znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 205/09-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. K. Ž., T., ktorou namietala porušenie práv podľa čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 13 ods. 1 písm. a) a b), 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 234 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva postupom   Obvodného   úradu   životného   prostredia   v Bratislave   a jeho   oznámeniami z 9. augusta 2004, 5. apríla 2005 a 4. mája 2005, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   S 329/04   a jeho   uznesením   z 13.   júna   2007,   ako   aj postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 1 Sžo 133/2007 a jeho uznesením z 10. februára 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009 doručená sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie práv podľa čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7. ods. 5, čl. 13 ods. 1 písm. a) a b), 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 1 Dodatkového protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj čl. 234 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“) postupom Obvodného úradu životného prostredia, Karlovarská 2, Bratislava (ďalej len „obvodný úrad“) a jeho oznámeniami č. 2004/05931/POS/PO z 9. augusta 2004, č. ZPO 2005/03131-2/POS-BAI z 5. apríla 2005 a č. ZPO 2005/00154-2/POS/BAV zo 4. mája 2005, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 329/04 a jeho uznesením č. k. 1 S 329/04-116 z 13. júna 2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžo 133/2007 a jeho uznesením   z 10.   februára   2009   (pozri   petit   sťažnosti   uvedený   v bode   3   tejto   časti odôvodnenia).

1.   Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   predmetom sťažnosti je postup obvodného úradu pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o potvrdenie preukazov o pôvode leguánov ňou dovezených (ktorej predmetom činnosti je chov, odchov a predaj živočíchov a rastlín) z Českej republiky. Menovaný správny orgán už označeným listom   z 9.   augusta   2004   oznámil   sťažovateľke,   že   predmetné   leguány   (Iguana   iguana) zaeviduje až po vydaní stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré je podmienené vyjadrením Inšpekcie životného prostredia Českej republiky (ďalej len „inšpekcia“).

Sťažovateľka uviedla, že „požiadala dňa 19. 10. 2004 Krajský   súd   v Bratislave o súdnu   ochranu   voči   obmedzeniu   vlastníckych   práv   v   príčinnej   súvislosti   s   postupom správneho orgánu.

Po prijatí zákona č. 15/05 Z. z. si držiteľ exemplárov splnil povinnosť vyplývajúcu zo znenia novoprijatého zákona a dňa 01. 04. 2005 požiadal v zmysle § 12 ods. 17 aj o registráciu predmetných exemplárov dovezených z členského štátu EU. Správny orgán po podaní žalobného návrhu oznámením ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 uložil držiteľovi exemplárov povinnosť ich nezameniteľné označiť. Voči ukladaniu povinnosti označovať exempláre skupiny B, ktorá nie je obsahom nariadení č. 338/97 a č. 1808/01 ES, podal držiteľ exemplárov dňa 02. 05. 2005 sťažnosť. Správny   orgán   listom   č.   ZPO/2005/03866/POS-BAI   sťažnosť   zamietol   a   držiteľovi exemplárov oznámil, že preukazy o pôvode nepotvrdí a exempláre nezaregistruje. Oznámenie, ktorým správny orgán uložil držiteľovi exemplárov dodatočné povinnosti, ktoré neboli obsahom nariadení ES bolo dôvodom na doplnenie žalobného návrhu (t. j. návrhu z 19. októbra 2004, pozn.), ktorý sťažovateľ podal 17. 10. 2005. Krajský súd v Bratislave Uznesením 1 S 329/04-78 zo dňa 31. 08. 2006 nariadil žalobcovi, aby do 15 dní doplnil žalobný návrh... Sťažovateľ   doplnil   žalobu...   s   tým,   že...   žalobou...   sa...   domáha   preskúmania   postupu a rozhodnutia správneho orgánu, podľa druhej hlavy piatej časti OSP a zároveň navrhuje uloženie povinnosti správnemu orgánu podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP

-   žalobca   napáda   zákonnosť   oznámenia...,   ktorým   žalovaný   rozhodol   o   povinnosti nezameniteľne označiť exempláre Iguana iguana. Zároveň lisom z 04. 12. 2006 oznámil Krajskému súdu v Bratislave, že trvá na preskúmaní postupu správneho orgánu v rozsahu žalobného titulu zo dňa 18. 10. 2004.“.

2. Krajský súd uznesením č. k. 1 S 329/04-116 z 13. júna 2007 rozhodol tak, že „konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného... zo dňa 04. 05. 2005 zastavuje. Návrh   na   vyslovenie   povinnosti   žalovaného   konať   a rozhodnúť   vo   veci   žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana v zmysle § 12 ods. 17 zák. č. 15/2005 Z. z. sa zamieta.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje.“.

O odvolaní sťažovateľky z 25. júla 2007 rozhodol najvyšší súd tak, že prvostupňové uznesenie „v   časti   výroku,   ktorým   súd   konanie   o preskúmanie   zákonnosti   oznámení žalovaného č.... zastavil, potvrdzuje“.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:«- 1/ Sťažnosti sa vyhovuje

- 2/ Základné právo sťažovateľa upravené čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1, ods. 4 Listiny   základných   práv   a slobôd,   čl.   l   Dodatkového   protokolu č.   1   Európskeho dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd,   nakladať   s   exemplármi   skupiny   B nadobudnutými   z   členského   štátu   EU,   bolo   porušené   Obvodným   úradom   životného prostredia   v   Bratislave,   ktorý   opierajúc   sa   o   sekundárnu   legislatívu   stanovil   držiteľovi odchovaných exemplárov povinnosti nad rámec práv a povinností upravených nariadeniami ES, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť, sú záväzné vo všetkých svojich častiach a sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

- 3/ Platnosť oznámení č. 2004/05931/POS/PO, zo dňa 9. 8. 2004, ZPO/2005/03131-2/POS- BAI zo dňa 05. 04. 2005 a ZPO/2005/00154-2/ POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktorými Obvodný úrad životného prostredia ukladá sťažovateľovi povinnosti nad rámec nariadení ES Ústavný súd SR zrušuje.

- 4/ Základné právo sťažovateľa upravené čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny základných   práv   a   slobôd   bolo   porušené   Uznesením   1   S   329/04-116   IČS   1004116818 Krajského súdu v Bratislave a Uznesením 1 Sžo 133/2007 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave

- 5 Uznesenie 1 S 329/04-116 IČS 1004116818 Krajského súdu v Bratislave a Uznesenie 1 Sžo 133/2007 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave vo veci sťažnosti voči obmedzeniu vlastníckych práv k odchovaným exemplárom skupiny B, bolo vydané v rozpore s čl. 234 tretí odsek Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7. ods. 5, čl. 13 ods. 1) písm. a), písm. b), ods. 3), ods. 4), čl. 20 ods. 1), ods. 4), čl. 152 ods. 4 Ústavy SR čl. 36 ods. 1), ods. 2) čl. 38 ods. 2) a čl. 6 ods. 1, čl. 13 Listiny základných práv a slobôd čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

-6 Platnosť Uznesenia 1 S 329/04-116 IČS 1004116818 Krajského súdu v Bratislave a Uznesenia 1 Sžo 133/2007 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave vo veci   sťažnosti   voči   obmedzeniu   vlastníckych   práv   k odchovaným   exemplárom skupiny B Ústavný súd SR ruší.

-7/ Sťažovateľ ďalej navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ústavné pravidlo upravené

čl. 13 ods. 4 umožňuje súdu dať prednosť skutkovému stavu pred stavom formálne právnym.

Čl. 7 ods. ods. 5 umožňuje súdu rozhodnúť o platnosti práv a povinností upravených nariadeniami   ES,   ako   aj   o povinnosti   súdu,   proti   ktorého   rozhodnutiu   nieje   prípustný opravný   prostriedok,   obrátiť   sa   na   súdny   dvor   v zmysle   čl.   234   tretí   odsek   Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva...

