znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 203/06-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. októbra 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   Z.   S.,   V.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Z.   P.,   P.,   vo   veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 936/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 936/98 p o r u š i l základné   právo   Z.   S.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Z. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Z. S.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 786 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatšesť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Kežmarok p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   Z.   P.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 21. júna 2006   č.   k.   I.   ÚS   203/06-7   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Z. S., V. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 936/98 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplynulo, že: «(...) Sťažnosť smeruje proti konaniu 3 C 936/98 vedenom na Okresnom súde Kežmarok o ochranu osobností.

V termíne 16. 4. 1998 som podala návrh na ochranu osobností proti Š. V., bytom V. OS Kežmarok odstúpil uvedený návrh bezdôvodne na OS Poprad dňa 17. 6. 1998, hoci som podala návrh na OS Kežmarok. KS Prešov vrátil vec OS Kežmarok dňa 3. 8. 1998 z dôvodu jeho príslušnosti na konanie. Okresný súd Kežmarok v tejto veci rozhodol rozsudkom dňa 30. 4. 1999 s tým, že moju žalobu zamietol. Konanie o žalobe na ochranu osobnosti sa ešte vtedy podľa účinného § 200i ods. 4 OSP malo skončiť najneskôr do konca jedného roka od podania žaloby na súde. (...)

Súd v dobe od 3. 5. 2005 do 21. 4. 2006 už vo veci vôbec nekonal. A samozrejme, že nekonal ani predtým tak, ako mal konať.

Konanie   na   ochranu   osobností   nie   je   v tomto   prípade   konanie   zložité.   Zložitosť právneho a skutkového posúdenia záviselo na prejednávajúcom sudcovi, ktorý bol neskôr vylúčený z konania pre jeho zaujatosť voči mojej osobe tento urobil mnoho procesných a neodborných chýb. Svojim správaním som sa na prieťahoch v konaní nepodieľala. Som stará a chorá osoba, ktorá sa bráni stále pretrvávajúcim útokom odporcu, ktoré sú sústavné a intenzívne a preto som hľadala súdnu ochranu. Počas obdobia od 16. 4. 1998 – doteraz mi nebola poskytnutá. (...)

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby ústavný súd (...) o mojej sťažnosti rozhodol:

1. Právo Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom v Kežmarku vo veci 3 C 936/98 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva Z. S. primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 (...), ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť jej do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu. (...). Podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde navrhujem, aby súd priznal aj trovy právneho zastúpenia (...).»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. R. B., listom z 31. júla 2006 sp. zn. 1Spr. 0/354/2006 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 13. septembra 2006.

2.1   Predseda   okresného   súdu   poukázal   na   chronológiu   vykonaných   úkonov v napadnutom konaní, ako aj nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) Sudkyňa JUDr. I. J. mala do senátu vec pridelenú dňom 21. 7. 2005. Potom ako vyššie   uvedený   sudca   JUDr.   K.   bol   z dôvodu   predpojatosti   Krajským   súdom   v Prešove vylúčený   z prejednávania   a rozhodovania   v predmetnej   veci.   Dňa   7. 4. 2006   sudkyňa zreferovala   spis   a nariadila   pojednávanie   na   termín   20.   apríla   2006.   Ide   o rozsiahly a pomerne náročný spisový   materiál,   ktorý   bolo   potrebné   riadne   si   preštudovať,   zvlášť potom ako jej vec bola pridelená do senátu po dvoch zrušujúcich rozhodnutiach krajského súdu a samozrejme sa jedná o jednu z mnohých nachádzajúcich sa v jej senáte a to tak z oddelenia C, Cb, S, U, P, T, Er. Dňa 25. apríla 2006 bol vyhlásený rozsudok (...). (...) Ako som už uviedol dotknutý sudca JUDr. A. K. čerpal dovolenku do 14. 8. 2006 vrátane. Dňa 15. 8. 2006 som mu predložil spisový materiál so žiadosťou, aby sa k nemu v súvislosti   s ústavnou   sťažnosťou   vyjadril.   Z jeho   vyjadrenia,   ktoré   je   zažurnalizované v spisovom materiály vyplýva, že spis mu bol pridelený dňa 2. 7. 1998. Od 3. 6. 2000 do 1. 9.   2000   čerpal   dlhodobú   dovolenku.   Od   1.   9.   2000   do   6. 6. 2002   bol   mimo   výkonu povolania a spis mal odňatý. K obsahu sťažnosti uviedol akurát to, že spor od samého začiatku   poznačený   určitou   nervozitou,   ktorá   vládla   medzi   účastníkmi   konania   a ich právnou zástupkyňou. Rešpektuje uznesenie krajského súdu o vylúčení z konania a naďalej trvá   na   tom,   že   nie   je   zaujatý   voči   žiadnemu   z účastníkov   konania   a preto   nemal   byť z konania   vylúčený.   Poukázal   na   svoje   vyjadrenie   k námietke   zaujatosti   žalobkyne   a na rozpor medzi dôvodmi sťažnosti a námietky zaujatosti. (...)

