znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 203/09-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   decembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť R. S., USA, zastúpeného advokátkou JUDr. A. R., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2, ako aj čl. 2 ods. 2 v spojitosti s čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008 a jeho uznesením z 30. januára 2009, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   práva   R.   S.   na   súdnu   ochranu,   na   prerokovanie   jeho   veci   v jeho prítomnosti a na možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky b o l i   uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008 z 30. januára 2009 p o r u š e n é.

2. Uznesenie   Okresného   súdu   Košice   II   sp.   zn.   49   Er   165/2008,   EX   218/2008 z 30. januára 2009 z r u š u j e.

3. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť R. S. trovy právneho zastúpenia v sume 245,60 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a šesťdesiat centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. R., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti R. S. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009 doručená   sťažnosť   R.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2, ako aj čl. 2 ods. 2 v spojitosti s čl. 144 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008 a jeho uznesením z 30. januára 2009.

1. Z obsahu sťažnosti a príloh   vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania   vedeného   okresným   súdom,   v   ktorom   sa   oprávnená   S.,   a.   s.,   B.,   domáha   od sťažovateľa   ako   povinného   zaplatenia   sumy   209   908   Sk   s príslušenstvom,   pričom sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti exekúcii podal 6. mája 2008 námietky a súčasne žiadal o zastavenie exekúcie „podľa § 57 ods. 1 EP“.

2. Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   porušil   už   označené   práva   tým,   že „sa vôbec nezaoberal dôvodnosťou námietok sťažovateľa, nezobral do úvahy nemožnosť vykonávania exekúcie   na   základe   exekučného   titulu,   ktorý   nie   je   právoplatný   a   vyslovil,   že bolo povinnosťou   povinného   brániť   svoje   práva   v   pôvodnom   konaní   a   nie   až   pri   exekúcii“. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že sa «... ako 14-ročný spolu s rodičmi vysťahoval do USA. Posledná adresa menovaného na území Slovenskej republiky bola L.   č. 8... K. Od uvedeného času menovaný žije a pracuje v USA, štáte N., kde dňa 18. 04. 2001 získal aj štátne   občianstvo.   Nakoľko   menovaný   získal   štátne   občianstvo   USA   naturalizáciou   po 07. 07. 1997, kedy bola zrušená platnosť Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a   Spojenými   štátmi,   uverejnenej   v   Zbierke   zákonov   pod   č.   169/1929   Sb.,   nestratil automaticky slovenské štátne občianstvo, ktoré mu zostalo tak aj naďalej zachované...

11. 04. 2008 vydal súdny exekútor JUDr. L. K. Upovedomenie o začatí exekúcie..., predmetom ktorej bol výkon rozhodnutia podľa exekučného titulu na peňažné plnenie - platobných výmerov V. č. 2722/1/2004 a č. 2722/2/2004, obidva zo dňa 21. 12. 2004, ktoré údajne nadobudli právoplatnosť 31. 1. 2005. V. predala svoju pohľadávku S. a. s., ktorá v cit. exekučnom konaní vystupovala na strane oprávneného...

V námietkach proti exekúcii sťažovateľ... poprel nadobudnutie právoplatnosti ako aj samotnú vykonateľnosť exekučných titulov s poukazom na ustanovenie § 24 zák. č. 71/1967 Zb., podľa ktorého mu uvedené platobné výmery nikdy neboli doručené, nakoľko sa na adrese, na ktorú mu zásielky boli doručované trvalo nezdržiaval a náhradné doručenie je v tomto prípade zo zákona vylúčené. Exekúciu žiadal zastaviť podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo právoplatným...