Navrhujeme, aby sa Ústavný súd SR prerušil konanie a obrátil sa na Európsky súdny dvor s predbežnou otázkou, či: a/ platnosť nariadení č. 338/97 a č. 865/06 (1808/01) ES v jednotlivých členských štátoch, ktoré   priamo   zakladajú   práva   a povinností   právnických   a fyzických   osôb   je   možné podmieniť plnením nie nevyhnutných povinností, ktoré sú upravené národnou legislatívou SR b./ vykonateľnosť komunitárneho práva sa môže líšiť štát od štátu ako dôsledok národných zákonov, v zmysle znenia preambuly ods. 3 nariadenia 338/97 ES – „Keďže ustanovenia tohto   nariadenia   nebránia   žiadnym   prísnejším   opatreniam,   ktoré   sa   môžu   prijať   alebo presadzovať v členských štátoch v súlade so zmluvou“ c./ členský štát nie je povinný použiť menej reštriktívne opatrenia k dosiahnutiu regulácie obchodu s ohrozenými druhmi, hlavne ak uložená povinnosť nezameniteľného označenia stavovcov plazov skupiny B, nieje obsahom nariadení 338/97 a 865/06 ES a má za následok obmedzenie   práva   verejnosti   na   chov   a odchov   exemplárov,   ktorých   prežitie   vo   voľnej prírode je ohrozené d./ národné predpisy zaväzujúce občana žiadať o potvrdenie pôvodu exemplárov, ktorých pôvod bol stanovený výkonným orgánom v súlade s nariadeniami ES už pri ich dovoze, nezakladajú porušenie zákazu kvantitatívneho obmedzenia dovozu v zmysle čl. 28 a je ich možné   ospravedlniť   dôvodmi   ochrany   nekomerčných   záujmov   podľa   článku   30   Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva...»

II.

Ústavný súd z k sťažnosti pripojených písomností považuje za relevantné oboznámiť s týmito ďalšími skutočnosťami:

4. Sťažovateľka žalobou „... na preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia   v Bratislave   v zmysle   ustanovení   §   247   OSP“ podanou   18.   októbra   2004 krajskému súdu sa domáhala vydania nasledovného rozsudku:

„Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave tým, že nepotvrdil v 60 dňovej zákonnej lehote preukazy pôvodu pre exempláre Iguana iguana, nedôvodne obmedzil právo firmy K.. r. o. nakladať s predmetnými exemplármi.

S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd Bratislava vracia žalovanému správnemu orgánu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný   je   povinný   zaplatiť   žalobcovi   náhradu   nutných   denných   nákladov   na jedného exemplára Iguana iguana vo výške 20 Sk, ušlého zisku vo výške 12 440 Sk a ujmy spôsobenej stratou konkurencie schopnosti a straty zákazníkov vo výške 140 000 Sk, do 14 dní na účet...“

5. Sťažovateľka listom označeným ako „Doplnenie žaloby na preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave v zmysle ustanovení § 244 a § 247 OSP“ upravila petit žaloby takto:

«Krajský   súd   v   Bratislave   ukladá   Obvodnému   úradu   životného   prostredia v Bratislave Karloveská č. 2 zrušiť platnosť oznámení ev. č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a ev. č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktorými podmienil   potvrdenie   preukazov   o   pôvode   a   registráciu   nezameniteľným   označením exemplárov   Igunana   iguana   dovezených   dňa   05.   07.   2004   z   členského   štátu   EU spoločnosťou   K.   s.   r.   o.   a   zároveň   mu   ukladá   povinnosť   potvrdiť   preukazy   o   pôvode a zaregistrovať predmetné exempláre v termíne do 30 dní.

Žalovaný   je   povinný   zaplatiť   žalobcovi   náhradu   trov   konania   v   sume   5   900   Sk a náhradu denných nákladov na starostlivosť ošetrovanie a kŕmne dávky vo výške 20 Sk na exemplár   a   deň   za   obdobie   60   dní   od   podania   žiadosti   po   deň   potvrdenia   preukazov o pôvode.

S ohľadom na to, že výkon vlastníckeho práva aj slobody podnikania nemôžu byť obmedzené pokiaľ tieto obmedzenia nie sú v skutočnom súlade s cieľmi, ktoré v obecnom záujme   sleduje   spoločenstvo,   pretože   vo   vzťahu   k   sledovanému   účelu   predstavujú disproporčný a neznesiteľný zásah, ktorým by boli vo svojej podstate zrušené zaručené slobody a práva a nakoľko toto obmedzenie trvá vyše jedného roka a bolo dostatočne vážne, žalovaný je zároveň povinný zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 440 000 Sk... V prípade, že Krajský súd v Bratislave má za to, že jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť teda o otázke výkladu alebo platnosti práva Európskeho spoločenstva /ďalej len ES/ týkajúcej sa povinnosti nezameniteľne označovať aj exempláre   plazov   skupiny   B,   ktoré   nepochádzajú   z   voľnej   prírody   a   boli   nadobudnuté v členskom štáte EU v súlade s nariadeniami 338/97 a 1808/01 ES.

Navrhujeme, aby sa Krajský súd v Bratislave obrátil sa na Európsky súdny dvor s predbežnou otázkou: a./   Či   vykonateľnosť   komunitárneho   práva   sa   môže   líšiť   štát   od   štátu   ako   dôsledok národných zákonov, v zmysle znenia preambuly ods. 3 nariadenia 338/97 ES – „Keďže ustanovenia   tohto   nariadenia   nebránia   žiadnym   prísnejším   opatreniam,   ktoré   sa   môžu prijať alebo presadzovať v členských štátoch v súlade so zmluvou.“ b./   či   zákonná   povinnosť   dodatočného   nezameniteľného   označenia   exemplárov nadobudnutých z iného členského štátu EU, ktorých pôvod bol doložený v súlade nariadení 338/97 a 1808/01 ES, sa vzťahuje aj na exempláre plazov skupiny B, ktoré nepochádzajú z voľnej prírody...»

6.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   1   S 329/04-78   z 31.   augusta   2006   nariadil,   aby sťažovateľka v lehote 15 dní doplnila svoju žalobu takto:

«či podanie, doručené tunajšiemu súdu dňa 18. 10. 2004, označené ako „Žaloba na preskúmanie   postupu   Obvodného   úradu   životného   prostredia   v   Bratislave   v   zmysle ustanovení § 247 OSP“, neskôr zmenené a doplnené podaním zo dňa 18. 10. 2005, je treba považovať za žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. (v takom prípade je v stanovenej lehote potrebné doplniť presné označenie rozhodnutia alebo iného aktu správneho orgánu, ktoré sa žalobou napadá, ďalej vyjadrenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie a postup správneho orgánu napáda, uvedenie konkrétnych dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu s označením ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť, a určenie aký konečný návrh žalobca robí - návrh znenia rozsudku), alebo ide o návrh na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy - žalovaného - vo veci konať a rozhodnúť podľa štvrtej hlavy   piatej   časti   O.   s.   p.   (v   takom   prípade   je   treba   návrh   doplniť   o   označenie prebiehajúceho konania, v ktorom je správny orgán bezdôvodne nečinný)».

7. Sťažovateľka listom zo 4. decembra 2006 krajskému súdu oznámila, že trvá na «žalobnom titule „Žaloba na preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave v zmysle ustanovení § 247 a nasl. OSP“ a na petite, ktorého znenie je obsahom doplnenia žaloby v bode III zo dňa 18. 10. 2005.»

8. Sťažovateľka listom z 11. decembra 2006 krajskému súdu oznámila, že„V zmysle uznesenia 1 S 329/04-78 Krajského súdu v Bratislave žalobca doplňuje žalobu zo dňa 18. 10. 2004:

- žalobu zo dňa 18. 10. 2004, ktorú doplnil dňa 18. 10. 2005 sa žalobca domáha preskúmania postupu a rozhodnutia správneho orgánu,   podľa   druhej hlavy piatej časti OSP a zároveň navrhuje uloženie povinnosti správnemu orgánu podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP

-   žalobca   napáda   zákonnosť   oznámenia   -   ZPO/2005/03131-2/POS-BAI a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV,   ktorým   žalovaný   rozhodol   o   povinnosti   nezameniteľne označiť exempláre Iguana iguana...“.

Súčasne takto upravila petit žaloby:

„Žalobca   navrhuje,   aby   súd   vydal   rozhodnutie   o   zrušení   platnosti   oznámení

-ZPO/2005/03131-2/POS-BAI a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV,   ktorými žalovaný správny orgán   rozhodol   o   povinnosti   nezameniteľného   označenia   plazov   stavovcov   skupiny   B, pretože žalovaný správny orgán nie je oprávnený ukladať povinnosti fyzickým a právnickým osobám mimo rozsahu nariadení 338/97 a 865/06 ES, konkrétne nariadenia 865/06 ES KAPITOLA XVI POŽIADAVKY NA OZNAČOVANIE.

Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby súd v konaní - žiadosť o vydanie potvrdenia o registrácii, zo dňa 07. 07. 2006 rozhodol, že prieťahy v konaní zo strany žalovaného správneho   orgánu   sú   nedôvodné   a   žalovanému   súd   ukladá   povinnosť   vydať   potvrdenie o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana v zmysle zákona č. 15/05 Z. z § 12 ods. 17 do piatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Zároveň súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu právneho zastúpenia a súdnych výdajov na... do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“

9. Podľa zápisnice o pojednávaní vo veci sp. zn. 1 S 329/04 konanom 13. júna 2007 (prítomná sťažovateľka a jej právny zástupca osobne) „... Predstúpil PZ žalobcu udávajúc, že na žalobe trvá v rozsahu doplnených podaní pričom poukazuje na doplnenie žaloby zo dňa   18.   10.   2005   a   11.   12.   2006,   na   ktorých   trvá,   pričom   sa   domáha   aby   súd   zrušil rozsudkom   oznámenia   žalovaného   c.   ZPO/2005/03131-2/POS-BAI   zo   dňa   05.   04.   2005 a ďalej oznámenie žalovaného č. ZPO/2005/00154-27POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalej sa domáha svojou žalobou v zmysle jej doplnenia zo dňa 18. 10. 2005 a 11. 12. 2006 aby súd vyslovil povinnosť žalovanému správnemu orgánu konať vo veci, t. j. ide o návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Vo zvyšku berie žalobu späť, t. j. pokiaľ ide o náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy a iných peňažných plnení, ktorých nárok si uplatní po skončení tohto konania samostatnou žalobou. V prípade, ak by súd chcel žalobu zamietnuť navrhuje konanie prerušiť a obrátiť sa s predbežnou otázkou na ESD. Poukazuje na to, že normy platné v EÚ sú voľnejšie a umožňujú dosiahnuť to, čoho sa vlastne domáha žalobca. Žalovaný mu ukladá podmienky nad rámec zákona.

Predstúpil   žalobca   udávajúc,   že   žalovaný   mu   svojim   postupom   znemožnil   predaj živočíchov a to bez toho aby žalobca porušoval právo EÚ, ktoré je primárne a má prednosť pred našimi zákonmi, a týmto postupom žalovaného sa ocitol v núdzi a stratil konkurencie schopnosť, nakoľko zákazník si môže takéhoto živočícha kúpiť hocikde v krajine EÚ bez toho   aby   mal   držiteľ   povinnosť   živočícha   nezameniteľne   označiť   a   bez   povinnosti odovzdania registračných listov a preukazov o pôvode...

Na to bolo vyhlásené Uznesenie

Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. súd pripúšťa zmenu návrhu na začatie konania v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu na dnešnom pojednávaní...

Po porade senátu bol vyhlásený Uznesenie

Krajský súd v Bratislave konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 zastavuje.

Návrh   žalobcu   na   vyslovenie   povinnosti   žalovaného   konať   a   rozhodnúť   vo   veci žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana Iguana v zmysle § 12 ods. 17 zák. č. 15/2005 Z. z. sa zamieta.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok   bol   vyhlásený,   odôvodnený   a   bolo   dané   poučenie   o   opravnom prostriedku...“.

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd najprv oboznámil doterajší priebeh konania pred správnym orgánom a aj na krajskom súde:

«Dňa 18. 10. 2004 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, označené ako „žaloba na preskúmanie postupu...“...

Podaním   zo   dňa   01.   04.   2005   žalobca   požiadal   žalovaného   v   zmysle   zákona č. 15/2005 Z. z. o vydanie potvrdení o registrácii piatich exemplárov Iguana Iguana, pre ktoré podal dňa 07. 07. 2004 žiadosť o potvrdenie preukazov o ich pôvode. Listom zo dňa 05.   04.   2005   zn.   ZPO/2005/03131-2/POS-BAI,   doručeným   žalobcovi   dňa 07.   04.   2005, žalovaný   vyjadril   stanovisko,   že   predmetné   potvrdenia   vydá   až   po   splnení   zákonných podmienok v zmysle § 12 ods. 17 zákona č. 15/2005 Z. z.. Proti tomuto postupu podal žalobca   opäť   odvolanie   a   zároveň   aj   podnet   na   prešetrenia   podozrenia   z   porušovania nariadení ES č. 338/97 a č. 1808/01, ako aj zákonov č. 237/2002 Z. z. a č. 15/2005 Z. z., zo strany žalovaného. Na uvedené odvolanie žalovaný listom z 13. 04. 2005 znovu zdôvodnil žalobcovi svoj predchádzajúci postup, ako aj to, že v predmetnej veci nie je možné podať odvolanie. Medzitým žalovaný obdržal dňa 02. 05. 2004 stanovisko Ministerstva životného prostredia   SR   k   žiadostí   žalobcu   zo   dňa   07.   07.   2004,   v   ktorom   sa   uvádza,   že   pôvod predmetných exemplárov nie je preukázaný podľa § 12 ods. 6 zákona č. 15/2005 Z. z., preto žalovaný preukazy o pôvode takýchto exemplárov nepotvrdí a v súlade s § 12 ods. 7 tohto zákona o dôvodoch takého postupu upovedomí žalobcu. Ministerstvo zároveň informovalo žalovaného o možnosti a podmienkach vydania potvrdenia o pôvode v zmysle § 12 ods. 17 zákona č. 15/2005 Z. z..

Žalovaný   zaslal   následne   žalobcovi   list   č.   ZPO/2005/00I54-2/POS/BAV   zo   dňa 04. 05. 2005 s výzvou, aby žalobca v čo najkratšom čase umožnil vykonanie identifikácie exemplárov a zabezpečil ich nezameniteľné označenie podľa § 13 ods. 1 zákona č. 15/2005 Z. z. pod dohľadom zamestnanca žalovaného, čo označil za zákonnú podmienku pre vydanie potvrdenia o registrácii podľa § 12 ods. 17 cit. zákona.

Po dohode účastníkov vykonal zamestnanec žalovaného dňa 02. 06. 2005 fyzickú identifikáciu   exemplárov   a   zistil,   že všetky   majú   dĺžku   tela   presahujúcu   15   cm,   o   čom vykonal aj záznam v zápise. Po fyzickej identifikácii exemplárov žalovaný listom zo 07. 06. 2005 oboznámil žalobcu s tým, že potvrdenie o registrácii piatich kusov exemplárov Iguana Iguana zakúpených v Českej republike dňa 05. 07. 2004 je možné podľa § 12 ods. 17 zákona   č.   15/2005   Z.   z.   vydať   za   predpokladu,   že   budú   nezameniteľné   označené mikročipom, čo je povinný zabezpečiť žalobca ako držiteľ exemplárov v zmysle § 13 ods. 1 tohto zákona pod dohľadom zamestnanca žalovaného, alebo nim poverenej organizácie ochrany   prírody   a krajiny.   Uvedené   nezameniteľné   označenie   exemplárov   žalobca nevykonal, ale proti postupu žalovaného podal znovu odvolanie. V reakcii naň žalovaný opäť zrekapituloval a zdôvodnil svoj dovtedajší postup v konaní.

