znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 203/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Žilina č. k. 5 T 152/04-132 z 21. marca 2006 a č. k. 4 C 214/2006-244 z 8. februára   2010   a rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   2 To 135/2006   z 21. septembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2010 doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5   T   152/04-132   z 21.   marca   2006   a č.   k.   4   C   214/2006-244   z 8.   februára   2010 a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 135/2006 z 21. septembra 2006.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... Pri fyzickom napadnutí dňa 17. 6. 2004..., boli   sťažovateľovi   spôsobené   rôzne   zranenia   so   zlomeninou   rebra   s   dĺžkou   PN   cca   6 týždňov za čo bol, páchateľ... odsúdený najsamprv na 6 mesiacov nepodmienečne, čo mu bolo neskôr znížené na zaplatenie 5000.- Sk pokuty...

Vzhľadom   k   tomu,   že   Okresný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   najprv   uznával oprávnené   požiadavky   sťažovateľa   na   náhradu   škody   spôsobenej   trestným   činom s ublížením na zdraví a potom ich odmietal z toho dôvodu, že neboli uplatnené do skončenia vyšetrovania...,   podával   tak   sťažovateľ   ako   i   jeho   právny   zástupca   odvolania,   avšak neúspešne, lebo odvolací Krajský súd rozhodoval tak isto a požiadavku sťažovateľa a jeho právneho zástupcu na odškodnenie zamietol...

Nakoľko   sťažovateľ   považoval   takýto   postup   súdov   za   nesprávny,   protiústavný, poškodzujúci jeho základné práva a slobody, podával sťažnosti a podnety tak Najvyššiemu súdu SR, ako i Generálnej prokuratúre SR, ktoré ich postúpili Ministerstvu spravodlivosti SR a toto svojím listom zo dňa 11. 1. 2007, odporučilo sťažovateľa na občianskoprávne konanie...

Na základe uvedených skutočnosti podal sťažovateľ proti odporcovi T. J. Okresnému súdu   v   Žiline   dňa   21.   11.   2006,   žalobu   o   náhradu   škody   spôsobenej   trestným   činom s ublížením na zdraví...

Aj súd v tomto konaní rozhodol Rozsudkom zo dňa 8. 2. 2010 č. k. 4 C 214/2006-244 v neprospech sťažovateľa a navyše hoci bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, zaviazal ho nahradiť odporcovi trovy konania v sume 329,54 Eur...

Vzhľadom k takémuto nesprávnemu, nespravodlivému konaniu a rozhodovaniu súdu, sťažovateľovi sa potvrdilo podozrenie, že súd v tomto a nielen v tomto konaní a rozhodovaní je voči jeho osobe zaujatý a ovplyvnený manželkou..., proti ktorému smerujú vlastne všetky žaloby   na   ochranu   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľa,   hlavne   však   majetku,   ktorá pracuje na Okresnom súde v Žiline vo funkcii asistentky práve v odd. 4 C a v minulosti práve otec odporcu v tomto konaní vydal čestné prehlásenie pre rodičov... k osvedčeniu majetku   sťažovateľa   z   Listu   vlastníctva   č.   167   evidovanom   na   správe   katastra   v B. Podozrenie   potvrdzuje   aj   tá   skutočnosť,   že   súd...   odmietal   oslobodenie   sťažovateľa   od platenia súdnych poplatkov...

Sťažovateľ je presvedčený, že postupom Krajského súdu v Žiline, ale aj Okresného súdu v Žiline odmietnutím jeho požiadavky na súdnu ochranu, spravodlivé odškodnenie za ublíženie   na   zdraví,   poškodenia   jeho   občianskej   cti,   ľudskej   dôstojnosti,   dobrej   povesti a dobrého mena, mu súdy porušili jeho ústavné práva a základné ľudské práva v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods.1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2,Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tak tiež aj tým, že sa celé konanie predlžuje a stresovými situáciami spôsobenými postupmi súdov sa zdravotný stav sťažovateľa ako invalidného dôchodcu ZŤP   zhoršuje s hrozbou infarktu a smrti, lebo má vážne problémy so srdcom.“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Základné   právo   J.   Ď.   na   náhradu   škody   na   zdraví   a   bolesti   s   náhradou nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až ods. 4, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 2 To 135/2006-150 zo dňa 21. 9. 2006, porušené bolo.

