znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 205/06-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   augusta   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 492/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 492/00 p o r u š i l základné právo MUDr.   J.   K.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 492/00 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. J. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Svidník p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. J. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 332 Sk (slovom   desaťtisíctristotridsaťdva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Svidník p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   I.   R.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 21. júna 2006 č. k. I. ÚS 205/06-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. J. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 492/00 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že 15. decembra 1999 podal sťažovateľ Okresnému súdu Vranov nad Topľou návrh na začatie konania na ochranu osobnosti proti odporkyni JUDr. E. B. Toto konanie viedol Okresný súd Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7 C 1141/99, vec však bola prikázaná na rozhodnutie Okresnému súdu Svidník, kde bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 492/00 a dosiaľ nie je právoplatne skončená.

Dňa 17. marca 2003 sťažovateľ už podal ústavnému súdu sťažnosť na porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v napadnutom konaní, avšak ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 216/03 z 3. decembra 2003 jeho ústavnú sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Podľa   názoru   sťažovateľa   je   nepochybné,   že   v napadnutom   konaní   dochádza k zbytočným prieťahom, pretože od pojednávania uskutočneného 26. apríla 2005 okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k prejednaniu a skončeniu veci.

Podľa názoru sťažovateľa vec „nie je právne ani skutkovo zložitá a sťažovateľ sa nedomnieva, že by svojím postupom prispel k neprimeranej dĺžke konania alebo zapríčinil vznik zbytočných prieťahov v ňom, prinajmenšom od 3. 12. 2003.

Predmet konania je pre sťažovateľa mimoriadne dôležitý, pretože sa dotýka jeho cti a vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   je   roky   vystavený   útokom   voči   svojej   osobe,   považuje nečinnosť   súdu   za   odopretie   práva   na   ochranu   jeho   osobnosti“. Sťažovateľ   požaduje priznať   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   80   000   Sk,   pretože   samotné konštatovanie   porušenia   jeho práva   nie   je vzhľadom   na   dĺžku   konania pre   sťažovateľa dostatočnou satisfakciou.

1. 2. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods.   1   vety   prvej   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu vo Svidníku vo veci sp. zn. 5 C 492/00 porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu vo Svidníku pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd vo Svidníku konal vo veci vedenej na Okresnom súde vo Svidníku pod sp. zn. 5 C 492/00 bez prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 80.000,- Sk. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. M. T. listom z 21. júla 2006 sp. zn.   1   SprO   460/06   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 26. júla 2006.

2.   1.   Predsedníčka   okresného   súdu   (okrem   prehľadu   procesných   úkonov v napadnutom konaní) uviedla najmä, že:

„(...) Sťažovateľ uvádza, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, pretože od pojednávania uskutočneného dňa 26. 4. 2005 okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k prejednávaniu a k právoplatnému skončeniu veci. Šetrením veci však nebolo zistené, že by dochádzalo k zbytočným prieťahom postupom Okresného súdu Svidník. (...)   Z dôvodu   úmrtia   konajúceho   sudcu   bola   predmetná   vec   dňa   10.   10.   2005 pridelená na konanie sudcovi JUDr. I. P. Bol vytýčený termín na deň 12. 4. 2006, ktorý bol odročený na neurčito.

V súvislosti s úmrtím sudcu JUDr. L. P. je nutné uviesť, že sa ešte viac prehĺbila preťaženosť   sudcov   pracujúcich   na   Okresnom   súde   Svidník.   V jeho   senáte   zostalo nevybavených   230   vecí,   ktoré   boli   prerozdelené   sudcom   vybavujúcim   civilnú   agendu. Pokiaľ sa v sťažnosti uvádza, že vec bola pridelená sudcovi JUDr. M. C. pre namietanie zaujatosti konajúceho sudcu JUDr. L. P. dňa 30. 1. 2003, tak nebolo to z dôvodu, že by bol konajúci sudca z prejednávania a rozhodovania vylúčený pre svoju zaujatosť, ale bolo to preto, že konajúci sudca vykonával stáž na KS v Prešove v období od 1. 1. 2003 do 30. 6. 2003. Bolo   vykonané   výberové   konanie   na   obsadenie   voľného   miesta   sudcu   a dňa 15. 6. 2006 bola vymenovaná za sudkyňu JUDr. A. F., ktorej opatrením predsedu súdu boli pridelené všetky veci, ktoré zostali nevybavené v senáte po nebohom sudcovi JUDr. L. P. Vo   veci   bude   v čo   najkratšej   dobe   vytýčený   termín   pojednávania   a zároveň ústavnému súdu oznamujem, že netrvám na tom, aby o prijatej sťažnosti sa konalo ústne pojednávanie. (...)“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedla, že:

„(...) Sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v jeho veci. (...) Do dnešného dňa, teda ani po viac než 6 a pol roku nebolo vo veci vynesené ani jedno meritórne rozhodnutie. Sťažovateľ považuje túto dĺžku konania za neprimeranú, bez ohľadu   na   akékoľvek   argumenty   uvádzané   v stanovisku   Okresného   súdu   vo   Svidníku. Sťažovateľ odmieta aj argumentáciu súdu, že nedochádza v konaní k zbytočným prieťahom postupom Okresného súdu vo Svidníku.