Po oboznámení sa so spisovým materiálom uvádzam, že v priebehu roku 1998 sudca konal priebežne a dňa 30. 4. 1999 vyhlásil rozsudok. V tomto období od podania návrhu bol spis   dvakrát   mimo   Okresného   súdu   v Kežmarku,   raz   bol   postúpený   z dôvodu   miestnej príslušnosti   (aj   keď   nesprávne)   Okresnému   súdu   v Poprade   a druhýkrát   bol   predložený Krajskému   súdu   v Prešove   za   účelom   rozhodnutia   o námietke   zaujatosti   voči   JUDr.   K. Po vykonaný procesných úkonov, potom ako súd obdržal odvolanie proti rozsudku bola vec dňa 8. 11. 1999 predložená Krajskému súdu v Prešove. Krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec dňa 30. 5. 2000 vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V období od 3. 6. 2000 do 1. 9. 2000 bol JUDr. K. na dovolenke a od 1. 9. 2000 do 6. 6. 2002   mal   pozastavený   výkon   funkcie   sudcu.   V tomto   období   ako   ma   informovala tajomníčka p. H. bol spis pridelený do senátu sudcu JUDr. Ť. V spise na č. l. 130 sa, ale nachádza referát podľa ktorého bola kancelária povinná doručiť uznesenie krajského súdu od JUDr. B. Ďalší úkon v spise bol vykonaný až JUDr. K. dňa 17. 6. 2002. Musím teda konštatovať,   že   v tomto   období   trvajúcom   takmer   dva   roky   došlo   k prieťahu   v konaní. Zároveň,   ale   musím   konštatovať,   že   každý   z tunajších   sudcov   vybavuje   viacero   druhov agend, má množstvo svojich spisov v senáte. Počet sudcov na tunajšom súde je dlhodobo poddimenzovaný a preto evidentne bolo cítiť a muselo sa to odraziť aj na kvalite práce, keď chýbal ďalší sudca. Po tomto období sa ďalej vo veci konalo. V apríli 2003 bol vyhlásený rozsudok, voči ktorému žalovaná opätovne podala odvolanie a krajský súd ho opätovne zrušil.   Spis   bol   tunajšiemu   súdu   vrátený   krajským   súdom   dňa   3.   9.   2004.   Uznesenie z krajského   súdu   spolu   s termínom   bolo   doručované   v marci   2005.   Na   pojednávaní 5. 4. 2005 právna zástupkyňa žalobkyne vzniesla námietku predpojatosti voči sudcovi a túto zdôvodnila podaním, ktoré súd obdržal 11. 4. 2005. Dňa 3. 5. 2005 sa prvostupňovému súdu   vrátil   spisový   materiál   s uznesením   krajského   súdu   o vylúčení   JUDr.   K. z prejednávania   a rozhodovania   veci.   Keďže   došlo   k pisárskej   chybe   a v tomto   uznesení bolo uvedené, že ide o sudcu Okresného súdu v Poprade, spis bol opätovne predložený krajskému súdu a vrátil sa 20. 5. 2005. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 6. 2005. Pokiaľ ide o ďalší pohyb v spise a vykonávané procesné úkony poukazujem na svoju odpoveď z 31. 7. 2006.

V závere môžem len konštatovať, že od roku 1998 kedy vec napadla na tunajší súd až doposiaľ pri zohľadnení už uvedených objektívnych okolností, sa vo veci priebežne konalo, samozrejme až na obdobie od 1. 9. 2000 do 6. 6. 2002. Ako som už uviedol, aj v tomto období svoju úlohu zohrali aj objektívne okolnosti.

Netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti:

„(...)   Ako   je   z vyjadrenia   zrejmé   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 936/98 došlo ku porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto prieťahy predseda Okresného súdu Kežmarok v období od 1. 9. 2000 do 6. 6. 2002 uznáva. Zo samotného vyjadrenia je však zrejmé, že JUDr. K. nekonal už od 30. 5. 2005 a nie od 1. 9. 2000, ako sa uvádza vo vyjadrení. Teda prieťahy trvali viac ako dva roky.

