znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 204/2016-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s. r. o., Vajanského nábrežie 5,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ján Buocik, vo veci namietanéhoporušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republikyrozhodnutím Komisie územného plánovania, životného prostredia a dopravy Miestnehozastupiteľstva mestskej časti ⬛⬛⬛⬛ z 13. apríla 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Komisie územného plánovania, životnéhoprostredia a dopravy Miestneho zastupiteľstva mestskej časti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„komisia miestneho zastupiteľstva“ alebo „komisia“) z 13. apríla 2015 o neumožnení účastiverejnosti na rokovaní komisie 13. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ktorá je obyvateľkoumestskej časti ⬛⬛⬛⬛, vyplýva, že 13. apríla 2015 pred začatím rokovaniakomisie miestneho zastupiteľstva požiadala predsedu komisie, ako i jej členov o umožnenieprítomnosti na rokovaní komisie ako verejnosť, a to predovšetkým pri prerokovaní3. bodu programu, t. j. pri prerokovaní investičného zámeru projektu výstavbybytového domu „ ⬛⬛⬛⬛ “, s ktorým Miestne zastupiteľstvo mestskej časti ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen„miestnezastupiteľstvo“)užskôruznesenímč. 474/XXVIII/2014 z 24. júna 2014 vyjadrilo svoj nesúhlas z dôvodu neúmernéhozhoršenia prevádzkovej kvality okolitého územia.

3. Ako ďalej sťažovateľka uvádza,„... predseda komisie s odvolaním na rokovací poriadok komisie odoprel sťažovateľke účasť na rokovaní komisie. O možnosti pripustenia verejnosti hlasovala i komisia, pričom jej účasť na rokovaní komisie neschválila.

Sťažovateľka sa dňa 14.04.2015 obrátila na Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, keď prostredníctvom emailu podala sťažnosť, ktorá bola prerokovaná na zasadnutí dňa 20.04.2015 v rámci 4. bodu programu.

Predmetná sťažnosť bola postúpená i pred Komisiu mandátovú, legislatívno-právnu a kontroly, ktorá sa ňou zaoberala na svojom zasadnutí dňa 12.05.2015. Zo zápisnice zo zasadnutia vyplýva, že ju nevyriešila.

Sťažovateľka v predmetnej veci využila všetky opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov [žaloba proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov nie je prípustná, pretože ide o procesné rozhodnutie - ust. § 248 ods. 1 písm. a) OSP a žaloba o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci nie je prípustná vzhľadom na to, že postup porušiteľa práv nemá charakter trvajúceho, resp. opakovaného zásahu, ktorý predpokladá ustanovenie § 250v OSP.]...

Komisia... svojim rozhodnutím o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní komisie dňa 13.04.2015 porušila vyššie uvedené základné práva sťažovateľky.“.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej ústavnej sťažnosti navrhuje,aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

«Základné práva a slobody sťažovateľky vyplývajúce z ustanovení článku 26 ods. 5 Ústavy SR a článku 45 Ústavy SR boli rozhodnutím Komisie... zo dňa 13.04.2015 o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní tejto komisie dňa 13.04.2015 porušené. Rozhodnutie Komisie... zo dňa 13.04.2015 o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní komisie dňa 13.04.2015 za zrušuje a porušiteľ práv je povinný Investičný zámer - projekt výstavby bytového domu „ s prizvaným zástupcom investora, t. j. zástupcom spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, prerokovať v prítomnosti verejnosti.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 eur, ktoré je porušiteľ práv povinný cestou Miestneho úradu ⬛⬛⬛⬛ vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Porušiteľ práv je cestou ⬛⬛⬛⬛ povinný sťažovateľke nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 355,66 eur do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. (Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú náhradu za dva úkony právnej služby, t. j. 2 x 139,80 eur a režijný paušál, t. j. 2 x 8,39 eur a DPH 20 % - ust. § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).»

II.

5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorýje zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdeniasťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým saporušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatreniaalebo dôkaz o inom zásahu.

8. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákonao ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľky na začatie konania,ktorá bola v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127ústavy), v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konaniapred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadomna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petitesvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označila za porušovateľov svojich práv(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

9. Sťažovateľka sa v petite podanej ústavnej sťažnosti (bod 4) domáha vysloveniaporušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 ústavy napadnutým rozhodnutímkomisie miestneho zastupiteľstva. Z tohto dôvodu ústavný súd v posudzovanej vecirozhodoval výlučne len v rozsahu petitom označených základných práv.

10. Podľa čl. 26 ods. 5 ústavy orgány verejnej moci majú povinnosť primeranýmspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsobvykonania ustanoví zákon.

Podľa čl. 45 ústavy má každý právo na včasné a úplné informácie o stave životnéhoprostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

11. Článok 26 ods. 5 ústavy hovorí o povinnosti orgánov územnej samosprávyposkytovať informácie o svojej činnosti. Naproti tomu z čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy vyplývaprávo každého na informácie, a to na ich vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie, ktoré jeiné než povinnosť orgánov územnej samosprávy podľa čl. 26 ods. 5 ústavy.