Pokiaľ   sa   vo   vyjadrení   súdu   uvádza   chronológia   konania   od   29.   12.   2003   až doposiaľ,   pričom   je   zrejmé,   že   súd   uvedením   priebehu   konania   sa   snaží   zbaviť zodpovednosti za neprimeranú dĺžku konania, sťažovateľ poukazuje na to, že ani on sám za túto neprimeranú dĺžku nezodpovedá.

Nemožno   pričítať   na   ťarchu   sťažovateľa,   že   o jeho   podaniach,   ktoré   v konaní podával   v súlade   s ustanoveniami   Občianskeho   súdneho   poriadku,   rozhodovali   súdy neprimerane   dlho.   Ako   príklad   je   možné   uviesť   konanie   o odvolaní   sťažovateľa   proti uzneseniu Okresného súdu vo Svidníku o jeho žiadosti o oslobodení od súdnych poplatkov a o rozhodovaní o jeho námietke voči sudcom Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu vo   Svidníku.   Sťažovateľ   považuje   za   neprípustné,   aby   v súlade   s využívaním   svojich procesných oprávnení, bol postihovaný za ich využívanie tým, že súdy o jeho podaniach a opravných prostriedkoch rozhodujú neprimerane dlho.

Sťažovateľ   podotýka,   že   aj   o jeho   návrhu,   aj   o jeho   žiadosti   o   oslobodenie   od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, súd rozhodoval 6 a pol mesiaca.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že pojednávanie dňa 26. 4. 2005 bolo odročené pre neúčasť   žalobcu,   toto   tvrdenie   považuje   sťažovateľ   za   zavádzajúce.   Na   pojednávaní   sa zúčastnila právna zástupkyňa sťažovateľa, ktorá je v súlade s O. s. p. oprávnená vykonávať v   konaní   všetky   úkony   za   žalobcu.   Nie   je   preto   pravdou,   že   by   súd   odročil   uvedené pojednávanie   pre   neúčasť   žalobcu.   Nakoniec,   ani zo   zápisnice   z   pojednávania   zo   dňa 26. 4. 2005 nevyplynulo, že by toto bolo odročené pre neúčasť žalobcu. Naopak, na uvedené pojednávanie sa neustanovila žalovaná, ktorá v konaní nie je zastupovaná. V uznesení, ktorým súd predmetné pojednávanie odročil, je uvedené, že právna zástupkyňa sťažovateľa upovedomí   o   termíne   pojednávania   žalobcu,   pričom   sa   právnej   zástupkyni   žalobcu neuložilo   zabezpečiť   účasť   žalobcu   na   pojednávaní.   Naopak,   žalovaná   mala   byť   na pojednávanie predvolaná. Súd v citovanom uznesení zároveň uvádza, že bude požiadaný Okresný súd vo Vranove nad Topľou o predloženie spisu sp. zn. 2 C 396/99 a Okresný súd v Humennom, aby v lehote 7 dní uviedol, v akom štádiu je konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu.

Z vyššie uvedeného priebehu pojednávania je zrejmé, že toto nebolo odročené pre neúčasť   žalobcu   a že súd v rámci   prípravy pojednávania nezabezpečil   dôkazy,   ktorých vykonanie   považoval   za   potrebné   (spis   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou 2 C 396/99). Naopak, zo skutočnosti, že súd žiadal Okresný súd v Humennom o oznámenie, v akom štádiu je konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u sťažovateľa vyplýva odôvodnený záver, že súd vo veci konať nechcel.

Sťažovateľ   teda   považuje   pojednávanie   dňa   26.   4.   2005   za   taký   úkon,   ktorý nesmeruje k prejednaniu a právoplatnému skončeniu veci. (...)