Zároveň Vám oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

Trovy právneho zastúpenia si uplatňujem v celkovej výške 5 786,- Sk a to v zmysle § 11 ods. 2 Vyhl. 655/2004 Z. z. 2 x 2 730,- Sk za dva úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava   zastúpenia   2/   stanovisko   zo   dňa   13.   9.   2006)   a v zmysle   §   16   ods.   3   Vyhl. 655/2004 Z. z. (...).“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať   ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 936/98:

Dňa   16.   apríla   1998   podala   sťažovateľka   na   okresnom   súde   žalobný   návrh na ochranu osobnosti proti Š. V. (ďalej aj „odporca“).

Dňa   21.   apríla   1998   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a súčasne vyžiadal spis č. Pr – 80, 81/98 od Okresného úradu v K.

Dňa 5. mája 1998 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok vo výške 4 000 Sk, napriek tomu následne požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 12. mája 1998 bol návrh na začatie konania zaslaný odporcovi na vyjadrenie a sťažovateľka bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2 000 Sk v lehote 8 dní pod následkom zastavenia konania.

Dňa 3. júna 1998 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila súdu, že súdny poplatok v sume 4 000 Sk bol zaplatený 5. mája 1998.

Dňa 17. júna 1998 sťažovateľka oznámila mená svedkov, ktorých navrhla vo veci vypočuť a súčasne podala návrh na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku.Dňa 17. júna 1998 sudca dal úpravou kancelárii pokyn zaslať spis Okresnému súdu Poprad ako miestne príslušnému súdu a upovedomiť o tom účastníkov.

Dňa 19. júna 1998 sa odporca vyjadril k návrhu. Dňa 27. júla 1998 bol spis doručený Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) na rozhodnutie o miestnej príslušnosti.

Dňa 3. augusta 1998 krajský súd uznesením sp. zn. 4 Nc 39/98 rozhodol, že miestne príslušný súd v posudzovanej veci je Okresný súd Kežmarok.

Dňa 28. septembra 1998 bol spis doručený okresnému súdu. Dňa 30. septembra 1998 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. október 1998. Dňa 9.   októbra   1998   odporca   požiadal   súd,   aby zadovážil   listinné dôkazy, ktoré navrhol vykonať a súčasne splnomocnil svojím právnym zastupovaním v napadnutej veci Mgr. B. B.

Dňa 14. októbra 1998 sudca dal úpravou kancelárii pokyn vyžiadať spis Krajského riaditeľstva Policajného zboru v P. (ďalej len „krajská polícia“) č. j. KRP–205/sť-98.Dňa 23. októbra 1998 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. november 1998 za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 26. októbra 1998 sudca dal úpravou kancelárii pokyn na predvolanie označených svedkov.

Dňa 26. októbra 1998 krajská polícia oznámila súdu, že žiadaný spis neeviduje.Dňa 28. októbra 1998 sťažovateľka doručila súdu svoje stanovisko k navrhnutým svedkom.

Dňa 28. októbra 1998 sťažovateľka podala návrh na vylúčenie sudcu JUDr. A. K. Súčasne doručila   súdu   svoje   stanovisko   k navrhnutým   svedkom   a doručila   súdu   listinný dôkaz.

Dňa   29.   októbra   1998   sa   konajúci   sudca   vyjadril   k námietke   zaujatosti,   pričom uviedol,   že   sa   necíti   byť   zaujatý.   Súčasne   dal   úpravou   kancelárii   pokyn   odoslať   spis Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 30. novembra 1998 bol spis doručený krajskému súdu. Dňa 5. marca 1999 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s uznesením krajského súdu z 15. februára 1999 č. k. 4 Nc 71/98-83, ktorým krajský súd rozhodol, že JUDr. A. K. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Dňa 1. apríla 1999 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 16. apríl 1999.Dňa   14.   apríla   1999   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   ospravedlnila   svoju   i sťažovateľkinu neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. apríl 1999.

Dňa 16. apríla 1999 bolo pojednávanie odročené na 30. apríl 1999.Dňa 27. apríla 1999 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila súdu ospravedlnenie svojej i sťažovateľkinej neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 30. apríl 1999.

Dňa 30. apríla 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd zamietol návrh sťažovateľky.