2.   Základné   právo   J.   Ď.   na   náhradu   škody   na   zdraví   a   bolesti   s   náhradou nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 40 čl. 46 ods. 1 až ods. 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 5, ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Žiline vo veciach vedených pod sp. zn. 5 T 152/04-132 zo dňa 21. 3. 2006 a sp. zn. 4 C 214/2006-244 zo dňa 8. 2. 2010, porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 9. 2006, sp. zn. 2 To 135/2006-150 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 8. 2. 2010, sp. zn. 4 C 214/2006-244 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

5.   Sťažovateľovi   J.   Ď.,   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10 000 Eur /slovom:   desaťtisíc   Eur/,   ktoré   je   Krajský   súd   v   Žiline   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. J. Ď. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet J. Ď... a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

4. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu jeho práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru rozhodnutiami okresného súdu č. k. 5 T 152/04-132 z 21. marca 2006 a č. k.   4   C   214/2006-244   z 8.   februára   2010   a rozhodnutím   krajského   súdu   sp.   zn. 2 To 135/2006 z 21. septembra 2006.

K namietaným rozhodnutiam okresného súdu č. k. 5 T 152/04-132 z 21. marca 2006 a rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 2 To 135/2006 z 21. septembra 2006

7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8.   Ústavný   súd   v   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane vyslovil   právny názor,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

9. Z obsahu označených rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu je zrejmé, že ostatné (odvolacie) rozhodnutie krajského súdu bolo vyhlásené 21. septembra 2006, pričom 7. novembra   2006   sťažovateľ   podal   proti   tomuto   rozhodnutiu   krajského   súdu   sťažnosť a podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby „... podal na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu“. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo 16. novembra 2006 sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet na podanie   dovolania „z   dôvodu   príslušnosti   postupuje   na   ďalšie   konanie   Ministerstvu spravodlivosti   Slovenskej   republiky. Následne   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej republiky listom sp. zn. 18377/06-61/D/951 z 11. januára 2007 sťažovateľovi oznámilo, že „... vykonaním prieskumného konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 152/2004 nebolo zistené porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo podanie mimoriadného opravného prostriedku – dovolania“, a odporučilo mu, aby svoj nárok na náhradu škody uplatnil podaním žaloby o náhradu škody v občianskoprávnom konaní.

10. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy. Preto podnet na podanie mimoriadneho dovolania nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv.   Plynutie   uvedenej   lehoty   nie   je   totiž   podmienené   snahou   sťažovateľa   využiť mimoriadne opravné prostriedky, ale naplnením skutočností uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 209/03).

11. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na ústavnom súde 4. mája 2010. Sťažovateľ sa teda ochrany svojich označených práv domáhal dávno po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozhodnutiu okresného súdu v konaní sp. zn. 5 T 152/04 a krajského súdu sp. zn. 2 To 135/2006 odmietol podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

K namietanému rozhodnutiu okresného súdu č. k. 4 C 214/2006-244 z 8. februára 2010

12.   Ústavný   súd   preskúmal   aj   tú   časť   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   namieta porušenie   základných   práv   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 214/2006, a došiel k záveru, že aj v tejto časti je sťažnosť neopodstatnená.

13.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   ochrany   svojich   práv   sa   domáhal   aj prostredníctvom   podania   žaloby   o   náhradu   škody,   ktorú   doručil   okresnému   súdu 21. novembra 2006 a bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 214/2006, o ktorej rozhodol okresný súd 8. februára 2010.

14. Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich označených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ústavy (čl. 127 ods. 1) a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany označených sťažovateľových práv.

15. Sťažovateľ mal/má možnosť podať voči rozhodnutiu okresného súdu odvolanie. Môže   sa   teda   priamo   vlastným   úkonom   domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   krajským súdom, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto nemá právomoc ani na konanie   o tej   časti   sťažnosti,   v ktorej   sa   namieta   porušenie   sťažovateľových   práv rozhodnutím   okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   214/2006   z   8.   februára   2010.   Nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie a rozhodnutie sťažnosti nemožno odstrániť.

16. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010