znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 202/2018-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., Májová 1582, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. PhDr. Peter Strapáč, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 72 Ek 225/2017 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 72 Ek 225/2017.

2. Sťažovateľka v úvode sťažnosti uviedla, že jej „Sťažnosť smeruje proti: Okresnému súdu Bratislava I“ a sťažnosť podáva vo veci porušenia označených základných a iných práv „postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnej veci oprávneného: ⬛⬛⬛⬛ proti povinnému ⬛⬛⬛⬛ o vymoženie 1 109,60,- Eur s príslušenstvom, vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 72Ek/225/2017“.

3. V dôvodoch podanej sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Dňa 06.12.2017 bol na Okresný súd Banská Bystrica podaný návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 04.01.2018 nám bol doručený email od Okresného súdu Banská Bystrica, v ktorom nám oznamujú, že v exekučnej veci 72Ek/225/2017 vyzvali Okresnú sud Bratislava I, aby oznámili, či mala osoba, ktorá vydala exekučný titul - Platobný rozkaz č. k. 38Cb/169/2016 zo dňa 02.06.2017 ku dňu rozhodnutia platný mandátny certifikát, nakoľko výsledok overenia autorizácie bol označený ako neplatný, a preto naň Okresný súd Banská Bystrica nemôže prihliadať.

Následne na to nám bola doručená od Okresného súdu Banská Bystrica výzva na odstránenie vád návrhu z dôvodu, že je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie v časti J, elektronického formulára prílohy oznámenie Okresného súdu Bratislava I. o platnosti, resp. o neplatnosti mandátneho certifikátu osoby, ktorá vydala exekučný titul

-platobný rozkaz č. k. 38Cb/169/2016 zo dňa 02.06.2017 ku dňu vydania rozhodnutia nakoľko výsledok overenia autorizácie bol označený ako neplatný.

Na uvedenú výzvu sme reagovali sťažnosťou, ktorú sme adresovali jednak Okresnému súdu Banská Bystrica a jednak Okresnému súdu Bratislava I. V sťažnosti sme poukázali na to, že my nemôžeme zasahovať do platnosti alebo neplatnosti mandátneho certifikátu. Ide o otázku, ktorú by si mali medzi sebou vyriešiť súdy navzájom v rámci súčinnosti. Máme za to, že sa nejedná o vadu návrhu, za ktorú zodpovedá klient alebo advokát, taktiež máme za to, že ide o vadu, ktorú ani advokát ani klient nie je schopný odstrániť a jediný, kto tak môže urobiť je Okresný súd Bratislava I v spolupráci s Okresným súdom Banská Bystrica. Avšak Okresný súd Banská Bystrica sa nevedel spojiť s Okresným súdom Bratislava I, tak vyzval sťažovateľa, aby odstránil vady návrhu. Na záver sme uviedli, že týmto konaním resp. nekonaním súdov dochádza k poškodzovaniu záujmov oprávnených, keďže títo sa dostávajú do znevýhodneného postavenia, keď si nemôžu uplatňovať svoje práva v exekučnom konaní.

Na predmetnú sťažnosť nám odpovedal len podpredseda súdu Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý vo svojej odpovedi uvádza, že exekučný titul - platobný rozkaz č. k. 38Cb/169/2016 zo dňa 02.06.2017 bol podpísaný sudkyňou Okresného súdu Bratislava I mandátnym certifikátom, pričom pri skúmaní príloh bolo zistené, že výsledok overenia autorizácie uvedeného exekučného titulu bol vyhodnotený ako neplatný. Na základe uvedených skutočností vyzýval Okresný súd Banská Bystrica Okresný súd Bratislava I, aby oznámil, či mala osoba, ktorá vydala exekučný titul - platobný rozkaz č. k. 38Cb/169/2016 zo dňa 02.06.2017 ku dňu vydania rozhodnutia platný mandátny certifikát. Do dnešného dňa však Okresný súd Bratislava I nereagoval na výzvy Okresného súdu Banská Bystrica. V dôsledku skutočnosti, že sa Okresný súd Banská Bystrica nevedel spojiť s Okresným súdom Bratislava I, tak vyzval oprávneného, aby predmetnú vadu napravil. A predmetnú sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.

Máme za to, že týmto spôsobom sa Okresný súd Banská Bystrica bezstarostným spôsobom zbavil svojej zodpovednosti, keďže nevedel vyriešiť predmetnú situáciu, preniesol túto na sťažovateľa, aby sa snažil vyriešiť situáciu, ktorá však nevznikla v dôsledku jeho zavinenia, ale v dôsledku nesprávne vydaného platobného rozkazu 38Cb/169/2016 zo dňa 02.06.2017. Sťažovateľ nemôže zasahovať do činnosti Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Bratislava I a nemôže zabezpečiť platnosť mandátneho certifikátu. Je to povinnosť súdov a sudcov, ktorí by mali v rámci vzájomnej súčinnosti takéto problémy odkomunikovať a napraviť ich, pretože z pozície sťažovateľa alebo jeho advokáta takáto kompetencia nie je možná a sťažovateľ sa tak v dôsledku neschopnosti komunikácie dvoch súdov medzi sebou dostáva do nepriaznivej situácie a vzniká mu tak škoda.

Taktiež sme na okresný súd Bratislava I podávali sťažnosť dňa 21.02.2018 a dňa 03.04.2018 opakovanú sťažnosť (urgenciu) a do dnešného dňa nám nebolo na predmetné sťažnosti odpovedané, čo je už viac ako dve mesiace. V zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch musí byť sťažnosť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. Je teda zrejme, že Okresný súd Bratislava I na túto sťažnosť neodpovedal v zákonom ustanovene lehote. Okresný súd Bratislava I okrem toho, že sním nie je možná žiadna súčinnosť, porušil aj § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

Máme za to, že takýmto konaním, resp. nekonaním Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Bratislava I bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie.

Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I nekonali vo veci viac ako 4 mesiace, a to od zaslania výzvy Okresného súdu Banská Bystrica na Okresný súd Bratislava I zo dňa 04.01.2018 do 10.05.2018, kedy nám bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.05.2018. Sťažovateľ považuje takéto konanie súdov za subjektívne prieťahy v konaní. Taktiež máme za to, že došlo k porušeniu práva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces, pretože týmto konaním súdov bolo sťažovateľovi po dobu 4 mesiacov odňaté právo konať pred súdom. Sťažovateľovi týmto konaním vzniká škoda a stále sa nachádza v stave právnej neistoty, čo všetko len viac a viac prehlbuje jeho nedôveru v súdnictvo Slovenskej republiky...

Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I sa nevedeli skontaktovať a touto svojou neschopnosťou zabraňovali pokračovaniu v konaní po dobu viac ako 4 mesiace. Tým sa porušuje základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Zároveň sa porušuje právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý súdne konanie, pretože neplatnosť mandátneho certifikátu, v dôsledku čoho nemôže byť v konaní pokračované, nie je vada, ktorú môže napraviť sťažovať resp. jeho advokát a teda týmto spôsobom, ak nedôjde k náprave zo strany Okresného súdu Bratislava I nie je možné pokračovať v konaní, a teda týmto konaním Okresný súd Bratislava I bráni sťažovateľovi v konaní pred súdom.

Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových prieťahoch a neschopnosťou súdov poskytnúť si súčinnosť pri náprave vád konania zapríčinených Okresným súdom Banská Bystrica a Okresným súdom Bratislava I.

Sťažovateľ považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ide o konanie začaté na základe návrhu na uskutočnenie exekúcie zo dňa 06.12.2017. t. j. uvedené konanie trvá už pol roka a Okresný súd Banská Bystrica vydal upovedomenie o začatí exekúcie až dňa 10.05.2018...

Sťažovateľ svojím postupom žiadnym spôsobom nepredlžoval konanie, súdu poskytoval potrebnú súčinnosť.

Sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- EUR, od Okresného súdu Bratislava I, pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou nekonania Okresného súdu Bratislava I, keď neodpovedal na sťažnosť sťažovateľovi zákonom stanovenej lehote a taktiež jeho neschopnosťou poskytnúť súčinnosť Okresnému súdu Banská Bystrica, v čoho dôsledku dochádza neprimeraným prieťahom.

Taktiež dávame na vedomie, že už v základné konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.38Cb/169/2016 trvalo neprimerane dlho, keď žaloba bola podaná dňa 11.11.2016 a platobný rozkaz bol vydaný až dňa 02.06.2017, teda po viac ako pol roku od podania žaloby...“

4. Sťažovateľka v závere sťažnosti zdôraznila, že „odstránenie stavu právnej neistoty … možno dosiahnuť iba vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, pričom vo veci… vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 72Ek/225/2017, nekoná bez prieťahov...“, a preto navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo fyzickej osoby podnikateľa ⬛⬛⬛⬛ … na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu a inú právnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a spravodlivé súdne konanie upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vo veci oprávneného: ⬛⬛⬛⬛ … proti povinnému ⬛⬛⬛⬛ o vymoženie 1 109,60 € s prísl. vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 72Ek/225/2017, porušené bolo.

Fyzickej osobe podnikateľovi ⬛⬛⬛⬛ … priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 300,- EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Fyzickej osobe podnikateľovi ⬛⬛⬛⬛ … priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 390,50 EUR (2 úkony právnej služby po 153,50,- EUR – prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť; 2x režijný paušál po 9,21 EUR, DPH 20 % t. j. 65,08 EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet vedený vo ⬛⬛⬛⬛ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

9. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

10. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody a subjektu, proti ktorému sťažnosť smeruje.

11. Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).

12. Po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 17. mája 2018 ústavný súd konštatuje, že napriek jej kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde. Závažným nedostatkom petitu sťažnosti brániacim jeho meritórnemu preskúmaniu je zmätočné označenie orgánu verejnej moci a konania, proti ktorým sťažnosť smeruje. Sťažovateľka na jednej strane namieta porušenie svojich práv postupom Okresného súdu Bratislava I a na druhej strane uvádza, že postup tohto súdu namieta v exekučnom konaní vedenom iným súdom, a to Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 72 Ek 225/2017. Označený nedostatok petitu sťažnosti nie je možné pri zastúpení sťažovateľky kvalifikovaným advokátom preklenúť v odôvodnení sťažnosti, pričom v danom prípade zmätočnosť petitu sťažnosti plne korešponduje aj s odôvodnením sťažnosti.

13. Ústavný súd nezávisle od uvedeného konštatuje, že pokiaľ podľa sťažovateľky prieťahy v exekučnom konaní spočívali v tom, že vo veci bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie 10. mája 2018, t. j. po viac ako 5 mesiacov od podania návrhu na exekúciu sťažovateľkou ako oprávnenou 6. decembra 2017, takáto doterajšia dĺžka exekučného konania nenasvedčuje možnosti porušenia základných práv sťažovateľky.

14. Vzhľadom na to ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).

15. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

16. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

17. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky považoval už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na odmietnutie sťažnosti. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, v dôsledku čoho rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky stratilo v danej veci opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018