Okresný súd... Uznesením... zo dňa 30. 01. 2009 zamietol námietky povinného proti exekúcii.   V   odôvodnení...   sa   konajúci   súd   vôbec   nezaoberal   dôvodnosťou   námietok sťažovateľa... a vyslovil, že bolo povinnosťou povinného brániť svoje práva v pôvodnom konaní a nie až pri exekúcii. Skutočnosť, že sťažovateľ nikdy nemal vedomosti o tom, že V. eviduje voči nemu akýsi nárok, z akého titulu, či tento nárok je alebo nie je oprávnený, že sa nemal možnosť brániť voči uvedenému rozhodnutiu zákonným spôsobom – súdnou cestou, nič z toho Okresný súd...   nebral do úvahy...   Citované uznesenie je konečným súdnym rozhodnutím,   odvolanie   voči   nemu   nie   je   prípustné   a nie   je   voči   nemu   prípustné   ani dovolanie...

O existencii pohľadávky vedenej voči sťažovateľovi zo strany V. sa sťažovateľ nemal možnosť dozvedieť. Z dôvodu, že sa nezdržiaval na adrese „trvalého bydliska“ na území Slovenskej republiky, zásielky, obsahujúce popis nároku V. nemohli byť sťažovateľovi nikdy doručené   a   nemohli   nadobudnúť   právoplatnosť   spôsobom   tzv.   náhradného   doručenia. Sťažovateľ   sa   tak   nemohol   brániť   ani   v pôvodnom   správnom   konaní,   ani   následne   pri eventuálnom preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu súdnou cestou.

Sťažovateľovi, tak bolo reálne odňaté právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a   nestrannom   súde.   Ďalej   bolo   porušené   jeho   právo,   aby   sa   konanie   konalo   v   jeho prítomnosti, resp. v prítomnosti jeho ustanoveného zástupcu a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré napokon vôbec neboli vykonané. V rámci skúmania okolností doručovania Upovedomenia o začatí exekúcie na adresu sťažovateľa   v K.,   L.   8,   bolo   zistené,   že   zásielka   nebola   doručená   do vlastných   rúk sťažovateľa,   ktorý   v   čase   doručovania   nebol   na   uvedenej   adrese   prítomný.   Zásielku prevzala príbuzná sťažovateľa - jeho teta, M. M... ktorá sa stará o byt na L. 8 v Košiciach a ktorá preberá aj ojedinelé poštové zásielky, adresované niektorému z členov rodiny Š., v dôsledku čoho bol opätovne porušený zákon.

Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku sa upovedomenie o začatí exekúcie doručuje povinnému   do   vlastných   rúk,   pričom   náhradné   doručenie   povinnému,   ktorý   je   fyzickou osobou, je vylúčené...

Je   diskutabilný   aj   samotný   nárok   V.   vyčíslený   voči   neplnoletému   (v   čase odsťahovania mal sťažovateľ 14 rokov), ktorý je voči nemu uplatňovaný až v roku 2004, t. j. po 14-tich rokoch. Toto ale v tejto sťažnosti neriešime. Zákon bol porušený v momente, kedy V. označila svoje rozhodnutia doložkou právoplatnosti napriek tomu, že adresátovi nikdy neboli   doručené   a náhradné   doručovanie tu   bolo zo zákona vylúčené,   zákon bol   ďalej porušený, keď sa začalo exekučné konanie na základe neprávoplatného exekučného titulu a v neposlednom rade bol zákon porušený, keď Upovedomenie o začatí exekúcie nebolo doručené do vlastných rúk sťažovateľa, ktorý je fyzickou osobou.

Máme   za   to,   že   „zjednodušenou“   formou   rozhodovania   súd   porušil   ústavou garantované práva sťažovateľa, keď zlegalizoval neprávoplatný exekučný titul a umožnil tak pokračovať v absolútne nelegálnom exekučnom konaní.»