V písomnom vyjadrení k žalobe ďalej žalovaný uviedol, že jeho postup bol v súlade s § 26 ods. 6 a 7 zákona č. 237/2002 Z. z., nakoľko žalobca spolu so žiadosťou o potvrdenie preukazu   o   pôvode   predmetných   exemplárov   nepredložil   žiaden   z   dokladov   taxatívne uvedených   v   §   26   ods.   6   písm.   a/   až   g/   tohto   zákona,   ale   len   kópiu   faktúry   o   kúpe exemplárov   od   ich   predchádzajúceho   držiteľa   v   Českej   republike,   t.   j.   „iný   doklad“, v zmysle § 26 ods. 6 písm. h/ zákona. Faktúru č. 019/04 podľa názoru žalovaného nie je možné považovať ani za „povolenie“ alebo „osvedčenie vydávané príslušným orgánom členského štátu“ v zmysle článku 11 ods. 1 nariadenia ES č. 338/97. Dôvodil ďalej, že z registračného čísla povolenia na dovoz exemplárov do Českej republiky č. 03CZ014164 uvedeného   žalobcom   vo   všetkých   piatich   tlačivách   preukazu   o   pôvode   exemplárov živočícha, priložených k žiadosti zo dňa 07. 07. 2004, vychádzalo Ministerstvo životného prostredia SR, keď v súčinnosti s príslušným orgánom v Českej republike skúmalo, či tak môže byt' preukázané k spokojnosti daného členského štátu EÚ, že tieto exempláre boli nadobudnuté a ak pochádzajú z miesta mimo spoločenstva, že ich dovoz do spoločenstva bol v súlade s právnymi predpismi platnými pre ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Ministerstvo   zistilo,   že   nakoľko   povolenie   č.   03CZ014164   bolo   vydané   na   dovoz   1000 exemplárov druhu Iguana Iguana do Českej republiky a tieto neboli označené, nie je možné stotožniť   5   exemplárov   patriacich   žalobcovi   s   exemplármi,   ktoré   pochádzajú z deklarovaného dovozu. V dovoznom povolení sa uvádza iný dovozca ako firma B. s. r. o., od ktorej predmetné exempláre žalobca podľa faktúry č. 019/04 nadobudol, preto je nutné pripustiť, že ešte po dovoze exemplárov nastal minimálne jeden ďalší prevod exemplárov, až   kým   sa   nepreviedli   na   žalobcu.   Vzhľadom   na   uvedené   zistenia   vydalo   ministerstvo stanovisko, že pôvod predmetných exemplárov nie je preukázaný podľa § 12 ods. 6 zákona č. 15/2005 Z. z. a preto žalovaný preukazy o pôvode takýchto exemplárov nemohol potvrdiť a ďalej konal tak, ako mu predpisoval zákon. Žalobca výzvam žalovaného na predloženie iných   dôveryhodných   dokladov   o   nadobudnutí   predmetných   exemplárov   nevyhovel,   no domáha sa vybavenia jeho žiadosti formou „odvolaní“ a sťažností bez toho, aby preukázal, že sa zmenili právne skutočnosti a podklady, na základe ktorých žalovaný vo veci konal. Zákon č. 15/2005 súčinnosťou od 01. 04. 2005 upravil v § 12 ods. 17 možnosť vydať potvrdenie o registrácii živých exemplárov plazov, vtákov a cicavcov druhov uvedených v prílohe B, C a D nariadenia ES č. 338/97, nadobudnutých v iných členských Štátoch EÚ v súlade s osobitným predpisom, ktorých pôvod nemožno určiť podľa § 12 ods. 6 tohto zákona   a   vydať   preukaz   o   pôvode.   Takéto   exempláre   však   musia   byť   pred   vydaním potvrdenia o registrácii nezameniteľne označené v súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 15/2005 Z. z.   a   §   11   vyhlášky   č.   110/2005   Z.   z.   Uvedená   zákonná   možnosť   legalizácie   držby a ďalšieho   nakladania   zo   živočíchmi   sa   podľa   vyjadrenia   žalovaného   vzťahuje   aj   na predmetné exempláre typu Iguana Iguana, čo žalobca podaním žiadosti zo dňa 01. 04. 2005 využil. Toto konanie o vydaní potvrdenia o registrácii však nebolo ukončené z dôvodov na strane   žalobcu,   ktorý   odmietol   vykonať   nezameniteľné   označenie   predmetných   piatich exemplárov, čím zmaril možnosť vydania potvrdení o registrácii exemplárov v jeho držbe evidovaných na druhovej karte Iguana Iguana pod poradovými číslami 77, 78, 79, 80, 81, boli žalovaným vydané...»

Svoj právny názor a rozhodnutie v merite veci odôvodnil krajský súd takto:«Krajský súd v Bratislave... preskúmal napadnuté oznámenia žalovaného, ako aj konanie,   ktoré   ich   vydaniu   predchádzalo,   na   podklade   obsahu   administratívneho   spisu vyhodnotil návrh smerujúci proti nečinnosti žalovaného (§ 250t ods. 1 O. s. p.), nariadil na prejednanie veci pojednávanie a dospel k záveru, že návrhom žalobcu nieje možné vyhovieť. Z   obsahu   pripojených   administratívnych   spisov   žalovaného,   ktorých   obsah   tvorí vyššie   opísaná   korešpondencia   žalobcu   so   žalovaným,   ako   aj   usmernenia   Ministerstva životného prostredia SR, mohol súd konštatovať len to, že konanie o potvrdení preukazov o pôvode   exemplárov   Iguana   Iguana   v   držbe   žalobcu,   resp.   konanie   vo   veci   vydania potvrdenia   o   registrácii   týchto   exemplárov   prebehli   tak,   ako   ich   opísal   žalovaný v písomnom   vyjadrení   k   žalobe.   Jeho   obsah   reprodukoval   súd   v   odôvodnení   tohto rozhodnutia.

Podľa § 12 ods. 6 zák. č. 15/2005 Z. z. pôvod exemplára v preukaze o pôvode určuje obvodný   úrad   životného   prostredia   na   základe   písomných   podkladov   predložených držiteľom exemplára. Obvodný úrad životného prostredia určí pôvod exemplára a) po predložení 1. výnimky ministerstva na odchyt alebo zber daného exemplára z voľnej prírody a označí ho kódom W, 2. dokladu o tom, že exemplár sa stal vlastníctvom štátu a označí ho kódom I, ktorý sa používa spolu s iným kódom, napríklad 1/W; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúci kód uvedený za lomkou, b) zhodný s pôvodom uvedeným v povolení na dovoz vydanom ministerstvom na exempláre druhov uvedených v prílohách A alebo B nariadenia,

c) zhodný s pôvodom uvedeným v povolení na vývoz alebo v potvrdení na opätovný vývoz vydanom výkonným orgánom Štátu vývozu alebo opätovného vývozu na exempláre druhov uvedených v prílohe C nariadenia d) a označí ho kódom F, ak aspoň jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písmenami a)   až c) uvedený pôvod W,   R alebo N určený podľa doterajších predpisov, e) a označí ho kódom C, ak ani jeden z rodičov nemá v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písmenami a) až c) uvedený kód pôvodu W, R, O ani N a exemplár po konzultácii s vedeckým orgánom spĺňa kritériá uvedené v nariadení, f) v súlade so stanoviskom ministerstva, ak držiteľ exemplára predloží iný písomný doklad, ako je uvedený v písmenách a) až e), alebo ak jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom pred 1. júlom 2002 uvedené, že má pôvod neznámy.

Podľa § 12 ods. 8 cit. zák. obvodný úrad životného prostredia vydá preukaz o pôvode po overení údajov v písomných dokladoch predložených držiteľom exemplára do 30 dní od doručenia kompletných podkladov podľa odseku 6 písm. a) až e) a v prípade podľa odseku 6 písm. f) do 60 dní od doručenia žiadosti o vydanie preukazu. Ak ministerstvo nemôže vydať   stanovisko   na   základe   jemu   dostupných   dokladov,   konzultuje   vydanie   stanoviska s iným členským štátom alebo treťou krajinou. V takom prípade môže byť lehota predĺžená až do ukončenia konzultácie, maximálne však do 120 dní. Ak preukaz o pôvode nemožno vydať v ustanovenej lehote, obvodný úrad životného prostredia o tom a o dôvodoch písomne upovedomí   držiteľa   exemplára   živočícha.   Ak   podklady   na   vydanie   preukazu   zaslané obvodnému   úradu   životného   prostredia   nie   sú   kompletné,   obvodný   úrad   životného prostredia   bez   zbytočného   odkladu   písomne   požiada   držiteľa   exemplára   živočícha o doplnenie chýbajúcich dokladov. Ak preukaz o pôvode nemožno vydať, obvodný úrad životného   prostredia   o   dôvodoch   bez   zbytočného   odkladu   písomne   upovedomí   držiteľa exemplára.