Z   doterajšieho   postupu   Okresného   súdu   vo   Svidníku   sťažovateľ   dedukuje   nevôľu tohto súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť. Ako je zrejmé z chronológie konania, ktorú predložil súdu sťažovateľ vo svojej sťažnosti a zo spisu Okresného súdu vo Svidníku, ten doposiaľ   za   6   a   pol   roka   od   začatia   konania   v   skutočnosti   nevykonával   žiadne   úkony smerujúce k prejednaniu veci. Nevykonával žiadne dokazovanie. Ak je súd toho názoru, že dokazovanie nad rámec dôkazov výsluchom účastníkov nie je potrebné vykonávať, mal a mohol rozhodnúť na základe dôkazov predložených sťažovateľom. Z hľadiska sťažovateľa ako účastníka konania Okresný súd vo Svidníku neurobil prakticky žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci. Pre postup súdu v tejto veci je príznačné, že pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 18. 10. 2006, bolo dňa 20. 6. 2006 ešte stále sudcom JUDr. I. P. zrušené. Súd   nijakým   spôsobom   nevysvetlil,   prečo   k   takémuto   úkonu   4   mesiace   pred   termínom pojednávania došlo. Aj keby sťažovateľ uveril tomu, že sa tak stalo preto, že vec bola pridelená   novovymenovanej   sudkyni,   4   mesiace,   ktoré   mali   uplynúť   od   vymenovania a pridelenia jej predmetnej veci považuje sťažovateľ vzhľadom na doterajší priebeh konania za   dostatočne   dlhý   čas   na   to,   aby   sudkyňa   mohla   vo   veci   vykonať   pojednávanie. Skutočnosťou však je, že toto upovedomenie o zrušení pojednávania je ešte stále podpísané JUDr. I. P. a nie novovymenovanou sudkyňou.

Za týchto okolností, keď vyjadrenie Okresného súdu vo Svidníku obsahuje tvrdenia, ktoré sú v rozpore s objektívne preukázateľnými skutočnosťami, je sťažovateľ oprávnene presvedčený o tom, že súd tak postupuje z dôvodu, že žalovanou v uvedenom konaní je iná sudkyňa JUDr. E. B. Postup Okresného súdu vo Svidníku v sťažovateľovi hlboko otriasol dôverou zákonnosť a spravodlivosť postupu tohto súdu. (...)

Podľa   rozhodnutia   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   vo   veci   Šebeková a Horvatovičová   proti   Slovensku   (sťažnosť   č.   73233/01),   rozsudok   zo   dňa   14.   2.   2006, konštatoval Európsky súd pre ľudské práva, že v praxi ústavného súdu existujú divergencie vo vzťahu k skúmaniu celej dĺžky konania, v prípade, ak konanie prebiehalo pred viacerými orgánmi.

Vo veci Jakub proti Slovenskej republiky (sťažnosť č. 2015/02), rozsudok zo dňa 28. 2. 2006   -   súd   zistil,   že   existuje   nezhodná   prax   ústavného   súdu   v skúmaní   sťažnosti týkajúcich sa dĺžky konania, ktoré prebieha pred niekoľkými orgánmi.

V súvislosti   s týmto   záverom   súd   konštatoval,   že   účinným   právnym   prostriedkom nápravy je taký prostriedok, ktorý reálne umožňuje sťažovateľovi domôcť sa nápravy za porušenie práva.

Sťažovateľ je vzhľadom na vyššie uvedené rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva presvedčený, že pri zohľadňovaní dĺžky konania je potrebné skúmať celkovú dĺžku konania bez vyňatia v nej času, v ktorom sa vec nachádzala na inom ako na Okresnom súde vo Svidníku.

Sťažovateľ si týmto uplatňuje a vyčísľuje svoje trovy konania, ktoré mu vznikli v tejto veci, pozostávajúce z odmeny za právne zastúpenie v celkovej výške 10.332,- Sk (...)“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 492/00:

Dňa   15.   decembra   1999   podal   sťažovateľ   Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou žalobný návrh o ochranu osobnosti proti JUDr. E. B. (ďalej aj „odporkyňa“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 1141/99. Prílohu návrhu tvorilo aj uznesenie Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 3 Nc 65/99-14 z 9. septembra 1999, ktorým sa rozhodlo,   že   sudkyňa   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   JUDr.   E.   B.   je   vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2 C 396/99, vo veci, v ktorej vystupoval ako navrhovateľ sťažovateľ.

Dňa   3.   januára   2000   bol   spis   (pretože   žalovanou   bola   sudkyňa   tohto   súdu) predložený na vyjadrenie všetkým predsedom senátov Okresného súdu Vranov nad Topľou, aby sa vyjadrili k prípadnej predpojatosti, pričom okrem jedného sudcu (ktorý však bol už skôr vylúčený z rozhodovania vo veci sťažovateľa) sa každý cítil byť vo veci zaujatý. Dňa   21.   januára   2000   sťažovateľ   oznámil,   že „v polovici   februára   2000“ bude v spádovom kardiocentre a „v polovici mája 2000“ bude na lekárskej kontrole v Prahe. Dňa 26. januára 2000 bol spis v súlade s ustanovením § 16 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) predložený krajskému súdu na rozhodnutie.