3. K sťažnosti sťažovateľ okrem iného pripojil:

3.1 Písomnosť z 5. mája 2008 označenú ako „Námietky proti exekúcii“, v ktorých výslovne uviedol: „... Podľa § 57 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Na základe týchto odôvodnených námietok žiadam, aby súd exekúciu, vedenú proti R. S. pre vymoženie 209.908.- Sk s prísl. v plnom rozsahu zastavil a trovami exekučného konania zaťažil oprávneného...“

3.2 Uznesenie okresného súdu sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008, ktorým boli námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietnuté. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd po odcitovaní § 50 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol:

„...   Námietky   proti   exekúcii   sú   procesnou   obranou   povinného   proti   neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, konaniu   vo   veci   samej,   proti   upovedomeniu   o   začatí   exekúcie,   prípadne   povereniu na vykonanie   exekúcie.   Relevantným   predmetom   námietok   proti   exekúcii   môžu   byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu,   inak   by   totiž   ich   relevancia   skončila   vydaním   vykonateľného   rozhodnutia,   ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Tvrdenia povinného v námietkach proti exekúcii smerujú výlučne proti exekučnému titulu a konaniu vo veci samej a nie proti exekúcii. Súd ustálil, že uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania konania vo veci samej (pôvodného konania)   a   nie   exekučného   konania   a   bolo   povinnosťou   povinného   podľa   zákona č. 273/1994 Z. z. ust. § 11 ods. 4 a ods. 5 zákona...“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1.   Okresný   súd   Košice   II.   v   konaní   49   Er/165/2008   o   zamietnutí   námietok povinného proti exekúcii porušil základné práva R. S. zaručených v:

- Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, právo na konanie štátnych orgánov iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v spojitosti s čl. 144 Ústavy SR

-   Čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR,   právo   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde

- Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, právo na preskúmanie zákonností rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom

- Čl. 48 ods. 2 právo prejednania veci v prítomnosti účastníka a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

2. Ústavný súd ruší Uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 30. 01. 2009 č. k. 49 Er/165/2008.

3. Okresný súd Košice II. je povinný zaplatiť R. S. finančné zadosťučinenie v sume 1000.- €, slovom Jedentisíc EUR.

4.   Okresný   súd   Košice   II.   je   povinný   vyplatiť   trovy   právneho   zastupovania sťažovateľa v tomto konaní vo výške jednej šestiny výpočtového základu za jeden úkon právnej pomoci, t. j. 2 x 115,90 € a 2 x režijný paušál á 6,90 €, spolu: 245,60 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľa...“

5.   Sťažovateľ   súčasne   žiadal,   aby   ústavný   súd „rozhodol   o   vydaní   dočasného opatrenia a odložil vykonateľnosť napadnutého Uznesenia č. k. 49 Er 165/2008...“.

6. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia ju prijal na ďalšie konanie. Ústavný   súd   súčasne   odložil   vykonateľnosť   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn. 49 Er 165/2008,   EX   218/2008   z   30.   januára   2009   do   právoplatnosti   jeho   rozhodnutia o ústavnej sťažnosti podanej v tejto veci.

7. Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. 1 SprV/532/2009 z 2. septembra 2009 na výzvu ústavného súdu opísal chronologický priebeh predmetného exekučného konania a k predmetu sťažnosti sa vyjadril takto: „Vo vzťahu k uzneseniu č. k. 49 Er 165/2008, Ex 218/2008   zo   dňa   30.   januára   2009   uvádzam,   že   bolo   vydané   v súlade   so   zákonom a v celom   rozsahu   poukazujem   na   jeho   odôvodnenie.“ Právna   zástupkyňa   sťažovateľa k vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala 8. septembra 2009 toto písomné stanovisko: „... citované vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, popisuje len procesný priebeh konania a v celom rozsahu sa odvoláva na odôvodnenie napadnutého Uznesenia...“

8.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich   vyjadreniami   k predmetu   sťažnosti,   v ktorých   zotrvávali   na   svojich   názoroch, dospel k záveru, že má dostatok podkladov na meritórne rozhodnutie.

II.