Dňa 31. mája 1999 sťažovateľka doručila súdu odvolanie splnomocnenia na právne zastúpenie udelené JUDr. V. R. a súčasne doložila splnomocnenie udelené JUDr. Z. K.Dňa 22. júla 1999 podala sťažovateľka odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu z 30. apríla 1999.

Dňa   7.   septembra   1999   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 4 000 Sk a súčasne, aby bolo odvolanie zaslané odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 15. novembra 1999 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní.

Dňa 1. decembra 1999 konajúci sudca krajského súdu nariadil termín pojednávania na 26. január 2000.

Dňa 13. januára 2000 sa odporca vyjadril k odvolaniu sťažovateľky.Dňa 25. januára 2000 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 26. január 2000.

Dňa   26.   januára   2000   bolo   pojednávanie   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania odročené na neurčito.

Dňa 18. februára 2000 sudca krajského súdu nariadil pojednávanie na 27. marec 2000. Dňa   27.   marca   2000   sa   uskutočnilo   odvolacie   pojednávanie.   Krajský   súd   zrušil napadnuté   rozhodnutie   a vec   vrátil   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie   konanie   a nové rozhodnutie.

Dňa 30. mája 2000 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 6. júna 2000 sťažovateľka požiadala súd o predvolanie svedkyne A. S.Dňa 6. júna 2000 právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu.

Dňa 25. októbra 2000 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby uvedené uznesenie krajského súdu bolo doručené účastníkom konania.

Dňa 6. júna 2002 konajúci sudca úradným záznamom zaznamenal prevzatie spisu z civilnej kancelárie.

Dňa   17.   júna   2002   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   predložila   doklady   o svojich príjmoch a majetkových pomeroch v súvislosti s jej žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 10. júla 2002 sťažovateľka doručila súdu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 8. augusta 2002 súd nariadil vo veci pojednávanie na 1. október 2002.

Dňa 12. septembra 2002 súd uznesením č. k. 3 C 936/98-140 oslobodil sťažovateľku od zaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 25. septembra 2002 sudca preročil termín pojednávania nariadeného z 1. októbra 2002 na 17. október 2002.

Dňa 27. septembra 2002 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 1. októbra 2002 zo zdravotných dôvodov.

Dňa   2.   októbra   2002   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   súd   o zrušenie termínu pojednávania vytýčeného na 17. október 2002 z dôvodu kolízie termínov. Dňa   4.   októbra   2002   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn   na   preloženie   termínu pojednávania na 31. október 2002.

Dňa   28.   októbra   2002   sťažovateľka   doručila   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   na pojednávaní nariadenom na 31. október 2002 zo zdravotných dôvodov.

Dňa 31. októbra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd uznesením priznal sťažovateľke   oslobodenie   od   súdneho   poplatku.   Pojednávanie   bolo   odročené   na 12. december 2002.

Dňa 26. novembra 2002 právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla výsluch svedkov. Dňa   4.   decembra   2002   Okresný   úrad   v K.   oznámil   súdu,   že   vyžiadaný   spisový materiál z relevantných dôvodov nemôže zaslať.

Dňa   12.   decembra   2002   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   pripustil spresnenie návrhu podľa podania zo 6. júna 2000. Pojednávanie bolo odročené na 4. február 2003 s tým, že bude predvolaná svedkyňa a účastníci mali v lehote 5 dní označiť všetky dôkazy, ktoré navrhujú vykonať.

Dňa 23. decembra 2002 sťažovateľka, ako aj odporca oznámili súdu mená a adresy svedkov.

Dňa   28.   januára   2003   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn   preročiť   nariadené pojednávanie   na   27.   február   2003,   predvolať   svedkov   a uznesením   uložiť   účastníkom konania povinnosť zložiť zálohu na svedočné.

Dňa   3.   februára   2003   sťažovateľka   doručila   odvolanie   proti   uzneseniu   sp.   zn. 3 C 936/98 z 29. januára 2003.

Dňa   10.   februára   2003   súd   požiadal   Okresný   úrad   v K.   a Okresné   riaditeľstvo Policajného   zboru   K.   (ďalej   len   „policajný   zbor“)   o doloženie   spisov,   ktoré   sa   týkajú účastníkov súdneho sporu.

Dňa   27.   februára   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 27. marec   2003   s tým,   že   súdu   budú   musieť   byť   doručené   žiadané   písomnosti   od policajného zboru.

Dňa 27. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 1. apríl 2003 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 1. apríla 2003 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh sťažovateľky zamietol a trovy konania účastníkom nepriznal.