Dňa 28.   februára 2000 krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   4 Nc 9/2000   rozhodol,   že „sudcovia okresného súdu Vranov n/T sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci (...) sp. zn. 7 C 1141/99,“ a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.Dňa 6. marca 2000 bol spis vrátený Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa 17. marca 2000 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil spis krajskému súdu na opravu záhlavia uvedeného uznesenia.

Dňa   17.   marca   2000   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o doručenie   uznesenia krajského súdu o prikázaní veci tomuto súdu, doručenie vyjadrenia odporkyne k návrhu a súčasne oznámil svoje možnosti účasti na pojednávaniach okresného súdu vzhľadom na harmonogram verejnej dopravy, ako aj na jeho hospitalizáciu.

Dňa 17.   mája 2000   krajský   súd uznesením   sp.   zn. 4 Nc 9/2000 odstránil   zjavné nesprávnosti v záhlaví a vo výroku svojho uznesenia z 28. februára 2000.

Dňa 26. mája 2000 bol spis vrátený Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa   29.   júna   2000   sa   Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou   vrátila   zásielka s uzneseniami krajského súdu adresovaná sťažovateľovi.

Dňa 7. júla 2000 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že spis sa na tamojšom súde ešte nenachádza.

Dňa 17. júla 2000 bol spis doručený okresnému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 492/00.

Dňa 19. júla 2000 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.Dňa 27. júla 2000 sťažovateľ požiadal okresný súd o doručenie vyjadrenia odporkyne k návrhu.

Dňa 31. júla 2000 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.Dňa   7.   augusta   2000   súd   vyzval   odporkyňu,   aby   sa   v lehote   15   dní   vyjadrila k návrhu.

Dňa 25. augusta 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne.Dňa 4. septembra 2000 súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie odporkyne a vyzval ho, aby v lehote 15 dní k tomuto vyjadreniu zaujal stanovisko.

Dňa   19.   septembra   2000   sťažovateľ   doručil   súdu   svoje   stanovisko   k   vyjadreniu odporkyne a v ten istý deň oznámil súdu, že z dôvodu kontroly zdravotného stavu v dňoch od 6. novembra 2000 do 14. novembra 2000 sa nebude nachádzať na adrese, ktorú uviedol v žalobnom návrhu.

Dňa 6. októbra 2000 bolo nariadené pojednávanie na 16. november 2000 o 8.30 h.Dňa 16. októbra   2000 sťažovateľ doručil   súdu   ospravedlnenie svojej   neúčasti   na pojednávaní, pričom poukázal na to, že „v snahe o elimináciu prieťahov“ už svojimi listami avizoval, že v termíne, na ktorý bolo nariadené pojednávanie sa ho nebude môcť zúčastniť.Dňa 16. novembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola odporkyňa prítomná. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 11. decembra 2000 bolo nariadené pojednávanie na 23. január 2001 o 8.30 h. Dňa   12.   januára   2001   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   ospravedlnenie   svojej neúčasti na pojednávaní „pre nemožnosť dostaviť sa v uvedený deň v uvedenom čase o 8,30 hod.“ Poukázal aj na to, že na nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie o 8.30 h už predtým súd upozornil.

Dňa   23.   januára   2001   bolo   pojednávanie   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania odročené na 27. február 2001 o 10.00 h.

Dňa 26. januára 2001 sťažovateľ adresoval podanie krajskému súdu, avšak doručil ho okresnému súdu. Podaním namieta nezaujaté prejednávanie veci okresným súdom a čas

8.30 h, na ktorý bolo pokračujúce pojednávanie nariadené a na ktoré vzhľadom na cestovný poriadok autobusov, čo okresnému súdu aj oznámil, sa nemôže dostaviť.

Dňa   31.   januára   2001   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   podanie   adresované krajskému   súdu,   v ktorom   poukázal   na   to,   že   v termínoch,   v ktorých   boli   nariadené pojednávania   v jeho   veci,   sa   zúčastniť   nemôže,   a   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaniach „do skončenia námietkového konania na Krajskom súde v Prešove.“Dňa   27.   februára   2001   bolo   pojednávanie   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania odročené „za   účelom   rozhodnutia   krajského   súdu   v Prešove   o vznesenej   námietke predpojatosti žalobcom“.

Dňa 20. marca 2001 bol spis predložený krajskému súdu za účelom rozhodnutia o námietke predpojatosti.