9. Ústavný   súd   nahliadnutím   do   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008 zistil, že:

a) Okresný súd 18. marca 2008 poveril (poverenie číslo: 5803 052799*) súdneho exekútora JUDr. L. K., K. (ďalej len „súdny exekútor“), vykonaním exekúcie na základe platobných výmerov V., pobočky v K. (ďalej len „V.“), sp. zn. 2722/1/2004 z 20. decembra 2004, sp. zn. 2722/2/2004 z 20. decembra 2004 oprávneného S., a. s., B., „proti povinnému R. S., L. č. 8, K., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 209.908,- Sk + trovy...“ (číslo exekútorského spisu EX 218/2008).

b) Podľa na rozhodnutiach V. vyznačenej doložky právoplatnosti z 2. februára 2005 predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 24. januára 2005 a stali sa vykonateľnými 31. januára 2005.

c) V. listom zo 7. februára 2006 sp. zn. 2005/1243/99/OZP oznámila sťažovateľovi, že pohľadávku voči nemu spolu v sume 209 908 Sk postúpila „dňom 9. 12. 2005 na základe písomnej   zmluvy...   na   spoločnosť   V.,   a.   s...   B...   z uvedených   dôvodov   ste   povinný pohľadávku uhradiť novému veriteľovi“. K oznámeniu nebol pripojený doklad preukazujúci jeho doručenie adresátovi.

d) Na č. l. 23 súdneho spisu je upovedomenie o začatí exekúcie z 11. apríla 2008 adresované   sťažovateľovi,   ktoré   malo   byť   podľa   kópie   doručenky „do   vlastných   rúk“ na č. l. 24   súdneho   spisu   doručené   sťažovateľovi   24.   apríla   2008.   Príjem   písomnosti je potvrdený nečitateľným podpisom označeným „v. z.“.

e)   Na   č.   l.   20-21   súdneho   spisu   je   písomnosť   právnej   zástupkyne   sťažovateľa z 5. mája 2008 adresovaná súdnemu exekútorovi označená ako „Námietky proti exekúcii“, v ktorej okrem iného uviedla: „... Môj klient sa v 09/1990 presťahoval spolu s rodičmi do USA, kde ukončil školy, zamestnal sa a doposiaľ žije a kde v roku 2001 získal aj štátne občianstvo USA...

Na   adrese   L.   8,   K.   sa   povinný   trvale   nezdržiava   od   roku   1990,   preto   zásielka, doručovaná na jeho meno a na túto adresu mu nemohla byť doručená do vlastných rúk, a nemohla mu byť doručená ani tzv. náhradným spôsobom. Z uvedeného vplýva, že platobné výmery do dnešného dňa nenadobudli právoplatnosť, a preto nemôžu byť považované za právne relevantné exekučné tituly.

Podľa § 57 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Na základe týchto odôvodnených námietok žiadam, aby súd exekúciu, vedenú proti R. S. pre vymoženie 209.908.- Sk s prísl. v plnom rozsahu zastavil a trovami exekučného konania zaťažil oprávneného...“

f) Na č. l. 26-28 súdneho spisu je uznesenie okresného súdu sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008 z 30. januára 2009 opatrené doložkou právoplatnosti z 18. marca 2009, podľa ktorej uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. februára 2009. Podľa pripojenej doručenky uznesenie prevzala 24. februára 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa. V poučení uznesenia je uvedené: „Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.).“

V odôvodnení uznesenia je ako exekučný titul uvedený „platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 32 Rob 450/2007-20 zo dňa 9. 1. 2008. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29. 5. 2008.“.

Nahliadnutím   do   súdneho   spisu   sp.   zn.   32   Rob   450/2007   ústavný   súd   zistil, že účastníkmi konania o zaplatenie sumy 111 265 Sk s príslušenstvom sú:

- žalobca L., s. r. o., L.,

- žalovaný M., s. r. o., K.

