znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 205/05-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   decembra   2005 v senáte zloženom   z predsedu   Štefana Ogurčáka   a zo sudcov   Juraja Horvátha a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. G., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 1372/99 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   1372/99 p o r u š i l   základné právo A. G., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice   - okolie v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8 C 1372/99 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   G. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000   Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   -   okolie p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. G. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisíc deväťsto päťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý   vyplatiť   jej   právnej   zástupkyni   JUDr.   D.   S.,   K.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. septembra   2005   doručená   sťažnosť   A.   G.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1372/99.

2. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške 120 000 Sk a uložil okresnému súdu povinnosť náhrady trov jej právneho zastúpenia vo výške 7 953 Sk.

3. Ústavný súd 28. septembra 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 205/05-7.

4. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na charakter veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomnosti,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 1372/99 zistil nasledovný priebeh a stav konania:A.

Sťažovateľka podala 3. septembra 1999 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 18 530 Sk s prísl. proti D. D., R. (ďalej len „odporca“).

Okresný súd vydal 17. septembra 1999 platobný rozkaz sp. zn. 1 Ro 934/99, proti ktorému podal odporca 18. októbra 1999 odpor.

Okresný   súd   2.   marca   2000   vyzval   sťažovateľku,   aby „zdokladovala   vlastníctvo k predmetnej poľnohospodárskej pôde...“, a odporcu, aby „predložil osvedčenie na základe ktorého   vykonáva(te)   poľnohospodársku   činnosť...“ (súčasne   bol   vyzvaný   na   zaplatenie súdneho poplatku za odpor, ktorý uhradil 15. marca 2000).

Sťažovateľka 14. marca 2000 predložila okresnému súdu požadované doklady.Okresný súd pripojil 31. marca 2000 k spisu sp. zn. 8 C 1372/99 dedičské spisy z r. 1968 a r. 1994.

Okresný   súd   7.   apríla   2000   predvolal   účastníkov   na   pojednávanie.   Sťažovateľka 15. apríla 2000 splnomocnila svojho syna D. G., aby ju zastupoval v predmetnom spore.Pojednávanie   konané   18.   apríla   2000   (prítomný   splnomocnený   zástupca sťažovateľky) bolo pre neprítomnosť odporcu odročené na 22. máj 2000.

Na   pojednávaní   konanom   22.   mája   2000   (za   prítomnosti   splnomocnenca sťažovateľky a odporcu) žiadal odporca konanie prerušiť „do vyriešenia sporu o neplatnosť nájomnej zmluvy“, ktorý mieni iniciovať. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Podľa   potvrdenia   na č.   l. 34   spisu   bola predmetná vec pridelená   2. marca   2005 sudkyni Mgr. A. S.

Vo veci konajúca sudkyňa 31. mája 2005 dala pokyn súdnej kancelárii na zistenie, či odporca podal návrh na vyslovenie neplatnosti nájomnej zmluvy (podľa záznamu z 13. júna 2005 návrh nebol podaný).

Okresný súd 17. júna 2005 stanovil termín pojednávania na 20. júl 2005.Na   výzvu   okresného   súdu   sťažovateľka   27.   júna   2005   oznámila,   že   nedošlo k mimosúdnemu zmieru a trvá na podanej žalobe. Dňa 30. júna 2005 požiadala okresný súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Na   pojednávaní   konanom   20.   júla   2005   (za   neprítomnosti   účastníkov)   bola oboznámená žiadosť sťažovateľky z 30. júna 2005. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené   na   neurčito   s tým,   že   sťažovateľka   bude   vyzvaná   na   predloženie   dokladov (o majetkových a finančných pomeroch) preukazujúcich opodstatnenosť jej požiadavky.Sťažovateľka   21.   septembra   2005   predložila   okresnému   súdu   vyplnené   tlačivo „Potvrdenie   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch...“ spolu   s potvrdením o výške poberaného starobného a vdovského dôchodku.

Okresný   súd   uznesením   z 12.   októbra   2005   vyzval   sťažovateľku   na „upresnenie žalobného petitu z 2. septembra 1999 tak, aby bol zrozumiteľný, jasný a určitý...“.Dňa   10.   októbra   2005   sťažovateľka   opätovne   žiadala   o ustanovenie   právneho zástupcu z radov advokátov.

B.

V odpovedi sp. zn. Spr 2077/05 z 23. augusta 2005 na sťažovateľkinu sťažnosť na prieťahy v konaní z 26. júna 2005 predseda okresného súdu uviedol: „(...) Na Vašu sťažnosť týkajúcu sa prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1372/99 Vám oznamujem že Vaša sťažnosť je dôvodná (...)“

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   C   874/00   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods.   1   dohovoru,   podľa   ktorého „Každý   má právo na to,   aby jeho záležitosť   bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 988/05 z 19. októbra 2005 podal chronologický prehľad úkonov súdu v predmetnom konaní a uviedol, že: „(...) Pojednávanie bolo odročené na deň 22. 5. 2000. Po odročení pojednávania vo veci neboli vykonané úkony (...).

Po odchode vykonávajúcej sudkyne JUDr. V. na Krajský súd v Košiciach, vec bola 2. 3. 2005 pridelená do senátu Mgr. S. Od tohto termínu sú vo veci priebežne vykonávané úkony (...).“

3. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu   okrem   iného   uviedla: „Vyjadrenie   predsedu   Okresného   súdu   Košice   –   okolie zodpovedá   čo   do   faktografických   údajov   skutočnosti   a   už   z   tohto   stanoviska   možno dedukovať, že okresný súd nepostupoval bez zbytočných prieťahov ale naopak bol absolútne nečinný celých 5 rokov. (...)“

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií postupoval aj v danom prípade.

4.1. Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie týkajúce sa zaplatenia 18 530 Sk s prísl., ktoré sa začalo 3. septembra 1999 a dosiaľ (po viac než šiestich rokoch) nebolo na súde prvého stupňa meritórne rozhodnuté.

4.2. Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   relevantnú   pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk predmetné konanie nehodnotil ako právne a ani fakticky zložité konanie.

4.3. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným prieťahom.

4.4. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu,   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   vo   veci v zásade plynulo konal, a to až do 22. mája 2000. Od uvedeného termínu až do 31. mája 2005 bol nečinný.

Ústavný súd hodnotí toto obdobie nečinnosti (keď okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon) ako zbytočný prieťah v trvaní piatich rokov.

4.5.   Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1.   Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 120 000 Sk z dôvodu, že „(...) Právo sťažovateľky... na prejednanie jej záležitosti v lehote primeranej povahe veci je porušované už 6 rokov a okresný súd dodnes jej vec nerozhodol, lebo nekonal riadne v čase od 13. 9. 1999 do 2. 3. 2000 a potom vôbec nekonal od 14. 3. 2000 do 20. 7. 2005 a preto konanie je iba v štádiu pred okresným súdom a v štádiu iba prípravy veci, čím bola a naďalej je porušovaná právna istota sťažovateľky a to či sa vôbec dožije konečného rozhodnutia o svojom návrhu, je závislé na rozhodnutiach ústavného súdu (...)“.

6.2.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   (najmä   na   jej   predmet   a význam   pre účastníkov   konania)   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 4.1 až 4.4 tejto časti), ako aj na predmet konania považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

6.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 14. septembra 2005 a vyjadrenie z 26. októbra 2005. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje   spolu   s režijným paušálom   150   Sk   sumu   2   651   Sk.   Odmena   advokátke   za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 7 953 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2005