Dňa   12.   apríla   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského   súdu z 30. marca 2001 č. k. 4 Nc 34/01-53, ktorým krajský súd rozhodol, že konajúci sudca JUDr. L. P. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 5 C 492/00.

Dňa 20. apríla 2001 zákonný sudca vrátil krajskému súdu predmetný spis za účelom rozhodnutia o námietke predpojatosti všetkých sudcov okresného súdu.

Dňa   14.   septembra   2001   bola   vec   okresnému   súdu   vrátená   bez   meritórneho rozhodnutia   s odôvodnením,   že   niet   dôvodu   rozhodovať   o zaujatosti   všetkých   sudcov, pretože sudca JUDr. L. P. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Dňa 8. októbra 2001 sťažovateľ opätovne namietal zaujatosť sudcu JUDr. L. P. Dňa 10. októbra 2001 sudca nariadil pojednávanie na 6. november 2001 o 13.00 h.Dňa 29. októbra 2001 sťažovateľ svojím podaním upozornil na to, že sudca JUDr. L. P. nariaďuje pojednávania na nevhodný čas napriek tomu, že okresnému súdu zaslal výpis z cestovného poriadku, ktorým dokumentoval nemožnosť pricestovať na stanovené termíny pojednávaní.

Dňa 6. novembra 2001 bolo pojednávanie (na ktorom   sa   sťažovateľ nezúčastnil) odročené na neurčito.

Dňa 4. decembra 2001 sudca nariadil pojednávanie na 24. január 2002 o 13.00 h. Sťažovateľ bol predvolaný pod následkom poriadkovej pokuty.

Dňa 11. decembra 2001 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že sa na adresách: T. a V. nebude zdržiavať od 22. novembra 2001 do 21. decembra 2001 a od 27. decembra 2001 do 7. januára 2002.

Dňa 24. januára 2002 bol predsedom okresného súdu spísaný úradný záznam o tom, že do pojednávacej miestnosti, kde pojednával, prišiel 24. januára 2002 o 9.30 h sťažovateľ, ktorý uviedol, že sa nemôže zúčastniť tohto dňa pojednávania vo veci sp. zn. 5 C 492/00, lebo po pojednávaní nemá autobusový prípoj do V.

Dňa   24.   januára   2002   sťažovateľ   opätovne   namietal   zaujatosť   konajúceho   sudcu JUDr. L. P.

Dňa 24. januára 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.   Sťažovateľovi,   ktorý   sa   naň   nedostavil,   bola   uznesením   č.   k.   5   C   492/00-70 uložená poriadková pokuta vo výške 5 000 Sk.

Dňa   20.   februára   2002   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   odvolanie   proti rozhodnutiu o poriadkovej pokute.

Dňa 26. februára 2002 bol predmetný spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 4. decembra 2002 sťažovateľ požiadal krajský súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa   30.   januára   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 4 Co 165/02 zo 16. decembra 2002, ktorým sa napadnuté uznesenie okresného súdu zmenilo tak, že sťažovateľ bol povinný zaplatiť poriadkovú pokutu vo výške 1 000 Sk. Dňa 30. januára 2003 bola predmetná vec pridelená JUDr. M. C. Dňa 31. januára 2003 zákonný sudca   požiadal   Okresný súd Vranov nad Topľou o oznámenie, či je na tomto súde   vedené konanie o obmedzenie spôsobilosti   na právne úkony sťažovateľa a kedy možno očakávať rozhodnutie.

Dňa   17.   februára   2003   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   proti   uzneseniu krajského súdu sp. zn. 4 Co 165/02 zo 16. decembra 2002 podáva „mimoriadny opravný prostriedok“ a žiada o odloženie splatnosti poriadkovej pokuty.

Dňa 18. februára 2003 okresný súd požiadal sťažovateľa, aby predložil fotokópiu uvedeného mimoriadneho opravného prostriedku.

Dňa 6. marca 2003 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby doložil kópiu „mimoriadneho opravného prostriedku.“

Dňa 18. marca 2003 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu, že 14. marca 2003 podal ústavnému súdu v predmetnej veci ústavnú sťažnosť a zároveň požiadal o odpustenie poriadkovej pokuty, ktorá bola uložená sťažovateľovi.

Dňa 18. marca 2003 a 7. apríla 2003 súd zaslal prípis Okresnému súdu Vranov nad Topľou s otázkou, v akom štádiu je konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sťažovateľa.

Dňa 22. apríla 2003 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil okresnému súdu, že konanie   o pozbavenie   spôsobilosti   na   právne   úkony   sťažovateľa   sa   vedie   pod   sp.   zn. 7 P 179/02,   vo   veci   nebolo   dosiaľ   rozhodnuté,   lebo   15.   apríla   2003   bol   spis   zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 OSP.