Podľa § 12 ods. 17 cit. zák. držiteľ živých exemplárov plazov, vtákov a cicavcov druhov uvedených v prílohách B, C alebo D nariadenia nadobudnutých v iných členských štátoch   Európskej   únie   v   súlade   s   osobitným   predpisom,   ktorých   pôvod   nemožno   určiť podľa   odseku   6,   je   povinný   požiadať   o   ich   registráciu   bez   zbytočného   odkladu   po   ich nadobudnutí   alebo   po   doručení   písomného   upovedomenia   obvodného   úradu   životného prostredia o tom, že preukaz o pôvode nemožno vydať. Obvodný úrad životného prostredia vydá   potvrdenie   o registrácii   exemplára   do   piatich   dní   odo   dňa   podania   žiadosti a nezameniteľného označenia exemplára podľa § 13.

Podľa § 13 ods. 1 cit. zák. držiteľ živých exemplárov vybraných druhov živočíchov je povinný zabezpečiť ich nezameniteľné označenie. Držiteľ exemplára je povinný zabezpečiť označenie   exemplárov   druhov   uvedených   v   prílohe   A   nariadenia   pod   dohľadom zamestnanca obvodného úradu životného prostredia. Držiteľ exemplárov iných druhov je povinný zabezpečiť ich označenie pod dohľadom zamestnanca obvodného úradu životného prostredia alebo ním poverenej organizácie ochrany prírody a krajiny, ak obvodný úrad životného   prostredia   neurčí   inak.   Prítomný   zamestnanec   obvodného   úradu   životného prostredia   alebo   ním   poverená   organizácia   vyhotoví   z   označenia   záznam.   Náklady   na nezameniteľné označenie exemplárov znáša držiteľ exemplára.

Podľa   §   28   ods.   1   cit.   zák.   všeobecný   predpis   o   správnom   konám   s   výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahuje na konanie podľa § 6 ods. 15, § 12 ods. 6, 8, ods. 9 písm. b), ods. 10, 12, 17 a 18, § 13 ods. 1, 2 a 5, § 20 ods. 2, 5 a 6, § 24 ods. 8, § 26 ods. 3 písm. k) a § 28 ods. 3.

V   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   na   základe   žalôb   alebo   opravných prostriedkov   zákonnosť   rozhodnutí   a   postupov   orgánov   verejnej   správy.   Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1 ods. 3 O. s. p.).

Pojem „rozhodnutie“ má teda širší význam; nie je rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, podstatné je, či správny orgán týmto aktom autoritatívnym spôsobom zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby. Preskúmaniu rozhodnutia na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. nebráni, ak správny orgán vybavil vec neformálnym prípisom, listom či oznámením, bez ohľadu na to, či tak urobil v mylnej domnienke, že jeho povinnosťou nie je vydať vo veci rozhodnutie v určitej procesnej forme, alebo či zákon v konkrétnom type konania procesnú formu rozhodnutia nevyžadoval. Tak je tomu aj v prípade konania o vydanie potvrdenia o registrácii exemplára podľa § 12 ods. 17 zákona č. 15/2005 Z. z., ktoré. žalobca vyvolal podaním žiadosti zo dňa 01. 04. 2005 a v ktorom boli vydané žalobou napadnuté oznámenia (§ 28 ods. 1 cit. zák.). Keďže na konanie o vydanie potvrdení o registrácii exemplára sa nevzťahuje Správny poriadok, ktorý vyžaduje náležitú procesnú formu rozhodnutia, možno konštatovať, že oznámenia, ktorými žalovaný podľa názoru žalobcu jeho žiadosť vybavil (tak, že v konečnom dôsledku vydanie potvrdení   podmienil   nezameniteľným   označením   exemplárov   podľa   §   13   ods.   1   zákona č. 15/2005   Z.   z.),   podliehajú   súdnemu   prieskumu,   nakoľko   sú   podľa   svojho   obsahu spôsobilé   zasiahnuť   autoritatívnym   spôsobom   do   právnej   sféry   žalobcu   ako   držiteľa exemplárov. Z uvedených dôvodov je teda možné žalobou napadnuté oznámenia vydané podľa zákona č. 15/2005 Z. z. považovať napriek ich formálnemu označeniu za rozhodnutia, ktoré podliehajú prieskumu v správnom súdnictve.

Žaloba   o   preskúmanie zákonnosti   rozhodnutia   a postupu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť (§§ 250b ods. 1 O. s. p.). Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň. keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 1, 3 O. s. p.).

V   danom   prípade   je   predmetom   preskúmavania   oznámenie   žalovaného č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI   zo   dňa   05.   04.   2005   a   oznámenie   č.   ZPO/2005/00154- 2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktoré boli žalobcovi doručené v mesiacoch apríl, resp. máj 2005, pričom doručením sa tieto oznámenia stali právoplatnými, nakoľko proti nim zákon č. 15/2005   Z.   z.   nepripúšťa   opravný   prostriedok   (§   247   ods.   3   O.   s.   p.).   Súdneho preskúmania   uvedených   oznámení   sa   však   žalobca   po   prvý   krát   domáhal   na   súde   až podaním   doručeným   súdu   dňa   18.   10.   2005,   ktorým   doplnil   (zmenil)   pôvodne   podanú žalobu zo dňa 18. 10. 2004.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   dvojmesačná   lehota   na   podanie   žaloby   o   preskúmanie predmetných oznámení uplynula v mesiacoch jún, resp. júl 2005. Uvedenú zmenu podanej žaloby zo strany žalobcu je preto treba považovať za uplatnenú po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty podľa § 250b ods. 1.

Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť   predmetom   preskúmavania   súdom,   ak   žalobca   neodstránil   vady   žaloby,   ktorých odstránení súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 ). Odvolanie proti uzneseniu je neprípustné.

Vzhľadom   na   to,   že   dvojmesačná   lehota   na   podanie   žaloby   o   preskúmanie rozhodnutia   správneho   orgánu   je   lehotou   prepadnou,   ktorej   uplynutím   možnosť preskúmania správneho rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. zaniká a zameškanie tejto lehoty ani nie je možné odpustiť, súd konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného zo dňa 04. 05. 2005 a 05. 04. 2005 podľa citovaného ustanovenia § 250d ods. 3 O. s. p. zastavil.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a   rozhodnúť.   Návrh   nie   je   prípustný,   ak   navrhovateľ   nevyčerpal   prostriedky,   ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 O. s. p.).

Ustanovenia § 250t ods. 1 až 7 O. s. p. umožňujú súdu na návrh osoby dotknutej nečinnosťou   orgánu   verejnej   správy   uložiť   správnemu   orgánu   v   konkrétnej   veci   konať a rozhodnúť, za predpokladu, že navrhovateľ vyčerpal prostriedky nápravy, ktorých použitie mu   umožňuje   osobitný   predpis.   Uvedeným   postupom   však   súd   nemôže   zasahovať   do kompetencií správneho orgánu a prikazovať mu, ako má vo veci rozhodnúť. Je oprávnený len uložiť správnemu orgánu zaoberať sa prejednávanou vecou, riadne postupovať v konaní a vybaviť ju rozhodnutím alebo iným zákonom ustanoveným spôsobom. Nečinnosťou orgánu verejnej   správy   sa   rozumie   jeho   pasivita,   neprimerané   a   ničím   neodôvodnené nevykonávanie úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci, ktoré uvádzajú dotknutú fyzickú alebo   právnickú   osobu   do   právnej   neistoty   ohľadom   práv   a   povinností,   o   ktorých v konkrétnom prípade správny orgán rozhoduje. V správnom konaní začatom na základe návrhu fyzickej alebo právnickej osoby je správny orgán nečinný len vtedy, ak bezdôvodne nevykonáva všetky potrebné úkony pre objektívne zistenie stavu veci a vybavenie podnetu rozhodnutím alebo iným zákonom predpísaným spôsobom.

V danom prípade z vyššie opísaného priebehu konania vo veci žalobcu vyplynulo, že žalovaný sa žiadosťou žalobcu zo dňa 01. 04. 2005 o vydanie potvrdení podľa § 12 ods. 17 zákona č. 15/2005 Z. z. náležitým spôsobom a v primeranom čase zaoberal, opakovane vyzýval   žalobcu   na   doplnenie   podania   a   vykonanie   úkonov,   ktoré   žalovaný   považoval v zmysle   cit.   ust.   zákona   za   potrebné,   postupujúc   v   zmysle   vyžiadaného   stanoviska rezortného   ministerstva.   Výsledkom   bohatej   korešpondencie   účastníkov   bolo   oznámenie žalovaného, že potvrdenia podľa § 12 ods. 7 zákona č. 15/2005 Z. z. žalobcovi vydá až po vykonaní určeného nezameniteľného označenia exemplárov podľa § 13 ods. 1 tohto zákona. Toto oznámenie možno považovať za vybavenie žalobcovej veci (rozhodnutie), ktorým dal žalovaný   jasne   žalobcovi   najavo,   že   požadované   potvrdenia   žalobcovi   nevydá   bez   jeho súčinnosti.

