znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 203/2012-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka vo   veci   sťažnosti   J.   S.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. A.   K.,   B.,   pre   namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 311/2001 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 311/2001 p o r u š e n é b o l o.

2. J. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 600 € (slovom šesťsto eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   V   p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Bratislava   V j e   p o v i n n ý   uhradiť J.   S. trovy   právneho zastúpenia v sume 322,34 € (slovom tristodvadsaťdva eur a tridsaťštyri centov), na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 203/2012-8   z   9.   mája   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 311/2001.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave: „... 10. 12. 2001 bola Okresnému súdu... doručená žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov   a návrh   na vydanie predbežného   opatrenia... Sťažovateľ je v uvedenom konaní žalovaným.

Od doručenia žaloby uplynulo už temer 10 a pol roka, a napriek tejto skutočnosti v predmetnej veci do dnešného dňa nebolo meritórne rozhodnuté. Sťažovateľ už raz podal ústavnú sťažnosť v tejto veci, ktorej Ústavný súd SR vyhovel a Nálezom sp. zn. II US 68/09 zo dňa 29. 04. 2009 skonštatoval, že základné právo sťažovateľa bolo porušené a súčasne prikázal   Okresnému   súdu   Bratislava   V,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov. Okresný   súd...   vo   veci   pokračoval prvým pojednávaním   dňa   13.   04.   2010.   Nasledovali pojednávania   22.   09.   2010,   08.   11.   2010,   12.   01.   2011   a   28.   09.   2011.   Posledné pojednávanie vytýčené na 26. 10. 2011 sa nekonalo pre ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľky...

Máme za to, že súd neprimerane dlho vo veci koná, tým, že v konaní opakovane pripúšťa doplňovanie dôkazov, ktoré navrhuje navrhovateľka. V dôsledku ekonomického vývoja nielen na Slovensku a pretrvávajúcej kríze sa podstatne zhoršuje postavenie odporcu v   spore.   Odporca   je   dlhodobo   a   temer   nepretržite   v   strese   a   neistote,   ktorú   vyvoláva neúmerne dlhá doba riešenia sporu. Evidentné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde... pod sp. zn. 24 C 311/2001 spôsobili a spôsobujú sťažovateľovi nemajetkovú ujmu, akou je hlboká neistota z frustrácie z pretrvávajúceho neriešenia jeho súdneho sporu. Sme presvedčení, že v tomto prípade úplne zlyhalo zabezpečenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní... V dôsledku prieťahov v konaní bola   úplne   narušená   dôvera   sťažovateľa   v   súdnictvo   pôsobiace   na   území   Slovenskej republiky a v účinnú právnu ochranu.“

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Právo sťažovateľa J. S... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava V. v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 311/2001, porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   V.   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 24 C 311/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

J. S... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je povinný   sťažovateľovi   vyplatiť   Okresný   súd   Bratislava   V.   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   V   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia vo výške 311,66 €... a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

4.   Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ odôvodnil tým, že „... je v dlhodobo a temer nepretržite v strese a neistote, ktorú vyvoláva neúmerne dlhá doba riešenie sporu. Evidentné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde...   spôsobili   a   spôsobujú   sťažovateľovi   nemajetkovú   ujmu,   akou   je   hlboká   neistota z frustrácie z pretrvávajúceho neriešenia jeho súdneho sporu.“.

4.1 Na požiadanie ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za okresný súd jeho predseda   listom   sp.   zn.   Spr.   3299/2012   z   1.   júna   2012,   v   ktorom   uviedol   stručnú chronológiu vykonaných procesných úkonov okresného súdu od 22. septembra 2010.