Dňa 13. mája 2003 sťažovateľ požiadal okresný súd, aby v predmetnej veci konal. Dňa 14. mája 2003 okresný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa kópiu jeho podania doručené okresnému súdu 13. mája 2003 s otázkou, či toto má súd považovať za žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu. Dňa   27.   mája   2003   právny   zástupca   sťažovateľa   oznámil   okresnému   súdu,   že uvedené podanie sťažovateľa je potrebné považovať za opätovnú žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 11. augusta 2003 okresný súd zaslal sťažovateľovi tlačivo ohľadne oslobodenia od súdneho poplatku.

Dňa   19.   augusta   2003   sťažovateľ   zaslal   okresnému   súdu   vyplnené   potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, potvrdenie o výplate dôchodku, výšku inkasa. Dňa 29. septembra 2003 bol spis zapožičaný ústavnému súdu.

Dňa 9. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 1. decembra 2003 okresný súd uznesením č. k. 5 C 492/00-114 zamietol návrh sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu a na oslobodenie od súdnych poplatkov.Dňa 19. decembra 2003 sťažovateľ požiadal súd o zaslanie poukážky na zaplatenie 1 000 Sk pokuty.

Dňa 22. decembra 2003 sťažovateľ doručil súdu doplnenie svojho odvolania proti uzneseniu z 1. decembra 2003.

Dňa 29. decembra 2003 právny zástupca sťažovateľa podal odvolanie proti uzneseniu z 1. decembra 2003.

Dňa 2. januára 2004 sťažovateľ zaplatil poriadkovú pokutu.Dňa   9.   januára   2004   sťažovateľ   doručil   súdu   doplnenie   svojho   odvolania z 18. decembra 2003.

Dňa 13. januára 2004 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 21. januára 2004 sťažovateľ doručil krajskému súdu námietku zaujatosti sudcov „Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu vo Svidníku“.

Dňa 16. februára 2004 bol spis doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom proti sudcom krajského súdu. Dňa 4. marca 2004 bol spis vrátený krajskému súdu bez rozhodnutia.Dňa   20.   apríla   2004   predseda   senátu   JUDr.   R.   T.   predložil   spis   na   rozhodnutie o námietke svojej predpojatosti predsedovi krajského súdu.

Dňa   27.   apríla   2004   predseda   krajského   súdu   rozhodnutím   č.   k.   9   Co   6/04-142 pridelil vec do senátu 4 Co JUDr. J. K.

Dňa 25. mája 2004 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie proti uzneseniu z 1. decembra 2003.Dňa 2. júla 2004 bolo krajskému súdu doručené podanie, ktorým sťažovateľ žiadal vec prikázať inému súdu.

Dňa 8. júla 2004 okresný súd odpovedal sťažovateľovi na jeho podanie z 29. júna 2004 adresované krajskému súdu.

Dňa   14.   júla   2004   okresný   súd   odstúpil   krajskému   súdu   podanie   sťažovateľa z 29. júna 2004 adresované tomuto súdu spolu s odpoveďou na toto sťažovateľovo podanie. Dňa 30. decembra 2004 sťažovateľ požiadal predsedu okresného súdu o informáciu o stave konania.

Dňa 31. decembra 2004 krajský súd vrátil spis sp. zn. 5 C 492/00 okresnému súdu s tým, že treba ozrejmiť, kto je v danej veci zákonným sudcom.

Dňa   13.   januára   2005   podpredseda   okresného   súdu   oznámil   krajskému   súdu stanovisko ohľadne zákonného sudcu vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 492/00.

Dňa 13. januára 2005 krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 6/04 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu z 1. decembra 2003 č. k. 5 C 492/00-114, ktorým bol zamietnutý návrh   sťažovateľa   na   ustanovenie   právneho   zástupcu   a na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Dňa 1. februára 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 17. marca 2005 bolo nariadené pojednávanie na 26. apríl 2005.Dňa   2.   apríla   2005   JUDr.   S.   H.   oznámil   súdu,   že   ukončil   právne   zastupovanie sťažovateľa.

Dňa   8.   apríla   2005   odporkyňa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní, pretože utorok a štvrtok sú jej „pojednávacími dňami“.

Dňa 21. apríla 2005 sťažovateľ udelil splnomocnenie na zastupovanie v napadnutom konaní advokátke JUDr. I. R.

Dňa 26. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. jún 2005   s tým,   že   z Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   bude   vyžiadaný   spis   sp.   zn. 2 C 396/99 a tiež bude požiadaný Okresný súd Humenné, aby oznámil, v akom štádiu sa nachádza konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v prípade sťažovateľa.Dňa 16. mája 2005 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil súdu, že žiadaný spis sa nachádza na krajskom súde.

