ vrátane diskusie urobený dňa 12. 05. 2010, čo je deň začatia exekučného konania.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   zo   strany   povinného   došlo   k   splneniu   povinnosti uloženej mu v exekučnom titule, súd rozhodol tak, že exekúciu v súlade s § 57 ods. t písm. f) EP zastavil, nakoľko mal za to, že záväzok povinného zamkol splnením.

O trovách exekučného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.»

Podľa   upovedomenia   o   začatí   exekúcie   zo   17.   júna   2010   bolo   predmetom exekučného konania splnenie povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom odstrániť z   jeho   internetovej   stránky   príspevok   označený   v   exekučnom   titule,   a   to   núteným uskutočnením prác a výkonov, ako aj splnenie povinnosti povinného uhradiť sťažovateľovi ako oprávnenému trovy exekúcie (pozostávajúcich zo sumy 125,40 € z titulu trov právneho zastúpenia advokátom v exekučnom konaní a zo sumy 16,50 € z titulu súdneho poplatku za vydanie   poverenia   súdnemu   exekútorovi),   a   to   prikázaním   pohľadávky   z   účtu a prikázaním peňažných prostriedkov.

Okresný súd 6. februára 2012 po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie súčasne vyzval súdneho exekútora na predloženie vyčíslenia jeho trov exekúcie, ktoré mu súdny exekútor doručil 16. novembra 2012 a uplatnil si nárok na priznanie trov exekúcie v sume 57,30 €.

Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľa je namietanie skutočnosti, že okresný súd   v   označenom   exekučnom   konaní   napriek   tomu,   že   mu   rozhodnutie   o   námietkach povinného   proti   exekúcii   trvalo   viac   ako   jeden   a   pol   roka,   ku   dňu   podania   sťažnosti ústavnému   súdu   30.   januára   2013   stále   nerozhodol   o   trovách   exekúcie,   hoci   exekučné konanie zastavil uznesením zo 6. februára 2012, v ktorom uviedol, že o trovách konania rozhodne   samotným   uznesením.   Takýto   postup   okresného   súdu   považuje sťažovateľ   za porušujúci ním označené základné a iné práva.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný   súd   po   vyhodnotení   všetkých   okolností   danej   veci   uzatvára,   že nerozhodnutie   okresného   súdu   o   trovách   exekúcie   v   období   od   vydania   uznesenia o zastavení exekučného konania do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (a to napriek dobe, počas ktorej okresný súd rozhodoval o námietkach proti exekúcii) nie je možné hodnotiť ako prieťah takej intenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označených základných a iných práv sťažovateľa v namietanom konaní.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013