4.2   Ústavný   súd   listom   č.   k.   I.   ÚS   203/2012-16   z 12.   júna   2012   zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa vyjadrenie okresného súdu spolu s výzvou, aby zaujala k nemu stanovisko   v   lehote   10   dní   od   doručenia   výzvy,   ak   to   považuje   za   potrebné.   Právna zástupkyňa   výzvu   prevzala   19.   júna   2012;   k   vyjadreniu   okresného   súdu   nezaujala stanovisko.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou   namietaného porušenia   práv   –   ústavný   súd   nepovažuje ani za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   v   primeranej   lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

6. Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu   s   prihliadnutím   aj   na   skutkový   stav   zistený   v   konaní   pred   ústavným   súdom sp. zn. II. ÚS 68/09 (keďže ide o to isté konanie okresného súdu) ústavný súd zistil, že:žalobný návrh bol podaný okresnému súdu 10. decembra 2001. Od vynesenia nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 68/09 z 29. apríla 2009 v predmetnej veci boli vykonané tieto úkony:

- 27. mája 2009 okresný súd rozhodol v merite veci, proti ktorému navrhovateľka v zákonnej lehote podala odvolanie,

- 5. augusta 2009 navrhovateľka okresnému súdu doručila úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie z 10. júna 2009,

-   7.   augusta   2009   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k   odvolaniu navrhovateľky,

-   17.   augusta   2009   bol   Krajskému   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) doručený spis na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľky,

-   13.   apríla   2010   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   14   Co/276/2009   v napadnutých častiach   prvostupňový   rozsudok   zrušil   a   vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie (spis bol okresnému súdu vrátený 18. mája 2010),

- 16. augusta 2010 okresný súd požiadal O., aby sa vyjadrila k okolnostiam, za akých boli vydané doklady v stavebnom konaní (odpoveď bola doručená 31. augusta 2010),

- 22. septembra 2010 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, spísal zápisnicu zo súdneho   pojednávania   a   po   vyjadrení   navrhovateľky   na   možnosť   uzavretia   dohody o mimosúdnom urovnaní sporu konanie odročil na 8. november 2010,

- 22. októbra 2010 navrhovateľka predložila návrh dohody o mimosúdnom urovnaní súdneho sporu,

- 29. októbra 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa, v ktorom uviedol,   že   návrh   dohody   o mimosúdnom   urovnaní   súdneho   sporu   je   z   dôvodu nevyváženosti neprijateľný,

- 8. novembra 2010 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania a po vyjadrení sporových strán pojednávanie odročil na 12. január 2011 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

-   12.   novembra   2010   boli   okresnému   súdu   doručené   návrhy   sťažovateľa na vykonanie dokazovania,

- 18. novembra 2010 okresný súd vyžiadal od T., a. s., B., S., a. s., B., V., a. s., B., Č., a. s., B., aby v lehote 15 dní oznámili pohyb na účtoch účastníkov sporu za obdobie od 1. januára 1998 do 20. marca 2000 v lehote 15 dní,

- v priebehu novembra a decembra 2010 boli okresnému súdu doručené odpovede už označených bánk,

-   12.   januára   2011   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie,   spísal   zápisnicu zo súdneho pojednávania a po vypočutí svedkov pojednávanie odročil na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

-   15.   februára   2011   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľky,   aby v lehote   5   dní   oznámil,   či   trvá   na   doplnení   znaleckého   dokazovania   týkajúceho   sa prívesného vozíka,

- 23. februára 2011 navrhovateľka predložila okresnému súdu listinné dôkazy,

- 3. marca 2011 navrhovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie k otázkam na znalca a oznámenie, že trvá na doplnení znaleckého dokazovania týkajúceho sa prívesného vozíka,

- 11. marca 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. 24 C 311/2001-653, ktorým ustanovil znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností Ing. D. C. a uložil   mu   vypracovať znalecký   posudok   spolu   s   vyúčtovaním   odmeny   za   vypracovaný posudok v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, a účastníkom sporu uložil v lehote 3 dní zaplatiť preddavok na trovy dôkazu; rovnako bol okresným súdom ustanovený vo veci znalec z odboru cestnej dopravy, odvetvia odhadu hodnoty vozidiel (Ing. T. K.),

- 24. marca 2011 znalec doručil okresnému súdu žiadosť o poskytnutie preddavku na vypracovanie znaleckého posudku,

- 2. apríla 2011 sťažovateľ uhradil preddavky na vykonanie dokazovania,

- 4. apríla 2011 navrhovateľka doručila okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 24 C 311/2001-656,

- 6. apríla 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu č. k. 24 C 311/2001-656 (krajský súd prevzal spis 12. apríla 2011),