Predmetom sporu je neuhradenie faktúry za prepravné služby v už uvedenej sume. Platobný rozkaz z 9. januára 2008 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 31. januára 2008.

g) Uznesením z 9. februára 2009 uložil okresný súd sťažovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za námietky v sume 418 €.

III.

10.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

11.   Podľa   čl.   2   ods.   2   ústavy štátne   orgány   môžu   konať iba na základe   ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia   sú   pri   výkone   svojej   funkcie   nezávislí   a   pri   rozhodovaní   sú   viazaní ústavou, ústavným   zákonom,   medzinárodnou   zmluvou...   a zákonom.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy každý   sa   môže domáhať zákonom   ustanoveným postupom   svojho práva   na nezávislom a nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky.   Podľa   čl.   46   ods.   2   ústavy   kto   tvrdí,   že   bol   na   svojich   právach   ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto   rozhodnutia...   Podľa   čl.   48 ods.   2   ústavy   každý   má právo,   aby sa   jeho vec... prerokovala...   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom... Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v... čl. 46... ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

12.   Ústavný   súd   v   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   uviedol,   že   podstata základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu   ochranu nespočíva   len v práve domáhať sa súdnej   ochrany, ale túto aj v určitej   kvalite,   t.   j.   zákonom   ustanoveným   postupom   súdu,   dostať.   Ďalej   uviedol,   že postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Napokon zdôraznil, že   ochranu   základným   právam   a   slobodám   poskytujú   predovšetkým   všeobecné   súdy, pričom ústavný súd súdnu ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Exekučným poriadkom, Správnym   poriadkom,   Občianskym   súdnym   poriadkom)   je   súčasne   aj   porušením základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).

13. Podstatou sťažovateľových námietok prezentovaných jeho právnou zástupkyňou v námietkach proti exekúcii (a súčasne aj žiadosti o zastavenie exekúcie), ako aj v ústavnej sťažnosti je jeho tvrdenie o nenadobudnutí právoplatnosti a aj vykonateľnosti exekučného titulu   (v danom   prípade   rozhodnutí   –   platobných   výmerov   V.   z 21.   decembra   2004) z dôvodu jeho nedoručenia zákonom predpísaným spôsobom sťažovateľovi. Namietal tiež nedoručenie mu (ako povinnému) upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk [§ 49 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Podľa názoru sťažovateľa tým, že sa okresný súd nezaoberal ním tvrdenými právne relevantnými skutočnosťami a nezastavil exekúciu, porušil jeho v bode 1 petitu sťažnosti označené základné práva zaručené ústavou.

14. Podľa čl. 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu... Podľa ods. 2 písm. f) a g) citovanej právnej normy možno podľa tohto zákona   vykonať   exekúciu   aj   na   podklade   vykonateľných   rozhodnutí   orgánu   verejnej správy... a platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov...

Podľa   §   42   ods.   2   Exekučného   poriadku   potvrdením   o   vykonateľnosti   opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 2 orgán na to oprávnený.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na   vykonanie   exekúcie,   návrh   na   vykonanie   exekúcie   a   exekučný   titul...   Ak   súd   zistí rozpor...   exekučného   titulu   so   zákonom,   žiadosť   o   udelenie   poverenia   na   vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie   upovedomí   povinného...   o   začatí   exekúcie,...   povinného   vyzve,   aby   uspokojil pohľadávku   oprávneného   alebo   aby   do   14   dní   od   doručenia   upovedomenia   o   začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50.

Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa   doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný   môže   vzniesť   u exekútora... námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré... bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Podľa § 51 Exekučného poriadku pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2... môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer...

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj   bez   návrhu   môže   súd   povoliť   odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným...

Podľa   §   59   Exekučného   poriadku   pred   zastavením   exekúcie   vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 súd si môže vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne platobný výmer...

