znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 205/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. H., S., a spoločnosti E., spol. s r. o., B., zastúpených advokátom   JUDr.   R.   P.,   Advokátska   kancelária, B.,   ktorou   namietajú porušenie   svojho základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky rozsudkom   Okresného   súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2 C 2/2008 z 28. februára 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 115/2008 z 11. novembra 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. H. a spoločnosti E., spol. s r. o.,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 9. septembra 2009 doručená sťažnosť Ing. Ľ. H. a spoločnosti E., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 C 2/2008 z 28. februára 2008 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 115/2008 z 11. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).  

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom konania na okresnom súde a na odvolacom krajskom súde, v ktorom sťažovatelia mali procesné postavenie žalovaných, bolo zaplatenie sumy 2 800 Sk s príslušenstvom z dôvodu náhrady nákladov súvisiacich s vykonaným odtiahnutím osobného motorového vozidla.

3.   Okresný   súd   zaviazal   sťažovateľov   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť   žalovanú sumu a zároveň ich zaviazal nahradiť trovy konania. Krajský súd ako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Konanie bolo právoplatne skončené 5.   januára   2009.   Sťažovatelia   22.   mája   2009   podali   proti   právoplatným   rozsudkom okresného   súdu   a   krajského   súdu   podnet   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky na podanie   mimoriadneho   dovolania   (ďalej   len   „podnet“).   Prokurátorka   Krajskej prokuratúry   v   Košiciach   listom   sp.   zn.   Kc   159/09   z   29.   júna   2009,   ktorý   bol sťažovateľom doručený 6. júla 2009, oznámila, že podnet odkladá.  

4. Sťažovatelia   v   ďalšom   obsahu sťažnosti podrobne poukazujú na dôvody, na základe ktorých podľa ich názoru došlo rozsudkami okresného súdu a krajského súdu k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy.

5.   V   petite   sťažnosti   sťažovatelia   žiadajú   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd vyslovil porušenie označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkami okresného súdu a krajského súdu s tým, aby boli napadnuté rozsudky zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa   a   zisťuje,   či   nie   sú   dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

11. Napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu nadobudli právoplatnosť 5. januára 2009, sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 6. septembra 2009 a ústavnému súdu bola doručená 9. septembra 2009.

12. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovatelia sa domáhali ochrany svojich práv na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy v čase, keď uplynula lehota stanovená pre tento typ konania   pred   ústavným   súdom.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti   podľa § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde, pričom zákon o   ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (m. m. I. ÚS 253/09, I. ÚS 133/10).

13.   K tvrdeniu sťažovateľov, že „Sťažnosť je podaná v lehote podľa § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. (sťažovateľom bolo oznámenie Krajskej prokuratúry v Košiciach o odložení   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   doručené   dňa   6.   7.   2009)“, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor, že podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej republiky nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu možné prihliadať ( m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, I. ÚS 133/10).

14. Ústavný súd k tomu ďalej poznamenáva, že je na úvahe generálneho prokurátora Slovenskej   republiky   rozhodnúť   o   tom,   či   podá,   alebo   nepodá   mimoriadne   dovolanie. Ustanovenie   §   243e   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu.   Oprávnenie   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   teda   nemá   charakter   práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana a z rovnakého dôvodu ho nemožno, ako bolo uvedené, považovať   za   dostupný právny prostriedok nápravy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS 11/04, I. ÚS 133/10).

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

16.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   oneskorene   podaná,   ústavný   súd sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010