- 7. apríla 2011 navrhovateľka doručila okresnému súdu procesné námietky vo veci uloženia úloh znalcovi Ing. D. C.,

-   8.   apríla   2011   navrhovateľka   doručila   okresnému   súdu   žiadosť   o   oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 4. apríla 2011 bol okresnému súdu doručený od znalca Ing. T. K. vypracovaný znalecký   posudok   č.   9/2011   spolu   aj   s   vyúčtovaním   odmeny   a   hotových   výdavkov   za podaný znalecký posudok,

- 14. apríla 2011 bol okresnému súdu doručený od znalca Ing. D. C. vypracovaný znalecký posudok č. 47/2011 spolu aj s vyúčtovaním odmeny a hotových výdavkov za podaný znalecký posudok,

- 12. mája 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co/154/2011 rozhodol o podanom odvolaní proti uzneseniu č. k. 24 C 311/2001-656 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil (okresný súd prevzal spis 2. júna 2011),

-   10.   júna   2011   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   24   C   311/2001-742,   ktorým rozhodol o priznaní znaleckého pre znalca Ing. D. C. za vypracovaný znalecký posudok,

-   10.   júna   2011   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   24   C   311/2001-744,   ktorým rozhodol o priznaní znaleckého pre znalca Ing. T. K. za vypracovaný znalecký posudok,

- 11. júla 2011 navrhovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku č. 47/2011,

- 3. augusta 2011 právny zástupca navrhovateľky požiadal okresný súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,

- 6. septembra 2011 samosudkyňa oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľky, že ním uvádzané dôvody ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní nemožno akceptovať,

-   16.   septembra   2011   právny   zástupca   navrhovateľky   požiadal   okresný   súd o doplnenie dokazovania,

-   28.   septembra   2011   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania, po prednesení stanovísk právnych zástupcov sporových strán bolo pojednávanie odročené na 26. október 2011,

-   10.   októbra   2011   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k   námietkam navrhovateľky a záverečné zhodnotenie veci,

-   11.   októbra   2011   okresný   súd   uznesením   nepriznal   navrhovateľke   oslobodenie od súdnych poplatkov,

-   navrhovateľka   listom   z   24.   októbra   2011   navrhla   okresnému   súdu   doplnenie dokazovania,

-   26.   októbra   2011   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania,   po prednesení stanovísk sporových strán bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely vykonania dokazovania,

-   26.   októbra   2011   navrhovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu,   ktorým   jej okresný súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov,

-   7.   novembra   2011   okresný   súd   vyžiadal   informácie   z bánk,   či   sťažovateľ a navrhovateľka   mali   za   obdobie   od   1.   januára   1998   do   20.   marca   2000   vedené   účty, a v prípade kladnej odpovede ešte aj prehľad o pohybe na účtoch,

- odpovede na požadované informácie boli okresnému súdu doručené 28. novembra 2011 a 5. decembra 2011,

- 8. marca 2012 právny zástupca navrhovateľky požiadal okresný súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,

-   14.   marca   2012   je   úradným   záznamom   (p.   Č.)   v spise   poznamenané,   že   súd akceptoval   ospravedlnenie   právneho   zástupcu   a nariadil   nový   termín   pojednávania na 14. máj 2012,

- 14. mája 2012 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie a v merite veci rozhodol,

-   2.   júla   2012   navrhovateľka   doručila   okresnému   súdu   odvolanie   proti   rozsudku okresného súdu sp. zn. 24 C 311/2001 zo 14. mája 2012,

- 6. júla 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 24 C 311/2001 zo 14. mája 2012 z dôvodu rozporu výšky finančnej sumy, ktorá je uvedená v zápisnici okresného súdu a v písomnom vyhotovení rozsudku,

- 18. júla 2012 okresný súd vydal uznesenie č. k. 24 C 311/2001-959, ktorým opravil siedmy odsek výrokovej časti rozsudku zo 14. mája 2012.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov.   Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods.   1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

11.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (i práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote)   je   podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 247/03,   IV.   ÚS   272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje   aj povahu prerokúvanej veci.