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej pripojených už citovaných písomností (body   1   až   5),   ako   aj   obsahu   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp. zn.   49   Er   165/2008, EX 218/08   (predovšetkým   bod   9),   s prihliadnutím   na   spôsob   a rozsah   aplikácie   už citovaných   ustanovení Exekučného poriadku   v predmetnej veci,   ako aj svoju   judikatúru ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanej exekučnej veci nebola sťažovateľovi poskytnutá súdu ochrana v kvalite a rozsahu zaručenom ustanovením čl. 46 ods. 1 ústavy.

16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení   každého   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv   na   súde.   Tomuto   oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1   ústavy).   Reálne   uplatnenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   predpokladá,   že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   ústavy.   Všeobecný   súd   musí   teda   vykladať   a   používať   ustanovenia   všeobecne záväzných   právnych   predpisov   (v   danom   prípade   aj   Exekučného   poriadku)   v   súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom   konaní   materiálnu   ochranu   zákonnosti   tak,   aby   bola   zabezpečená   spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku).

17.   Ústavný   súd   sa predovšetkým   nestotožňuje   s názorom   okresného   súdu prezentovaným   v odôvodnení   namietaného   rozhodnutia   z 30.   januára   2009   (ktorým zamietol   námietky   povinného   proti   exekúcii),   podľa   ktorého „Tvrdenia   povinného v námietkach proti exekúcii smerujú výlučne proti exekučnému titulu a konaniu vo veci samej a nie proti exekúcii. Súd ustálil, že uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania konania vo veci samej (pôvodného konania) a nie exekučného konania a bolo povinnosťou povinného   podľa   zákona   č.   273/1994   Z.   z.   ust. § 11   ods.   4   a   ods.   5   zákona“ (tieto ustanovenia o prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti poistenca, resp. povinnosti oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti   štátu   platiť   za   neho   poistné,   okresný   súd   citoval).   V tejto   súvislosti   neušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ je aj cudzím štátnym príslušníkom s dlhodobým miestom   pobytu   v cudzine.   Okresný   súd   sa   vo   svojom   rozhodnutí   už   na   prvý   pohľad nevysporiadal so sťažovateľovou argumentáciou odôvodňujúcou jeho tvrdenia (bod 9 písm. e/),   nerozhodoval   ani   o jeho   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   a vzhľadom   na   podstatu námietok   sťažovateľa,   t.   j.   jeho   tvrdenie   o nevykonateľnosti   exekučného   titulu, nepostupoval   dôsledne   pri   realizácii   možnosti   overenia   si   sťažovateľom   tvrdenej skutočnosti na orgáne, ktorý vydal exekučné tituly, čím si nevytvoril dostatočný skutkový (extrémny   nedostatok   relevantných   skutkových   zistení)   a potom   aj   právny   základ oprávňujúci   ho rozhodnúť súladne   s naplnením základného   práva   sťažovateľa   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

18. Ústavný súd na rozdiel od tvrdenia okresného súdu zastáva názor, že exekútor ani exekučný   súd   nie   sú   bezvýhradne   viazaní doložkou   vykonateľnosti,   ktorou   sú   opatrené rozhodnutia   iných   orgánov   a posudzujú   otázku   vykonateľnosti   takýchto   rozhodnutí samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva tiež z už citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe rozhodnutia uvedeného v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť (§   51   a § 59 Exekučného poriadku)   požiadať orgán, ktorý   takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo inej   platobnej   povinnosti   a k ním   prislúchajúcim   sankciám   a pod.),   ktoré   sa   použili   pri vydaní   a správoplatňovaní   rozhodnutia   a mali   vplyv   na jeho   vykonateľnosť   (pozri   tiež komentár k § 57 až § 59, bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: Exekučný poriadok, komentár. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5).

19. Arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť namietaného rozhodnutia okresného súdu zvýrazňuje tiež skutočnosť, že okresný súd v odôvodnení zamietavého uznesenia ako na vec sa vzťahujúci exekučný titul označil „platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 32 Rob 450/2007-20 zo dňa 9. 1. 2008“, ktorý s prerokúvanou exekučnou vecou nijako nesúvisí (pozri bod 9 písm. f/).

