znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 203/2016-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Nitre a jeho uznesením sp. zn. 4 Co 97/2015 z 29. septembra2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného právapodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn.4 Co 97/2015 z 29. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkynev konaní vedenom Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“), ktorého predmetom jerozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienokvyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkoneverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobenejnesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní, v ktoromsťažovateľka vystupovala ako oprávnená.

Okresný súd rozhodoval vo veci samej rozsudkom, proti ktorému sťažovateľkapodala odvolanie, v dôsledku čoho jej okresný súd vyrubil súdny poplatok 20 € podľapoložky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie [(príloha zákonaSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpisz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].

Krajský súd napadnutým uznesením rozhodnutie okresného súdu o povinnostizaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie potvrdil ako vecne správne. Krajský súdzároveň napadnutým uznesením rozhodol aj o potvrdení uznesenia okresného súdu č. k.7 C 390/2012-131 z 22. januára 2015.

Sťažovateľka v závere sťažnosti na podporu svojich tvrdení poukazuje i na„... časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2013 o 09:00 hod. na č. dv. 204, 1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov....“, v zmysle ktorej„... konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30.09.2012 je podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní. Navrhovateľovi v týchto veciach podaním odvolania po 01.10.2012 poplatková povinnosť z odvolania nevzniká.“.

V petite podanej sťažnosti sťažovateľka vzhľadom na uvedené žiada, aby ústavnýsúd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie označených práv postupom krajského súdu,ako i jeho napadnutým uznesením, ktoré zruší a predmetnú vec vráti krajskému súduna ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trovkonania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúcej sa napadnutého uzneseniakrajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentáciasťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom obdobía v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich v odvolacom konanío potvrdení rozhodnutí/uznesení súdov prvého stupňa o povinnosti sťažovateľky zaplatiťsúdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ako aj postupom,ktorý predchádzal ich vydaniu.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj tejto sťažnosti dospel k záveru, že z dôvodu,že sťažovateľkou použitá argumentácia je identická s jej právnou argumentáciou, ktorú užpoužila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období užzaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažnostív rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnuproblematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, akoto je aj v prípade tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojichpredchádzajúcichrozhodnutí(I. ÚS 453/2014,I. ÚS 517/2014,I. ÚS 763/2014,III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014,IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažnostísťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemádôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na užcitované svoje skoršie rozhodnutia, ktoré skončili rovnako odmietnutím z dôvodu ichzjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Reagujúc na sťažnostnú námietku sťažovateľky [týkajúcu sa poukazu sťažovateľkyna časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v BanskejBystrici z 27. novembra 2013 vo veci vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7aSadzobníka súdnych poplatkov (bod 3)] ústavný súd v závere len stručne dodáva, ževo svojej judikatúre sa už neraz vyjadril i k otázke prípadnej rozdielnej interpretácievšeobecne záväzných právnych predpisov v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Ústavný súd v kontexte zmieneného zastáva názor, že nie je jeho úlohou zjednocovaťrozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecouodvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 199/07,I. ÚS 235/07, I. ÚS 256/08).

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako ajs poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právona rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právona úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol z dôvodu jej zjavnejneopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nej uplatnených (zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu,vrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, akoi úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016