Dňa 30. apríla 2003 sudca požiadal predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na napísanie rozhodnutia. Predseda súdu súhlas udelil.

Dňa 16. mája 2003 bol predmetný rozsudok doručovaný účastníkom konania.Dňa 30. mája 2003 sťažovateľka doručila súdu odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 6. júna 2003 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie odporcovi.Dňa 15. júla 2003 sa odporca vyjadril k odvolaniu.Dňa 19. augusta 2003 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.

Dňa   28.   septembra   2003   sťažovateľka   splnomocnila   JUDr.   V.   R.   právnym zastupovaním v predmetnej veci.

Dňa   3.   septembra   2004   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   spolu   s uznesením z 21. júna 2004 sp. zn. 4 Co 360/03, 4 Co 130/04, ktorým krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 10. januára 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. apríl 2005. Dňa 5. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že spis bude odstúpený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcu, ktorú vzniesla sťažovateľka.

Dňa 11. apríla 2005 sťažovateľka doručila súdu dôvody ním vznesenej námietky. Dňa 12. apríla 2005 zákonný sudca sa vyjadril k námietke zaujatosti. Dňa 14. apríla 2005 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenej námietke zaujatosti.

Dňa 3. mája 2005 bol spis   vrátený okresnému súdu   s uznesením krajského súdu z 18. apríla 2005 č. k. 2 NcC 26/05-239, ktorým sa rozhodlo, že sudca okresného súdu JUDr. A. K. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania napadnutej veci.

Dňa 9. mája 2005 sudca dal úpravou kancelárii pokyn požiadať krajský súd o opravu uvedeného uznesenia.

Dňa 12. mája 2005 bol spis doručený krajskému súdu.Dňa 12. mája 2005 krajský súd opravil výrok svojho uznesenia č. k. 2 NcC 26/05-239.Dňa 20. mája 2005 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom ostatné rozhodnutie krajského súdu bolo doručené účastníkom konania.

Dňa 21. júla 2005 bol spis pridelený sudkyni JUDr. I. J. Dňa 7. apríla 2006 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 20. apríl 2006. Dňa 20. apríla 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. apríl 2006 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 25. apríla 2006 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh zamietol a účastníkom   trovy   konania   nepriznal.   Sudkyňa   požiadala   predsedu   okresného   súdu o predĺženie lehoty na napísanie rozsudku do 25. júla 2006. Predseda súdu súhlas udelil. Dňa 25. júla 2006 bol rozsudok písomne vyhotovený a bol doručovaný účastníkom konania.

Dňa 14. augusta 2006 sťažovateľka doručila súdu svoje odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 3 C 936/98-271 z 25. apríla 2006.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 3 C 936/98, v ktorom sťažovateľka vystupuje   ako   navrhovateľka,   došlo   k porušeniu   jej   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   neprimeraná dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu v danom prípade nebola závislá od zložitosti veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to konkrétne od 30. mája 2000   do   17.   júna   2002   (viac   ako   dvadsaťštyri   mesiacov),   od   3. septembra   2004   do 10. januára 2005 (štyri mesiace) a od 20. mája 2005 do 7. apríla 2006 (takmer jedenásť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej troch rokov a troch mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). Uvedené   obdobia   nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné,   pretože   k uvedeným zbytočným   prieťahom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci,   ale   predovšetkým   v dôsledku postupu súdu.  

V daných súvislostiach ústavný súd nemohol opomenúť, že predmetom konania pred okresným súdom bolo rozhodovanie o ochrane osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať na ťarchu   účastníkom súdneho   konania a   mieru   ochrany   ich   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 25. apríla 2006 bol v napadnutej veci vyhlásený rozsudok č. k. 3 C 936/98-271, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ktoré odôvodnila tým, že je „stará a chorá osoba, ktorá sa bráni stále pretrvávajúcim útokom odporcu, ktoré sú sústavné a intenzívne a preto som hľadala súdnu ochranu. Počas obdobia od 16. 4. 1998 – doteraz mi nebola poskytnutá“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na význam uplatneného práva pre sťažovateľku považuje za primerané vo výške 60 000 Sk.

Z uvedených dôvodov o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 5. mája 2006 a podanie písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu   13.   septembra   2006).   Za   tri   úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena dvakrát 2 730 Sk a režijný paušál dvakrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o   odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších   predpisov).   Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú v danom prípade sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   si   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne uplatnila   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej   služby   a tieto   trovy vyčíslila v sume 5 786 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2006