Dňa 27. mája 2005 Okresný súd Humenné doručil súdu svoje uznesenie z 3. mája 2005 č. k. 19 Ps 3/2005-191, ktorým bolo konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v prípade sťažovateľa zastavené.

Dňa 24. júna 2005 súd oznámil účastníkom napadnutého konania, že pojednávanie odročené na 28. jún 2005 je zrušené.

Dňa 10. augusta 2005 bolo nariadené pojednávanie na 20. október 2005, pričom súd požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o zaslanie spisu sp. zn. 2 C 396/99 a Okresný súd Humenné o oznámenie, či uznesenie z 3. mája 2005 č. k. 19 Ps 3/2005-191 už nadobudlo právoplatnosť.

Dňa 30. augusta 2005 Okresný súd Humenné oznámil súdu, že uznesenie z 3. mája 2005 č. k. 19 Ps 3/2005-191 nadobudlo právoplatnosť o zastavení 3. mája 2005.

Dňa 13. septembra 2005 okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie nariadené na 20. október 2005 sa odročuje na neurčito.

Dňa   10.   októbra   2005   bol   spis   sp.   zn.   5   C   492/00   pridelený   na   prerokovanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. I. P.

Dňa 9. novembra 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala súd o vyhotovenie odpisu zo zápisnice z pojednávania z 20.októbra 2005.

Dňa 15. novembra 2005 okresný súd oznámil právnej zástupkyni sťažovateľa, že pojednávanie určené na 20. október 2005 bolo odročené na neurčito.

Dňa   7.   februára   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala   súd,   aby „začal vykonávať úkony smerujúce k prejednaniu veci“. Súčasne upresnila petit žalobného návrhu z 13. decembra 1999.

Dňa 9. februára 2006 bolo nariadené pojednávanie na 12. apríl 2006.Dňa 16. marca 2006 požiadal Okresný súd Prešov o zaslanie spisu okresného súdu sp.   zn.   5   C   492/00.   Okresný   súd   vo   svojej   odpovedi   poukázal na to,   že uvedený   spis zapožičať nemôže, pretože vo veci je nariadený termín pojednávania.

Dňa 29. marca 2006 Okresný súd Prešov opätovne požiadal o zapožičanie uvedeného spisu.Dňa 3. apríla 2006 zákonný sudca oznámil účastníkom konania, že pojednávanie nariadené na 12. apríl 2006 odročuje na 18. október 2006.

Dňa 18. apríla 2006 bol spis zapožičaný Okresnému súdu Prešov.Dňa 25. mája 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   20.   júna   2006   okresný   súd   oznámil   účastníkom,   že   pojednávanie   určené na 18. október 2006 bolo odročené na neurčito.

Dňa 21. júna 2006 bola vec sťažovateľa vedená pod sp. zn. 5 C 492/00 opatrením predsedu súdu odňatá zákonnému sudcovi JUDr. I. P. a na ďalšie konanie a rozhodnutie bola pridelená do senátu „6C“ JUDr. A. F.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Pokiaľ   ide   o predmet   sťažnosti   ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   napriek tomu, že sťažovateľ je „presvedčený, že pri zohľadňovaní dĺžky konania je potrebné skúmať celkovú dĺžku konania bez vyňatia v nej času, v ktorom sa vec nachádzala na inom ako na Okresnom súde vo Svidníku“, vzhľadom na viazanosť ústavného súdu návrhom o sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), v ktorom za porušovateľa svojich základných práv označil   iba „Okresný   súd   vo   Svidníku“,   a   vzhľadom   na   uznesenie   o prijatí   predmetnej sťažnosti na ďalšie konanie, ktorým bol vymedzený predmet tohto konania, ústavný súd v danom   konaní   posúdil,   či   postupom   Okresného   súdu   Svidník   v konaní   o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 5 C 492/00, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navyše ústavný súd poznamenáva, že na rozdiel od ESĽP, kde je účastníkom konania na strane odporcu Slovenská republika (čo umožňuje skúmať napadnuté konanie ako celok), v konaní pred ústavným súdom je účastníkom konania konkrétny všeobecný súd označený ako porušovateľ základného práva, teda v danom prípade Okresný súd Svidník.  