Z uvedeného je zrejmé, že hoci žalovaný vec neposúdil podľa predstáv žalobcu, nebol v konaní nečinný a preto súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Vo zvyšnej časti predmetu konania, teda o pôvodne uplatnených peňažných nárokoch žalobcu, súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby (§ 250t ods. 7, § 250d ods. 3 a § 96 ods. 1 O. s. p.)...»

11. Proti uzneseniu krajského súdu z 13. júna 2007 podala sťažovateľka 26. júla 2007 odvolanie „... v časti, v ktorej krajský súd... konanie o preskúmaní zákonnosti oznámení žalovaného č.... zastavil“. V odôvodnení odvolania sťažovateľka uviedla:„- pre účinky zastavenia konania v zmysle § 250d ods. 3 OSP nebola splnená zákonná podmienka, nakoľko žaloba podaná 18. 10. 2004 a ani jej doplnenie nenapĺňajú právny predpoklad o prekročení dvojmesačnej zákonnej lehoty v zmysle § 250b ods. 3 O. S. P, ktorý je obsahom výroku a dôvodov uznesenia 1 S 329/ 04-116 a to vo vzťahu k oznámeniam Obvodného   úradu   v   Bratislave   č.   ZPO/   2005/03131-2/POS-BAI   zo   dňa   05.   04.   2005 a č. ZPO/ 2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005...

... žalobca podáva odvolanie voči uzneseniu 1 S 329/ 04- 116 o zastavení konania a trvá   na   pôvodnom   návrhu   na   prerušení   konania   a   predložení   predbežnej   otázky Európskemu súdnemu dvoru.“

12. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Sžo 133/2007 z 10. februára 2009 rozhodol tak, že „uznesenie Krajského súdu... č. k. 1 S 329/04-116 zo dňa 13. 6. 2007 v časti výroku, ktorým súd konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného č. ZPO/2005/03131- 2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 zastavil, potvrdzuje“.III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie označených práv   sťažovateľky   postupom   a oznámeniami   obvodného   úradu   č.   2004/05931/POS/PO z 9. augusta 2004, č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI z 5. apríla 2005 a č. ZPO 2005/00154-2/POS/BAV zo 4. mája 2005, postupom a uznesením krajského súdu č. k. 1 S 329/04-116 z 13. júna 2007 a tiež postupom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 133/2007 a jeho uznesením z 10. februára 2009.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka predmetnou sťažnosťou najprv napadla už   uvedené   oznámenia   obvodného   úradu   a uznesenie   krajského   súdu   z 13.   júna   2007. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc   preskúmavať   napadnuté   oznámenia   a uznesenie   krajského   súdu   (a   postup v konaní im   predchádzajúci),   keďže   proti   ním   bol   prípustný   právne   účinný   prostriedok nápravy, resp. riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila. Postup obvodného úradu   pri   vybavovaní   jej   žiadosti   o potvrdení   preukazov   pôvodu   leguánov   napadla sťažovateľka   žalobou   z 18.   októbra   2004   na   krajskom   súde,   ktorú   (žalobu)   doplnila podaniami   z 18.   októbra   2005,   4.   decembra   2006,   11.   decembra   2006   a petit   žaloby upresnila aj na pojednávaní konanom na krajskom súde 13. júna 2007. O jej žalobe rozhodol krajský   súd   uznesením   č.   k.   1   S 329/04-116   z 13.   júna   2007.   O odvolaní   sťažovateľky z 25. júla 2007 proti tomuto uzneseniu rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. 1 Sžo 133/2007 z 10. februára 2009. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti   odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods. 2   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd poznamenáva, že dožadovanie sa preskúmania rozhodnutia o zrušení platnosti   oznámenia   obvodného   úradu   z 9.   augusta   2004,   ktoré   nebolo   predmetom rozhodnutia krajského súdu z 13. júna 2007 (pozri bod 3 petitu sťažnosti uvedeného v bode 3 I. časti odôvodnenia) nie je už v súčasnosti možné, lebo sťažnosť sťažovateľky bola doručená   ústavnému   súdu   18.   mája   2009,   teda   dávno   po   uplynutí   2-mesačnej   lehoty ustanovenej   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Z uvedeného   dôvodu   bolo   potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

14.   Pokiaľ   ide   o napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Sžo   133/2007 z 10. februára   2009,   možno   zo   sťažnosti   vyvodiť,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie svojich   v sťažnosti   označených   práv   aj   postupom   najvyššieho   súdu   a jeho   uznesením, ktorým   potvrdil   prvostupňové   rozhodnutie,   t.   j.   stotožnil   sa   s faktickými   a právnymi názormi   a závermi   tohto   súdu,   ktoré   však   podľa   sťažovateľkinho   názoru   vyplývalo z nesprávneho posúdenia zisteného skutkového stavu (keď vo veci konajúci správny orgán a tiež   všeobecné   súdy „opierajúc   sa   o sekundárnu   legislatívu   stanovil   držiteľovi... povinnosti nad rámec práv a povinností upravených nariadeniami ES...“).

15.   Práva   porušené   postupom   a rozhodnutiami   (resp.   oznámeniami)   menovaných štátnych   orgánov   sťažovateľka   okrem   ich   číselného   označenia   v petite   obsahovo konkretizovala najmä v časti III sťažnosti ako označenie „Porušené právo alebo sloboda“. Aj keď výslovne neuviedla (neoznačila) porušenie čl. 46 ústavy, z rozsahu ňou v sťažnosti uvedených porušených práv je možné ustáliť ich dva základné okruhy, a to:

- porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy, resp. príslušných ustanovení listiny („porušenie domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde..,. porušenie práva na preskúmanie rozhodnutí a postupu verejnej   správy...,   vylúčenie   sťažovateľa   z práva   na   súdnu   ochranu...,   porušenie   práva dosiahnuť súdne preskúmanie postupu a rozhodnutia verejnej správy..., porušenie práva súdne   preskúmať   ukladanie   povinnosti   mimo   rámca   zákona   č...,   porušenie   práva   na spravodlivý proces upravené čl. 6 ods. 1 dohovoru...“),

-   porušenie   práva   vlastniť   a riadne   užívať   svoj   majetok   upraveného   príslušnými ustanoveniami   ústavy,   listiny,   dohovoru   a dodatku   k dohovoru   („porušenie   práva   na pokojné   užívanie   majetku...,   obmedzenie   práva   držby   a komerčnej   činnosti   nad   mieru nevyhnutnú pre zabezpečenie verejného záujmu...“).

16. Vychádzajúc z uvedeného považoval ústavný súd za prvoradé vysporiadať sa s eventuálnym porušením práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu, resp. práva na spravodlivý   proces   v tomto   konkrétnom   (posudzovanom)   prípade,   a to   v časti   konania o odvolaní   (t.   j.   druhostupňového   konania)   s prihliadnutím   aj   na   zistenia   a závery   súdu prvého stupňa, z ktorých odvolací súd vychádzal a na ktoré nadväzoval.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu   a inú   právnu   ochranu   (vrátane   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie)   je   umožniť každému   reálny prístup k súdu,   pričom   tomuto základnému   právu   zodpovedá   povinnosť súdu   o   veci   konať   a   rozhodnúť   (napr. II. ÚS 88/01,   I.   ÚS   310/08),   ako   aj   konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Článok 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa „právo na súd“, to znamená právo začať konanie na súde v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovené v tomto článku, pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie   v zmysle   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je   zabezpečená   zárukami   procesného a inštitucionálneho charakteru (III. ÚS 136/03).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje   o sťažnostiach   týkajúcich   sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Pri   uplatňovaní   tejto   právomoci ústavný   súd   nie   je   v zásade   oprávnený   preskúmavať   a posudzovať   právne   názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc   všeobecných   súdov,   alebo   v prípade,   že   účinky   výkonu   tejto   právomoci všeobecným   súdom   nie   sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03).