14.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov.   Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť   však   nemožno   dávať   do   súvislosti   s   pretrvávajúcou   neefektívnou   činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

15.   Správanie   účastníka   konania   je druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   okolnosť,   ktorou   by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

16.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľov,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

17. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, spisu okresného súdu, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a konštatuje predovšetkým nekoncentrované a neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania a už konštatovanými prieťahmi ústavným súdom (nález sp. zn. II. ÚS 68/09 z 29. apríla 2009) mali za následok zistenie ďalších prieťahov (od mája 2009), pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.

18. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa začalo podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 10. decembra 2001 a doteraz nie je právoplatne skončené napriek tomu, že ústavný súd nálezom prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných   prieťahov.   Aj   keď   okresný   súd   nariaďoval   opakovane   súdne   pojednávania, vykonával úkony spojené s prerokovaním veci, zabezpečoval listinné dôkazy, jeho konanie je predsa ako celok poznačené neefektívnosťou a nesústredenosťou. Potvrdzuje to postup okresného súdu, keď opakoval zabezpečovanie listinných dôkazov z bánk, ďalej 12. januára 2011   nariadil   znalecké   dokazovanie,   ale   písomné   vyhotovenie   uznesenia   uskutočnil   až s odstupom dvoch mesiacov 11. marca 2011. Aj keď okresný súd 15. februára 2012 nariadil termín   pojednávania   na   21.   marec   2012,   predsa   tento   termín   na   žiadosť   navrhovateľa pre kolíziu   s   iným   úkonom   pred   okresným   súdom   zrušil   a   nariadil   nový   termín pojednávania na 14. máj 2012. Okresný súd síce rozhodol v merite veci 14. mája 2012, avšak   6.   júla   2012   proti   nemu   podal   sťažovateľ   dôvodné   odvolanie,   pretože   písomné vyhotovenie rozsudku sa nezhodovalo s vyhláseným rozsudkom, a preto musel okresný súd 18. júla 2012 vydať uznesenie č.   k. 24 C 311/2001-959, ktorým opravil siedmy odsek výrokovej časti rozsudku.

19. Ústavný súd v neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný súd už v minulosti rozhodol vo veci rozsudkom 27. mája 2009 (po vynesení nálezu ústavného súdu),   podané   odvolanie   bolo   z   vecného   hľadiska   dôvodné,   lebo   krajský   súd   musel „rozsudok   súdu   v napadnutých   častiach   zrušiť   a   vrátiť   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie konanie,   nakoľko   vo   veci   nebol   riadne   zistený   skutkový   stav,   odôvodnenie   rozsudku   je nepostačujúce a nepresvedčivé, a sčasti aj nepreskúmateľné. Taktiež konanie pred súdom prvého   stupňa   je   zaťažené   procesnou   vadou   —   vadným   postupom   súdu,   ktorým   bola účastníkom odňatá možnosť uplatňovať procesné práva priznané im zákonom za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv a napadnuté rozhodnutie je predčasné...“.

20.   Ústavný   súd   sa   priklonil   k   názoru   sťažovateľa,   že   k   zbytočným   prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Prieťahmi je poznačené   konanie   okresného   súdu   vedené   pod   sp.   zn.   24   C   311/2001   ako   celok a s prihliadnutím na celkovú dobu súdneho konania (takmer 11 rokov) pokladá sťažnosť za opodstatnenú.

21. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   311/2001   opakovane   dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

22.   Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 24 C 311/2001 konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 68/09 z 29. apríla 2005 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05, II. ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

23.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

24. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 24 C 311/2001 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy   600   €   sťažovateľovi   za   primerané finančné   zadosťučinenie   podľa   §   50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo   veci   namietaného   porušenia   práva   úspešný,   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   jeho právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala   2   úkony   právnych   služieb,   a   to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 16. apríla 2012. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke odmena z výpočtového základu, ktorý je 763 €, t. j. 127,16 € a režijný paušál 7,63 €, spolu 134,79 € + 20 % DPH (advokátka je platcom   dane   z   pridanej   hodnoty)   =   161,17   €.   Celková   odmena   advokátke   za   právne zastúpenie pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje   sumu   322,34   €,   ktorú   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyni   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012