znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 205/2012-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 9. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 279/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2012   doručená   sťažnosť   J.   M.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práva   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 279/2011.

2.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že «je   účastníkom   konania   vo   veci   vedenej na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 7 C/48/2007 o zaplatenie 82.984,80 Eur. Dňa 7. 6. 2011 Okresný súd... rozsudkom... zamietol sťažovateľov žalobný návrh...

Voči predmetnému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Následne dňa 18. 8. 2011 bol spis Okresného súdu... predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Veci bola pridelená sp. zn. 6 Co/279/2011. Dňa   14. 12. 2011   bolo   doručené   Krajskému   súdu   v Žiline   podanie   sťažovateľa, ktorým   namietol   prieťahy   v konaní   pred   Krajským   súdom...,   kde   okrem   iného   namietal účelové vyčakávanie súdu.

Podaním z... 5. 1. 2012... Spr. 11082/11 predseda Krajského súdu v Žiline označil sťažovateľovu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   za   nie   dôvodnú   a tvrdenia...   o   „účelovom vyčkávaní súdu“ za ničím nepodložené domnienky.

Dňa 17. januára 2012 predsedníčka senátu Krajského súdu... konajúca... vo veci... vedenej   pod   sp.   zn.   6   Co/279/2011...   požiadala...   o správu   v akom   štádiu   konania   sú sťažovateľove trestné veci vedené na Okresnom súde v Žiline.

Nakoľko Krajský súd v Žiline vo veci odvolacieho konania pod sp. zn. 6 Co/279/2011 bezdôvodne nekoná, vec účelovo pozdržiava, je sťažovateľ toho názoru, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.».  

3.   Porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote sťažovateľ vidí v tom, že „lehota, v ktorej   má   odvolací   súd   rozhodnúť   o jeho   opravnom   prostriedku...   je   poznačená zbytočnými   prieťahmi...   Krajský   súd...   vo   veci   doposiaľ   nevykonal   žiaden   relevantný procesný úkon, ktorým by odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ... Podľa   názoru   sťažovateľa   nie   je   dôvod   vyčkávať   na   rozhodnutie   v iných sťažovateľových trestných veciach...

Sťažovateľ sa domáha nemajetkovej ujmy v súvislosti s trestným konaním vo veci útoku na štátny orgán, pričom toto konanie bolo právoplatne skončené.

Ním uplatňované nároky nijako nesúvisia s trestnými vecami sťažovateľa, ktoré sú predmetom trestného konania na Okresnom súde v Žiline...

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   Krajský   súd   v Žiline   vo   veci   rozhodovania   o jeho opravnom prostriedku voči rozsudku Okresného súdu v Martine zo dňa 7. 6. 2011 č. k. 7 C/84/2009-331 svojou účelovou nečinnosťou porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   6   Co   279/2011   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   38   ods.   2   listiny   a právo na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a aby prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Požadoval taktiež priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov zastúpenia v konaní pred ústavným súdom právnemu zástupcovi, o ustanovenie ktorého požiadal.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   je   rozhodnúť   o   jeho prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto   ústavný   súd   skúmal,   či dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8.   Ako   z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   napadnuté   konanie   vedené   pod sp. zn. 6 Co 279/2011 trvá na krajskom súde od 18. augusta 2011, keď Okresný súd Martin (ďalej   len   „okresný   súd“)   predložil   krajskému   súdu   súdny   spis   sp.   zn.   7   C   84/2007 na rozhodnutie   o opravnom   prostriedku   sťažovateľa   proti   rozsudku   okresného   súdu. Sťažnosť na prieťahy v konaní podal sťažovateľ predsedníčke krajského súdu 14. decembra 2011, t. j. po necelých piatich mesiacoch trvania konania. Na túto sťažnosť predsedníčka krajského súdu reagovala listom sp. zn. Spr. 11 082/11 z 5. januára 2012, v ktorom uviedla, že sťažnosť na prieťahy   považuje za nedôvodnú.   Na   ústavný   súd sa   sťažovateľ obrátil sťažnosťou   zo   6. februára   2012   doručenou   ústavnému   súdu   9.   februára   2012, t. j. po necelých   šiestich   mesiacoch   od   začatia   napadnutého   konania   vedeného   krajským súdom.

9.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu krajský   súd   o odvolaní   sťažovateľa   rozhodol 8. februára 2012 rozsudkom, ktorým bol potvrdený napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 7 C 48/2007 zo 7. júna 2011. Rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 14. februára 2012. Súdny spis bol okresnému súdu späť zaslaný 5. marca 2012. Celková dĺžka trvania konania na druhostupňovom súde teda predstavuje necelých šesť mesiacov (do právoplatnosti rozhodnutia).

10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m.   m.   I.   ÚS   47/03,   II. ÚS 296/2011).   Postup   krajského   súdu,   aj keď   sa   sťažovateľovi nemusel javiť úplne efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy (resp. v čl. 38 ods. 2 listiny) a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navyše ani samotná celková dĺžka   trvania   napadnutého   odvolacieho   konania   nesignalizuje   možnosť   vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa.

11.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiska posúdenia   predmetného   konania   považovať   postup   krajského   súdu   za   taký,   ktorý   by porušoval   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jeho právo na prejednanie záležitosti v   primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   preto   sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

12. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa   uvedenými   v   sťažnosti   (príkaz   krajskému   súdu   konať,   primerané   finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania). Z toho istého dôvodu bolo bez právneho významu zaoberať sa požiadavkou sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012