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa ustanovení čl. 46 ústavy v rozsahu už predom vymedzenom sťažovateľkou (pozri bod 15 prvá odrážka), resp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov.

V právomoci   ústavného   súdu   zostalo   následne   iba   posúdenie,   či   účinky   výkonu právomoci   najvyššieho   súdu   v súvislosti   s jeho   rozhodnutím   o odvolaní   sťažovateľky uznesením sp. zn. 1 Sžo 133/2007 z 10. februára 2009 sú zlúčiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru (resp. listiny).

Po   oboznámení   sa   s obsahom   predmetného   uznesenia   najvyššieho   súdu   (ako   aj s obsahom prvostupňového rozhodnutia, z ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza a naň nadväzuje) ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

V úvodnej časti odôvodnenia najvyšší súd oboznámil rozhodnutie a priebeh konania na súde prvého stupňa:

„Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti   hore uvedených oznámení   žalovaného   podľa   §   250d   ods.   3   OSP   potom,   čo dospel   k   záveru,   že   žalobu   na   preskúmanie   predmetných   oznámení   podal   žalobca   po uplynutí   zákonnej   lehoty,   ktorá   je   lehotou   prepadnou,   ktorej   uplynutím   možnosť preskúmania správneho rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP zanikla, pričom zameškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Návrh   žalobcu   na   vyslovenie   povinnosti   žalovaného   konať   a   rozhodnúť   vo   veci žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana v zmysle § 12 ods. 17 zák. č. 15/2005 Z. z. súd ako nedôvodný zamietol v zmysle § 250t ods. 4 OSP s poukazom na to, že z priebehu konania pred žalovaným vyplynulo, že žalovaný sa žiadosťou žalobcu zo dňa 1. 4. 2005 o vydanie požadovaných potvrdení podľa citovaného ustanovenia náležitým spôsobom a v primeranom čase zaoberal, opakovane vyzýval žalobcu na doplnenie podania a vykonanie úkonov, ktoré žalovaný považoval v zmysle zákona za potrebné,   postupujúc   v   zmysle   vyžiadaného   stanoviska   rezortného   ministerstva   a   po vzájomnej písomnej komunikácii oznámil žalobcovi, že potvrdenia vydá až po vykonaní určeného nezameniteľného označenia exemplárov podľa § 13 ods. 1 tohto zákona, ktorým oznámením (ktoré treba považovať za rozhodnutie o vybavení žalobcovej veci) dal žalovaný jasne žalobcovi najavo, že požadované potvrdenia žalobcovi nevydá bez jeho súčinnosti, z čoho je zrejmé, že hoci žalovaný vec neposúdil podľa predstáv žalobcu, nebol v konaní nečinný.

Krajský   súd   konanie   o   ostatných   nárokoch   zastavil   z   dôvodu   späťvzatia   žaloby v súlade s ustanovením § 250t ods. 7, § 250d ods. 3 a § 96 ods. 1. OSP.“

Proti uzneseniu krajského súdu v časti o zastavení konania pre zmeškanie lehoty na podanie žaloby podala sťažovateľka (žalobca) včas odvolanie, v ktorom uviedla, že «pre zastavenie   konania   v   zmysle   §   250d   ods.   3   OSP   nebola   splnená   zákonná   podmienka „nakoľko žaloba podaná 18.10.2004 a ani jej doplnenie nenapĺňajú právny predpoklad o prekročení dvojmesačnej zákonnej lehoty v zmysle § 250 ods. 3 O. S. P, ktorý je obsahom výroku a dôvodov uznesenia 1 S 329/04-116 a to vo vzťahu k oznámeniam Obvodného úradu v Bratislave č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 5. 4. 2005 a č. ZPO/2005/00I54- 2/POS/BAV zo dňa 4. 5. 2005“.

Pripomenul, že každý, koho práva a slobody zaručené právnymi predpismi Únie boli porušené, má právo na účinné právne prostriedky nápravy pred súdom v súlade s čl. II 107 Charty základných práv EÚ.

Poukázal na to, že reguláciu obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi nemožno vykladať spôsobom, ktorý zakladá porušenie čl. 12. čl. 28, čl. 29, čl. 30 Zmluvy o založení ES, ak je SR účastníkom tejto zmluvy.

Konanie správneho orgánu samo o sebe nemá zmysel, ak znemožňuje chov, odchov a následný   predaj   exemplárov,   ktorých   prežitie   vo   voľnej   prírode   je   ohrozené   pretože postup správneho orgánu by mal zodpovedať účelu nariadení ES.

Povinnosť   nezameniteľne   označiť   exempláre   Iguana   Iguana   na   základe   národnej legislatívy, ktorá zakladá povinnosti, ktoré nie sú obsahom nariadení č. 338/97 a 865/06 ES znemožňuje nakladanie s majetkom, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy SR.

Ochrana ohrozených druhov, ku ktorej nepochybne prispieva umelý chov a odchov exemplárov a ich následný predaj nemôže byť dostatočne účinná ak chovatelia a držitelia exemplárov v Slovenskej republike sa musia dôvodne obávať, že budú vystavení horšiemu zaobchádzaniu ako občania iných štátov EU.

Trval na pôvodnom návrhu na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky Európskemu súdnemu dvoru.» (Pozri tiež bod 11 odôvodnenia, pozn.).

Po uvedení stanoviska žalovaného k odvolaniu, ktorý „sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zastavení konania podľa § 250d ods. 3 OSP, pretože za daných okolností neboli predpoklady na pokračovanie v konaní rozhodnutím o veci samej“, najvyšší súd prezentoval svoje skutkové zistenia a právne závery:

«Najvyšší súd... dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom   odvolacieho   konania   bolo   posúdenie,   či   postup   a   rozhodnutie   súdu prvého   stupňa,   ktorým   konanie   o   žalobe   na   preskúmanie   oznámení   žalovaného č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 bolo zastavené, boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu vyplýva, že dňa 18. 10.   2004   bolo   krajskému   súdu   doručené   podanie   žalobcu,   označené   ako   „žaloba   na preskúmanie   postupu   Obvodného   úradu   životného   prostredia   v   Bratislave   v   zmysle ustanovenia § 247 OSP“, v ktorom žalobca navrhol vyniesť rozsudok v znení: „Obvodný úrad životného prostredia tým, že nepotvrdil v 60-dňovej zákonnej lehote preukazy pôvodu pre   exempláre   Iguana   Iguana,   nedôvodné   obmedzil   právo   firmy   K.   s.   r.   o.   nakladať s predmetnými exemplármi. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave vracia žalovanému   správnemu   orgánu   vec   na   ďalšie   konanie.   Žalovaný   je   povinný   zaplatiť žalobcovi náhradu nutných denných nákladov na jedného exemplára Iguana Iguana vo výške   20,-   Sk,   ušlého   zisku   vo   výške   12.440,-   Sk   a   ujmy   spôsobenej   stratou konkurencieschopnosti a straty zákazníkov vo výške 140.000,- Sk do 14 dní..,.“.

Ďalšími podaniami doručenými krajskému súdu dňa 18. 10. 2005 a 11. 12. 2006 žalobca   zmenil   uplatnené   nároky   tak,   že   navrhol   zrušiť   oznámenia   žalovaného č. ZPO/2005/0313-2/POS/BAI zo dňa 5. 4. 2005 a č. ZPO/2005/0154-2/POS/BAV zo dňa 4. 5.   2005   a   zároveň   navrhol   uložiť   žalovanému   povinnosť   vydať   žalobcovi   potvrdenia o registrácii   pre   exempláre   skupiny   B   Iguana   Iguana   v   zmysle   §   12   ods.   17   zákona č. 15/2005   Z.   z.   o   ochrane   druhov   voľne   žijúcich   živočíchov   a   voľne   rastúcich   rastlín reguláciu obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 15/2005 Z. z.).

Na pojednávaní konanom dňa 13. 6. 2007 žalobca uplatnené nároky modifikoval tak, že   zotrval   na   žalobe   v   časti   o   preskúmanie   zákonnosti   vyššie   označených   oznámení žalovaného zo dňa 5. 4. 2005 a 4. 5. 2005, ďalej žiadal, aby súd rozhodol o jeho návrhu proti   nečinnosti   žalovaného   a   uložil   mu   povinnosť   vydať   potvrdenia   o   registrácii   pre exempláre skupiny B Iguana Iguana v zmysle § 12 ods. 17 zákona č. 15/2005 a vo zvyšnej časti pôvodne uplatnených nárokov vzal žalobu späť.