20.   Keďže   okresný   súd   v posudzovanom   konaní   nepostupoval   dôsledne   pri poskytovaní právnej ochrany vyplývajúcej sťažovateľovi z čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd vyhovel   sťažovateľovej   sťažnosti   v časti   namietajúcej   porušenie   tohto   jeho   základného práva.

21. V súvislosti s porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu   v posudzovanej veci došlo súčasne aj k porušeniu základného práva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože nezisťovaním podstatných skutočností podmieňujúcich osvedčenie existencie exekučného titulu nebolo umožnené sťažovateľovi aktívne   ovplyvňovať   proces   preukazovania   dôvodnosti   (resp.   pravdivosti)   jeho   tvrdení a dôkazov, ktorými argumentoval vo svojich námietkach proti exekúcii z 5. mája 2008.

22. Keďže ústavný súd konštatoval porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, je potrebné vysloviť v nadväznosti na vzájomnú obsahovú spojitosť aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy a povinnosti vyplývajúcej z čl. 144 ods. 1 ústavy.

23.   Z týchto   dôvodov   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené   v bode   1 výrokovej časti nálezu.

24.   Vo   zvyšnej   časti   (namietanie   porušenia   základného   práva   zaručeného   čl.   46 ods. 2 ústavy) ústavný súd návrhu sťažovateľa pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným   postupom   (resp.   rozhodnutím)   okresného   súdu   a tvrdeným   porušením označeného základného práva nevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu).

25. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil predmetné uznesenie okresného súdu (pozri   bod   4).   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

26. Ústavný súd rozhodol o porušení základných práv sťažovateľa, a preto rozhodol aj o zrušení uznesenia okresného súdu sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008 z 30. januára 2009 (bod 2 výroku nálezu).

27. Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €. Svoj návrh   v sťažnosti   neodôvodnil.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vychádza zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky   súd pre ľudské   práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu nijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení sťažovateľom označených práv. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný   súd   za   dôležité   zdôrazniť   aj   to,   že   jeho   právomoc   priznať primerané finančné zadosťučinenie   podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   sťažovateľovi,   ktorého   sťažnosti   vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za porušenie základného   práva,   ale   má   len   akcesorickú   povahu.   Satisfakčný   potenciál   rozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným   titulom   pre   domáhanie sa   tejto   ochrany.   Takýmto   titulom   je   len   a   výlučne potreba   chrániť   konkrétne   základné   právo   sťažovateľa   a   prostredníctvom   tohto   práva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03).

29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami, hoci zákon mu to ukladá (podobne napr. II. ÚS 36/02, II. ÚS 143/02). Navyše pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal do úvahy všetky okolnosti v súvislosti s postupom a namietaným uznesením okresného súdu a dospel k záveru, že vyslovenie porušenia označeného základného práva sťažovateľa a zrušenie namietaného uznesenia okresného súdu je vzhľadom na reálne právne účinky tohto   uznesenia   dostatočným   uplatnením   právomoci   ústavného   súdu.   Preto   žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku.

30.   Podľa   ustanovenia   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. V zásade úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania   a   spísanie   sťažnosti   z   23.   apríla   2009,   pričom   podanému   stanovisku z 8. septembra 2009 (k vyjadreniu okresného súdu) ústavný súd nepriznal ústavnoprávny význam.   Odmena   za   jeden   úkon   právnych   služieb   v   zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2009 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 695,41 €, t. j. 115,90 €, a režijný paušál 6,95   €,   teda   spolu   122,85   €.   Odmena   advokátke   za   poskytnuté   služby   v   konaní   pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu   245,70   €.   Keďže   sťažovateľ   požadoval   náhradu   trov   konania   v sume   245,60   €, ústavný súd jeho návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009