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho   konania   je   ochrana   osobnosti,   t.   j.   vec,   ktorej   povaha   si   vyžaduje osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 100/03).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o ochrane   osobnosti   môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   spravidla s náročným   zisťovaním   skutkového   stavu.   Doterajší   neobyčajne   zdĺhavý   priebeh napadnutého   konania   však   ústavný   nemôže   pripísať   na   vrub   faktickej   alebo   právnej náročnosti   prerokovávanej   veci.   Napokon   ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení nenamietala zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci   ústavný   súd   zistil,   že aj   sťažovateľ   prispel   k tomu,   že   v tomto   konaní dochádzalo k prieťahom, najmä tým - ako to bolo konštatované v právoplatnom uznesení okresného súdu č. k. 5 C 492/00-70 z 24. januára 2002 - „že sa účasti na pojednávaniach bezdôvodne ospravedlňuje pod zámienkami nevhodného autobusového spojenia, hoci súd pojednávania vytýčil   v rôznych   časových   termínoch,   vychádzajúc   mu   v ústrety,   ako   aj   opätovnými vznášaniami námietok predpojatosti o ktorej už KS v Prešove, svojím uznesením sp. zn. 4 Nc 34/01-53 zo dňa 30. 3. 2001 rozhodol, teda hrubo sťažuje postup konania“. Napriek tomu, že doterajšia šesťapolročná dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná najmä správaním sťažovateľa, aj na jeho správanie nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte poznamenáva, že podľa svojej judikatúry využitie možností   daných   sťažovateľovi   procesnými   predpismi   (napr.   OSP)   na   uplatňovanie a presadzovanie   jeho   práva   v súdnom   konaní   môže   síce   spôsobiť   predĺženie   priebehu konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné prieťahy   (napr.   I.   ÚS   31/01).   V danom   prípade   však   podľa   citovaného   právoplatného uznesenia   išlo   o vznášanie   námietok   predpojatosti,   o ktorej   bolo   už   skôr   právoplatne rozhodnuté, pričom OSP už podávanie takýchto návrhov neumožňuje.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje, že toto konanie trvá bez rozhodnutia vo veci samej viac ako šesť a pol roka, z toho na okresnom súde takmer štyri roky. Okresný súd bol pritom v predmetnej veci bez akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   aj   nečinný,   resp.   nevykazoval   znaky   plynulého a efektívneho konania, a to najmä v období od 31. januára 2003 do 11. augusta 2003 (viac ako sedem mesiacov) a od 24. júna 2005 až dosiaľ (viac ako trinásť mesiacov). Okrem uvedených období, na vrub okresného súdu treba pripočítať aj obdobie od 12. apríla 2001 do   10.   októbra   2001   (šesť   mesiacov),   pretože   zákonný   sudca   v tomto   období   zbytočne predložil predmetný spis krajskému súdu za účelom rozhodnutia o námietke predpojatosti všetkých   sudcov   okresného   súdu,   pričom   on   sám   nebol   vylúčený   z prejednávania a rozhodovania   predmetnej   veci.   To   bolo   tiež   dôvodom,   prečo   vrátil   krajský   súd   spis okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia. Okresný súd teda počas najmenej dvadsiatich šiestich   mesiacov   v takej   citlivej   veci,   akou   je   ochrana   osobnosti,   nevykonal   žiadne efektívne   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   počas napadnutého   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). V ostatne vymedzenom období súd síce nariaďoval vo veci pojednávania, rovnako však tieto pojednávania aj bez zdôvodnenia opakovane odročil, pričom jednoduché úkony, ktoré okresný súd v uvedenom období občas vykonal, tiež nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa vo veci samej. K prieťahom v napadnutom konaní nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani výlučne v dôsledku   správania   účastníkov,   ale   predovšetkým   v dôsledku   postupu   súdu.   Obranu okresného súdu, že „v súvislosti s úmrtím sudcu JUDr. L. P. je nutné uviesť, že sa ešte viac prehĺbila preťaženosť sudcov pracujúcich na Okresnom súde Svidník. V jeho senáte zostalo nevybavených   230   vecí,   ktoré   boli   prerozdelené   sudcom   vybavujúcim   civilnú   agendu“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci - a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   v   sume 80 000 Sk, ktoré odôvodnil aj tým, že „predmet konania je pre sťažovateľa mimoriadne dôležitý,   pretože   sa   dotýka   jeho   cti   a vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   je   roky   vystavený útokom voči svojej osobe“.  

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na povahu (predmet) napadnutého konania, ako aj na skutočnosť, že sčasti aj sťažovateľ prispel k týmto prieťahom, považuje za primerané v sume 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 6. júna 2006, podanie sťažnosti 7. júna 2006 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 26. júla 2006). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume trikrát po 2 730 Sk a trikrát režijný paušál po 164 Sk, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 8 682 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K uvedenej sume v danom prípade bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 1 649,58 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú zaokrúhlene celkovú sumu 10 332 Sk.

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľom rozhodol tak, ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2006