Podľa čl. 46 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. - Ústava Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak. Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené   preskúmanie   rozhodnutí   týkajúcich   sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 51 ods. 1 citovaného zákona domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa § 244 ods. 1, 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí   a postupov orgánov verejnej správy.   Rozhodnutiami   správnych   orgánov   sa   rozumejú   rozhodnutia   vydané   nimi v správnom   konaní,   ako   aj   ďalšie   rozhodnutia,   ktoré   zakladajú,   menia   alebo   zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 249 ods. 1, 2 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba   musí   okrem   všeobecných   náležitostí   podania   obsahovať   označenie   rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa   §   103   OSP   kedykoľvek   za   konania   prihliada   súd   na   to,   či   sú   splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa   §   250d   ods.   3   OSP   súd   uznesením   konanie   zastaví,   ak   sa   žaloba   podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť   predmetom   preskúmavania   súdom,   ak   žalobca   neodstránil   vady   žaloby,   ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   považuje   za   potrebné   zdôrazniť,   že   správne súdnictvo   je   ovládané   dispozičnou   zásadou,   v   zmysle   ktorej   predmetom   súdneho preskúmavacieho konania je to, čo žalobca svojím návrhom (žalobou) za predmet takéhoto konania označí. V súlade s tým súd prvého stupňa dôvodne vychádzal z podaní žalobcu a správne   rozlišoval   medzi   konaním   o   nečinnosti   žalovaného   správneho   orgánu (iniciovaného podaním z 18. 10. 2004 v zmysle jeho obsahu) a konaním o žalobe proti rozhodnutiu   a postupu   správneho   orgánu   (na   základe   podaní   žalobcu   z   18.   10.   2005 a 11. 12. 2006), ktoré predstavujú samostatné formálne i obsahovo rozdielne druhy konaní súdu v rámci zákonnej úpravy postupu súdu v správnom súdnictve. Kým v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t OSP) súd na návrh účastníka skúma, či žalovaný správny orgán mal spôsobom stanoveným zákonom konať a či a prečo takto bez vážneho dôvodu   nekonal,   v   konaní   o   žalobách   proti   rozhodnutiam   správnych   orgánov   (§   247 a nasledujúce OSP) súd na návrh - žalobu (podanú v súlade s ustanovením § 249 OSP) účastníka preskúmava súlad takého rozhodnutia so zákonom. Rozdielny charakter konaní spôsobuje,   že pôvodné   konanie   proti   nečinnosti   správneho   orgánu   nemôže   automaticky zmeniť charakter na konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby takéto konanie bolo iniciované dispozitívnym úkonom vo forme príslušnej žaloby.

V predmetnej veci je nesporné, že žalobca sa súdneho preskúmania napadnutých oznámení žalovaného prvýkrát domáhal na súde podaním doručeným súdu dňa 18. 10. 2005 (ktorým doplnil resp. zmenil pôvodnú žalobu z 18. 10. 2004). Krajský súd v zmysle § 103 OSP skúmajúc podmienky konania, sa správne zaoberal otázkou včasnosti takéhoto návrhu a po zistení, že zákonom stanovená lehota na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 OSP) uplynula v mesiacoch jún resp. júl 2005, konanie dôvodne v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 OSP zastavil.

Z uvedených dôvodov nebolo možné postupu a rozhodnutiu súdu prvého stupňa nič vyčítať, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.» (V nadväznosti na uvedené pozri tiež odôvodnenie prvostupňového súdu uvedené v bode 10 odôvodnenia, pozn.).

Predmetné   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   obsahuje   podľa   názoru   ústavného   súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich   podstaty   a zmyslu.   Skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa   s názorom   najvyššieho   súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu (resp.   spravodlivý   proces)   stotožňovať   s procesným   úspechom,   z čoho   vyplýva,   že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia,   ktorých   odôvodnenie   je   úplne   odchylné   od   veci   samej   alebo   aj   extrémne nelogické   so   zreteľom   na   preukázané   skutkové   a právne   skutočnosti   (IV.   ÚS   150/03, I. ÚS 301/06).

Ústavný   súd   sa   z obsahu   napadnutého   uznesenia   presvedčil,   že   najvyšší   súd   sa námietkami   sťažovateľky   zaoberal   v rozsahu,   ktorý   postačuje   na   konštatovanie,   že sťažovateľka   v tomto   konaní   dostala   odpoveď   na   všetky   podstatné   okolnosti   prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne   dostatočne   objasňujú   skutkový   a právny   základ   rozhodnutia   bez   toho,   aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia   všeobecného   súdu,   ktoré   stručne   a jasne   objasní   skutkový   a právny   základ rozhodnutia,   postačuje   na   záver   o tom,   že   z tohto   aspektu   je   plne   realizované   právo účastníka   na   spravodlivé   súdne   konanie   (m.   m.   IV.   ÚS   112/05,   I.   ÚS   117/05). Z ústavnoprávneho   hľadiska   preto   niet   žiadneho   dôvodu,   aby   sa   spochybňovali   závery napadnutého   odvolacieho   rozhodnutia,   ktoré   sú   dostatočne   odôvodnené, majú   oporu vo vykonanom dokazovaní a v aplikovaní na posudzovanú vec sa vzťahujúcich právnych noriem. Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc   z uvedeného   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   niet   žiadnej   spojitosti medzi   sťažnosťou   napadnutým   rozhodnutím   najvyššieho   súdu   a namietaným   porušením základného   práva   sťažovateľky   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ústavy,   resp.   práva   na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu v danom prípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označeným právom, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

17.   K namietanému   porušeniu   práv   majetkového   charakteru   (základného   práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 11 ods. 1 a 4 listiny, čl. 1 dodatkového protokolu) ústavný súd   poznamenáva,   že   všeobecný   súd   zásadne   nemôže   byť   sekundárnym   porušovateľom základných   práv   a   práv   hmotného   charakteru,   ak toto   porušenie   nevyplýva   z   toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy.   V opačnom   prípade   by   ústavný   súd   bol   opravnou   inštanciou   voči   všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1   ústavy.   Ústavný   súd   by   takým   postupom   nahradzoval   skutkové   a   právne   závery v rozhodnutiach   všeobecných   súdov,   ale bez   toho,   aby   vykonal   dokazovanie,   ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov   a   jeho   subsumpciu   pod   príslušné   právne   normy   (obdobne   napr.   II. ÚS   71/07, III. ÚS 26/08). Keďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozhodnutím najvyššieho   súdu   odmietol   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti,   odmietnutie   ďalšej   časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie už uvedených majetkových práv, bolo už len   nevyhnutným   dôsledkom   vyplývajúcim   zo   vzájomného   vzťahu   medzi   právami hmotnoprávneho   charakteru   a ústavnoprocesnými   princípmi   z perspektívy   pohľadu   ich možného porušenia.

18.   Vychádzajúc   z ustanovenia   čl.   127   ods.   2   ústavy   (podmienenosť   a viazanosť rozhodnutia ústavného súdu o zrušení rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánom verejnej moci predchádzajúcim vyslovením porušenia označeného základného práva, resp. práva   a slobody)   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   návrhom   sťažovateľky   na zrušenie označených oznámení správneho orgánu a rozhodnutí všeobecných súdov.

19. Ďalšími návrhmi sťažovateľky (návrh na obsah konštatačnej časti odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu, návrh na prerušenie konania ústavného súdu) sa ústavný súd nezaoberal, lebo tieto prekračujú dispozičné oprávnenia sťažovateľky vyplývajúce z čl. 127 ods. 1 ústavy (bod 7 petitu), resp. z hľadiska namietania porušenia označených práv sú zjavne neopodstatnené (bod 8 petitu) vo vzťahu k predmetu   konania pred všeobecnými súdmi   v tejto   posudzovanej   veci,   t.   j.   domáhania   sa   potvrdenia   preukazov   o pôvode a zaregistrovania zo zahraničia dovezených živočíchov.

20. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z už uvedených dôvodov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009