Ustanovenie čl. 26 ods. 5 ústavy nemožno totiž chápať ako zrkadlový obraz čl. 26ods. 1 a 2 ústavy, teda tak, že by čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy stanovoval právo každéhona informácie a čl. 26 ods. 5 ústavy tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu územnejsamosprávy (I. ÚS 57/00).

Z okolností prípadu rovnako nevyplýva ani žiadna možnosť porušenia základnéhopráva sťažovateľky zaručeného čl. 45 ústavy, keďže napadnutým rozhodnutím komisiemiestneho zastupiteľstva nebolo odmietnuté sprístupnenie žiadnych informácií o staveživotného prostredia, respektíve informácií o príčinách či následkoch tohto stavu.

Samotná sťažovateľka navyše v podanej ústavnej sťažnosti bližšie nešpecifikovala,v čom konkrétne vidí porušenie jej základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 ústavy.

12. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky a viazanosťústavného súdu petitom návrhu na začatie konania ústavný súd sťažnosť sťažovateľkyv rozsahu označených práv preto v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeodmietol ako zjavne neopodstatnenú.

13. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky sa ústavný súd rovnakozaoberal i otázkou, či účinnú ochranu základných práv, ktorých porušenie sťažovateľkavo svojej sťažnosti namieta, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnychprostriedkov nápravy, ktoré je možné súčasne považovať za účinné právne prostriedkyochrany namietaného porušenia jej práv (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), teda čiv danom prípade nejde o nedostatok právomoci ústavného súdu.

14. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnomsúdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosťrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 2 citovaného ustanoveniav správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnejsprávy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalšíchprávnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiachfyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bolaukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánuverejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebov jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany protizásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.

15. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nie je žiaden legálny dôvodna záver, podľa ktorého by malo byť v danej veci sťažovateľkou napadnuté rozhodnutiekomisie miestneho zastupiteľstva (ako orgánu verejnej moci) pri výkone samosprávy z tejtoprávomoci vylúčené. Rovnako nie je celkom správna úvaha sťažovateľky, v zmysle ktorejsťažovateľka podľa § 250v OSP nepostupovala z dôvodu, že v danej veci„postup porušiteľa práv nemá charakter trvajúceho, resp. opakovaného zásahu“, keďže podľanázoru ústavného súdu nejde ani tak o opakovaný zásah, ako skôr o to, že„objektívne hrozí jeho opakovanie“.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovateľka na ochranu svojich označenýchpráv mala využiť postup podľa citovaných zákonných ustanovení a že v systémevšeobecného súdnictva mala k dispozícii právny prostriedok na dosiahnutie nápravy svojhopráva, porušenie ktorého v konaní pred ústavným súdom namietala. Účinným prostriedkomnápravy bola v danom prípade žaloba všeobecnému súdu podľa § 7 ods. 2 v spojení s § 244a nasl. OSP, ktorú však sťažovateľka nepodala.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhodujeo individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ichzákladných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu danáprávomoc ústavného súdu.

Na základe týchto záverov by ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietoli z dôvodu nedostatku svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

16. Ústavný súd zároveň poukazuje aj na prípadnú spornosť aktívnej legitimáciesťažovateľky, keďže z obsahu podanej sťažnosti, najmä však z jej príloh vyplývapredovšetkým to, že návrh na pripustenie účasti verejnosti (občanov, a nie len samotnejsťažovateľky, pozn.) na rokovaní komisie miestneho zastupiteľstva dňa 13. apríla 2015podala poslankyňa ⬛⬛⬛⬛ a poslanec ⬛⬛⬛⬛ a tento ich návrh neprešiel.

17. V závere ústavný súd poznamenáva, že v prípade sťažovateľkou tvrdenéhoporušenia označených základných práv zaručených ústavou ide skôr o spor výlučne„akademickej“ povahy, v rámci ktorého nebolo vôbec „materiálne“ zasiahnutédo potenciálnych práv sťažovateľky z dôvodu, že sťažovateľkou namietaný sporný„bod 3.“zasadnutia komisie miestneho zastupiteľstva zo 13. apríla 2015, ktorého prerokovania sasťažovateľka chcela zúčastniť, sa ani neuskutočnil, keďže bol odročený na náhradný termín11. máj 2015 na návrh zainteresovanej osoby  spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,s tým, že komisia v rámci„bodu Rôzne“navyše požiadala starostu o zvolanie verejnéhoprerokovania investičného zámeru ⬛⬛⬛⬛ ešte pred oficiálnym prerokovanímv komisii dňa 11. mája 2015.

V neposlednom rade o možnom investičnom zámere v konečnom dôsledku rozhodnúpriame orgány územnej samosprávy (a nie komisia), kde je prítomnosť verejnostina zasadnutiach zo zákona prípustná  § 3 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej radyč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súduž nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016