znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 204/08-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť P. M. a Z. M., obaja bytom L., zastúpených advokátkou JUDr. V. B., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 87/08 z 28. februára 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. a Z. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2008 doručená sťažnosť P. M. a Z. M. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 87/08 z 28. februára 2008.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uvádzajú,   že   „v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde v Prešove pod sp. zn. 28C/357/2007 (...) súd uznesením zo dňa 11. 1. 2008(...) nariadil predbežné   opatrenie,   ktorým   zakázal   sťažovateľom   odpredať,   darovať,   zaťažiť   vecným bremenom, záložným právom a inak scudziť nehnuteľnosť (...,) a to až do právoplatného ukončenia súdneho konania 28C/357/2007 vedeného na Okresnom súde v Prešove“.

Proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   podali   sťažovatelia   odvolanie   s odôvodnením, že žalobkyňa návrh na vydanie predbežného opatrenia žiadnym spôsobom neodôvodnila, z obsahu napadnutého rozhodnutie nie je možné zistiť, z akého dôvodu dospel okresný súd k   záveru,   že   právo   žalobkyne   je   ohrozené,   skutočnosť,   že   žalovaný   v   1. rade   údajne protiprávne predal sťažovateľom nehnuteľnosť, nie je okolnosťou preukazujúcou naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov nevyhnutnú na nariadenie predbežného opatrenia voči sťažovateľom,   v   danom   prípade   nebola   splnená   ani   podmienka   existencie   vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, formulácia výroku predbežného   opatrenia   nezodpovedá   zákonnej   požiadavke   podľa   §   76   ods.   l   písm.   f) Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“),   žiadna   okolnosť   nenasvedčuje   tomu, že žalovaní (sťažovatelia,   pozn.)   chcú   nehnuteľnosť   odpredať,   darovať,   zaťažiť   vecným bremenom   či   záložným   právom   alebo   inak   ju   scudziť   a že   nariadením   predbežného opatrenia konajúci súd zasiahol do vlastníckeho práva sťažovateľov. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 87/08 z 28. februára 2008 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods. 1   Ústavy   SR   a   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Prešove č. k. Co/87/08 zo dňa 28. 02. 2008 porušené bolo.

2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Co/27/08 zo dňa 28. 2. 2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 11.814,-   Sk   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   ich   právnej zástupkyne...“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   už   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že   rozhodovanie a rozhodnutie   o návrhu   na   predbežné   opatrenie   v súdnom   konaní   možno   považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však len také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl., § 102 OSP), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré   sú   obsiahnuté   v Občianskom   súdnom   poriadku   v spojitosti   s predbežnými opatreniami.

Sťažovatelia   (podobne ako   hociktorý   iný účastník občianskeho   súdneho   konania) musia   byť   pripravení   na   to,   že   pomery   účastníkov   konania   sa   môžu   dočasne   upraviť predbežným   opatrením   ako   zabezpečovacím   prostriedkom.   Obsah   tohto   predbežného opatrenia   v okolnostiach   danej   veci   (t.   j.   bližšie   vymedzenému   zákazu   vyslovenému vo výroku uznesenia okresného súdu z 11. januára 2008) nie je v rozpore ani s petitom, ktorého sa domáhali sťažovatelia vo veci sp. zn. 28 C 357/2007.

Účel predbežného opatrenia v posudzovanej veci sa dosahuje bez ujmy na práve na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú rozhodnutím súdu vo veci samej (rozsudkom). Nariadenie   predbežného   opatrenia   v žiadnom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu nevylučuje,   aby   všeobecný   súd   poskytol   v konečnom   dôsledku   ochranu   –   za   splnenia zákonných predpokladov – aj právam, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú vo svojej sťažnosti.

Sťažovatelia sú rovnako oprávnení navrhnúť aj zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa nich pominuli dôvody na vydanie napadnutého uznesenia o predbežnom opatrení. Možnosť dosiahnuť zrušenie predbežného opatrenia vyplýva priamo zo zákona (§ 77 ods. 2 OSP).

Ústavný súd pri rozhodovaní o svojej právomoci v tejto veci rešpektoval doterajšiu konštantnú   judikatúru   (II.   ÚS   122/95,   II.   ÚS   37/00),   v zmysle   ktorej   ochranu   pred porušením   práv   fyzickej   osoby   a právnickej   osoby   poskytuje   len   vtedy,   ak   sa   nedá dosiahnuť   iným,   zákonom   upraveným   spôsobom   alebo   pred   iným   štátnym   orgánom (súdom). Sťažovatelia môžu proti nariadenému predbežnému opatreniu podať návrh na jeho zrušenie   a   navyše,   ústavný   súd   vzal   zreteľ   aj   na   to,   že   obsah   predbežného   opatrenia nevylučuje   právo   na   meritórnu   ochranu   tých   práv,   ktorých   porušenie   sa   namietlo v sťažnosti,   pretože   predbežné   opatrenie   je   len   zabezpečovacím   civilnoprocesným prostriedkom, ktorý nemôže byť prekážkou uplatnenia nároku na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej.

Z tohto dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2008